Adriano Irala

Vikipetãmegua
Adriano Irala
Téra teñõikuaAdriano Irala
Teñõi 21 de julio de 1894
San José de los Arroyos, Paraguay
Mano 18 de agosto de 1933
Paraguay, Paraguái
Nacionalidad Paraguái
Área Periodista, Mbo'ehára universidad-pe
Educación Universitaria

Adriano Irala ha’e kuri peteĩ karai arandu, catedrático ha periodista paraguayo.

Imitã’i ha mitãrusúramõ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Onase va’ekue táva San José de los Arroyos-pe, 21 de julio 1894-pe.

1911 ramo, omohu’ã kuri mbo’ehaópe jeho secundaria rehegua ha ohupyty kuri medalla de oro. Upéi oike Facultad de Derecho y Ciencias Sociales-pe oguahẽ omohu’ã haguépe doctorado ohaihápe tesis “El Ejecutivo Colegiado”.

Omenda kuñakarai Zoraida Burgos rehe, ha oguereko mokõ ta’ýra, ha’éva Adriano ha Gerónimo Irala Burgos, mokõvévagui oiko karai aranduete ohai va’ekue heta mba’e kuaaukapyrã.

Imitãmi guive ojehechaukáma voy ha’eha periodista ha mbo’ehára katupyryha. He’i hese karai escritor Carlos Zubizarreta ha’e hague raka’e peteĩ kuimba’e oñemo arandu mbaretéva política ha iprofesion-pe ha avei igusto refinado raka’e.

He’i avei hese ha’e hague peteĩ karai nda’ijespíritu ky’áiva a kuimba’e hendápeguaha upé árarupi.

Hekove profesional háicha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ombo’e raka’e lógica ha sicología Colegio Nacional de la Capital ha Escuela Normal de Profesores-pe.

Oiko avei mbo’ehára universitario titular ramo cátedra Derecho Internacional Público-pe Omyakã avei periódico “La Nación”.

Motenondehára ha caudillo mbarete raka’e mba’e porã rehegua, ha omoheñói ambuekuéra político-ndi Liga Nacional Independiente, pe partido oposición-gua oñemboguata va’ekue 1928-pe.

Ha’e avei peteĩva umi oho va’ekué Paraguáigui etã Perú-pe ofesteja haguã 100 ary ogueroguãhẽ haguérre ñorarõ guasu Ayacucho-pe, oñemoñe’ẽhaguépe he’i haguã iaguije ha iñepytyvõ Perú-guakuérape ñorairõ guasu 65-pe guare, kóva rupive ohechauka ha’eha peteĩ karai oipuru porãitemívva ñe’ẽ kuaakuéra

Ha’e rupi karai jeroviapy a avei ha avei arandu ndoguevíriva avavépe umi ha’e oikuaa porãvagui, ha ndojojáiva Gobierno política-re, oñemosẽ kuri hetã teégui, ha ikatu haguépe ou jey karai doctor Eusebio Ayala ojupi rire mante tendota guasúramo ñane retãme

Hembiapo Guerra del Chaco ha omohu’ãvo ohovo hekove[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ne’ĩramíte voi oñekuãma voi omba’apo haguã hetãre oĩva ñorarõ guasúpe. Oñemoingu Ejército-pe mburuvicah Mayor ramo omba’apohaguã auditor de Guerra ramo Comando de Operaciones-pe.

Pe Ñorairõ guasu aja ou ojagarra chupe peteĩ mba’asy vai. Ojegueru rire Paraguaýpe, ojuka kuri chupe upe mba’asy vaiete, agosto 18 1933-pe, parundy ombývo.

Adriano Irala ha’e kuri pe generación romántica ha liberal, he’i haguéicha Natalicio González, kóva oike va’ekue ñane retã Paraguáipe guerra rire “peteĩ tragedia intelectual” ramo.

Natalicio González ohecha Irala-re oĩha peteĩ jovake iliberalismo chentese rehegua ha pe mborayhu oñandúva hetãre, ha he’i: “Nacido de un pueblo cordillerano, le animaba el apego a su pueblo y la solidaridad con su tierra”.

Ojuhu hese ipy’a mokõha kuri ha he’i upéva oikoha hese kóicha rupi: “A la confrontación de su cultura de raigambre romántica con las tendencias raciales de su impulso creador, de esencia clásica, que trasciende a la poesía, e invade el fenómeno político”.

Ha ombojoapyve voi he’ívo pe literatura romántica, jeko, oñemopyhendasévo tapicha añórente, oñembopiru ha okañy yvyporakuéra ñamindu’úgui omongarúva hetavéva ojejapoha ñe’ẽyvotykuéra, ha omondoho chugui ijesareko ñe’ẽyvotykuéra teete porã ikatuva kuri osẽ iñe’ãkuágui.

Hembiapokuéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ãva ha’e iporavopyre ñe’ẽyvotykuéra España ñe’ẽme Adriano ojapo va’ekue imitãrusúramo guare henyhẽva vy’aỹ ha jehecharamógui:


“Cruzaré por la vida como buen peregrino

Con el alma aromada de tristeza y de amor

Una lejana estrella me guiará en el camino

Y verterá en mis noches su pálido fulgor.


Pasearé mis ensueños como alta quimera

A través de la vida, a través del dolor

Impulsará mis naves un viento de quimera

De alguna isla de encanto seré el conquistador.


Y, viviré “mi vida, recorreré “mi senda”

Y cuando fatigado, a su vera me tienda,

Para dormir el sueño que nada ha de turbar.


Florecerá en mis labios una tierna sonrisa

Y sentiré en la frente el beso de una brisa

De la cumbre lejana que no pude alcanzar.


Justo Pastor Benítez he’ivoi pe historia Paraguái rehegua ndaikatumo’ãiha voi omboyke ko’ã omosarambi va’ekuépe doctrina, oguerosapukái va’ekue ideales, odefende va’ekue ñande libertad, omba’apo mbarete va’ekue ohupi yvate haguã ñande mba’ekuaakuéra ha umi omba’apóva mba’e arandúre.

Ñamoingove jevy ñane mba’e ñeñandu, ñambyatyrõ jey haguã umi mba’e porã jarekóva, oĩ va’era ohaíva ñe’ẽyvotykuéra, tapicha ikatupyryva heta mba’épe ha iñe’ẽkuáva oñeha’ãva.

Referencia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • “Letras paraguayas”. Natalicio González
  • “Cien vidas paraguayas”. Carlos Zubizarreta
  • “Historia de las letras paraguayas”. Carlos R. Centurión”
  • “El solar guaraní”. Justo Pastor Benítez

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]