Agustín Pío Barrios

Vikipetãmegua
Agustín Barrios

Téra teñõikuaAgustín Pío Barrios
Teñõi 5 jasypo ary 1885
San Juan Bautista de las Misiones-pe, Paraguái
Mano 7 jasyporundy 1944
San Salvador, El Salvador
Nacionalidad Paraguaya

Agustín Pío Barrios, ojekuaáva "Nitsuga Mangoré-pe", (heñóil 5 jasypópe ary 1885 táva San Juan Bautista de las Misiones-pe -omano 7 jasypoapy ary 1944 péva San Salvador, El Salvador) ha’e guitarrista clásico avei compositor paraguayo ijypykuéra Guaraní.

Iñepyrũmbýpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Heñói tavaguasu San Juan Bautista Misiones-pe, ha’e hetaitere hogaygua oñemoarandu ha oguerohory purahéi ha mbarakapu, péicha umi pokõi joyke’y mbytégui oĩ ombopúva peteĩ instrumento ha péicha omopyenda Orquesta Barrios.

Itúva argentino Doroteo Barrios, cónsul hetã Misiones-pe ha isy Martina Ferreira, mbo’ehára (directora) mbo’ehao mitãkuñamegua Villa Florida-pe.

Ohupytývo 13 ary Agustín oike Orquesta Barrios-pe ha peteĩ ára 1898 jave omotenonde concierto omoaguĩva mbo’ehára Gustavo Sosa Escaladaha orekóva ichupe pupilo ramo ha oike formalmente repertorio guitarra clásica-pe.Péicha oreko techapyrãrõ iguía, Barrios ombohasáva omoarandu haguã obra ojekuaavéva compositor-kuéra tuichavéva guitarra clásica péva, ha’eháicha: Francisco Tárrega, José Viñas, Fernando Sor, Dionisio Aguado, Julián Arcas ha Joaquin Parga. Sosa Escalada ijurujái hese temimbo’erõ omoñe’ẽva ituvakuéra Agustín ová peve Paraguaýpe oñemoarandúve haguã tekombo’e musical y académica en el Colegio Nacional de la Capital, orekóvo Instructor ramo Nicolino Pellegrini.

Peteĩha Jekuaauka[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemoarandu rire Colegio Nacional, oñepyrũ opresentávo concierto ha omohendávo. Péicha presentación orekóva solista ha’éva 1907 espectáculo ombosako’íva Sosa Escalante. Péicha 1908 ojekuaával Paraguái pukukue, presentación ojapóva ijoyke’y, poeta Francisco Martín Barrios. Agustín ombopu mbaraka ha Francisco he’i ñe’ẽpoty.

Ary 1910 Barrios osẽ tetã oikuave’ẽ haguã presentación Corrientes (Argentina),ha péva osẽ porãitereígui, oúva oplanea arapokõindýpe concierto omoha’ãrõva 12 ary. Corrientes-gui ohasa Buenos Aires-pe ha upéicha oho Uruguay gotyo ary 1912, Brasil , 1916, ha Chile-pe.

Oime ko periodo jave umi obra notable orekóva: La Catedral(1921), Estudios y Preludios, Madrigal, Allegro Sinfónico ha Las Abejas(1921). Péicha crítica internacional he’i sehe ha’eha peteĩ concertista kakuaa ha ohenóiva 'kurundu mbarakápe.

Imano omohẽrakuáva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Péicha Agustín Barrios ojejuhu São Paulo, Brasil-pe, El Diario Paraguaýgua, omoherakuã 13 jasyporundy ary 1918 imano. Upel artículo he’i: En Melo, en la República del Uruguay,omondýi ichupe imano eximio artista paraguayo, ko’ãva oñepyrũvo jasy ohóva. Hi’angape henyhẽ melodía ha imbarakapurupive ombopúva ka’aguy ha orekóva tyapu asyetéva ha ipochýva ijypykuéragui oúva, oho yvóra rehe oikundaha, peteĩ rapsodia, he’íva umi kuimba’e he’ẽmbýva, ipurahéi, oguahẽ meve imano, peteĩ guyra ohupytýva ichupe honda-icha.Oreko ha ohasa 30 día ikatu haguã upe noticia oñedesmenti.

Ijeju jey Paraguáipe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ohasa rire 12 ary, Agustín ha ityvyra Francisco ou jey Paraguái gotyo ou ojuhu guerra civil, jepénte omotenonde presentación opáichagua Paraguaýpe ha avei táva okaháre. Péicha musicólogo Juan Max Boettner imandu’a he’ívo: 'Che mandu’a hese amo ary 1922 rupi, jasy rendýpe San Bernadino pyharépe. Ha’e imbarakapu ipajévape ore mbojuruhe’ẽ. Ikyvy he’i ñe’ẽpoty "Ohenúvo Beethoven rembiapo" ha ombyatýva purahéi ipypukúva “Claro de luna" ha’e omohendáva ijeheguiete.

Jasyteĩme 1925 ojapo penúltima presentación Paraguáipe, Plaza Uruguaya-pe, ko’ápe ha’e oipytyvõ omopu’ã haguã peteĩ escenario ha ogueru apyka omohendávo. Upérõ opresenta hembiapo El Bohemio. Péval 25 jasypokõime ary 1925 oho ha ndouvéi hetã Paraguáipe.

Ojekuaauka tetã pytaguáva rehe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1929oñepyrũ gira heta táva guasu orekóva Brasil-pe, upépe carnaval ary oñemotenondévape ojuhu oimérõ Rio de Janeiro-pe hembirekorã Gloria oimoirũva ichupe ipaha peve. Ijapytépe 1932ha 1934, Barrios oñepresenta Venezuela, Trinidad, Panamá, El Salvador, Colombia, Costa Rica, México, Guatemala ha Honduras-pe.

Omohu’ãvo 1932 oñepresenta Europa ha Estados Unidos-pe, omoañete ra’ẽ 1934 jave oikuaávo Tomás Salomoni, embajador del Paraguay México-pe, ojapóva gestión oñepresenta haguã Bélgica-pe, péva Conservatario Real de Bruselas, setiembre 1934-pe. Péicha Bruselas ohasa París, Berlín ha Madrid gotyo. Péicha investigación omotenondéva Lito Barrios, ojuhu Tomás Salomoni omoirũva’ekue mbo’ehaópe Agustín Barrios oñemoarandúva, l Colegio Nacional de la Capital, péicha umi curso omyakãva Agustín. Péva ojoaju pe he’íva Salomoni oipytyvõha Mangorépe ijehópe, ndaha’éi eximio artista, sino ha’égui iñirũ mbo’ehaópe imitãrõguare.

Heñóivo "Mangoré"[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Péicha 14 jasypoapy ary 1932opresenta, Bahía, Brasi-pel, oñembohpéraNitsuga Mangoré, ha’éva Paganini mbarakápe ka’aguy Paraguái orekóvape,ko’ápe Nitsuga réra hína Agustín, ojehaíva ijypývo; ha Mangoré ou legendario tendota guaraní oñorãirõva’ekue conquista española jave; péicha ko téra, oipyhýva idea oñepresentávo concierto-pe ha omondévo ao ijypykuéra omondeva’ekue Paraguáipe.

Osẽ porãiterei ko personaje "Mangore" heta tendáre ojekuaáva cacique ramo hera teépe. Péicha avei oñemoĩ omoherakuã mombe’upy omombe’úva reducciones jesuíticas-pe ojehekombo’e hague, ndaiporivéiva 1800 mboyve.

Ko’ã ára guive ijeguatápe ou jehai he’íva péicha : Tupã, ágã peteĩ oñemomba’eguasúva ha oñangarekóva che ypykuéra rehe, ojejuhu ka’aguy ijyvotypáva ha he’íva: "Eguereko ko caja misteriosa ha eehechakuaa iñongatupy". Ha embotývo ipype umi guayra’i mimi opurahéiva oúva yvotýgui ha ánga ojeporiahuverekóva ka’avo ha mba’e kuéra, ohejareíva che pópe. Eipyhýke, emoañetévo Tupã ome’ẽva ndéve ne ñe’ã ykére; eñañuã ha tohasa heta jasy yvu jerére. Ha peteĩ pyhare, Jasy,ohaíva ysyry hesakãitéva, reñandúvo tembiasy che anga india-gui, poteĩ rayo de plata ijapytépe ohechakuaávo arcano secreto, ha orekóvo ikurundu: huguaite guive caja misteriosa, heñói sinfonía maravillosa opavave ñe’ẽ tupãsýicha tekoha noñembyaíriva América-pe. Mangoré.

Ikuaandy ha hekoitéva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Barrios oime interesado ndaha’éi purahéipente, oñemoaguĩ filosofía, ñe'ẽpoty ha teología. Péicha avei castellano ha guaraní, ñe’ẽ Paraguay mba’éva, orekóva conocimiento inglés, alemán ha francés-pe.

Barrios herakuã interpretación orekóvape, en vivo ha grabaciones rupive-ha’e mbaraka peteĩha clásico ograváva oñeikuave’ẽ haguã disco 78 rpm-.

Oikuaáva teoría musical-gui ombohape ichupe estilo opaichaguáva: barroco, clásico, romántico ha descriptivo. Ipurahéi ojekuaa oñemohendágui tavarandu, oha’ã ha avei purory tupãme.

Upe composición oñemohenda purahéi ha jeroky opáicha América Latina,ambue mba’e: cueca, chõro, estilo, maxixa, milonga, pericón, tango, zamba, zapateado, polca paraguaya, etc.

Ko’ãva apytépe hembiapo ikatu ojehechakuaa orekóha carácter Romántico ipuku’imíva, jepénte oime purorýpe peteĩha mbyte siglo XX. Omoĩ preludios, estudios, valses, mazurcas, tarantelas ha romanzas.

Omoheñóiva omohenda 300 piesa mbarakápe, ko’ãva imbarete ha omokyre’ỹva ha odefendéva Cesar Amaro,John Williams, David Russell, Laurindo Almeida,Abel Carlevaro, ha hetave, péicha okakuaáve repertorio guitarra clásica-pe.

John Williams he’i Barrios-pe: "Peteĩ mbaraka ombopúvaicha/compositor, Barrios ha’e opavave apytépe, opena’ỹre pe ohendúva. Ipurahéi oreko forma iporãvéva, ipoética-ve, ha’evéma...opavave! Ha péicha oĩve tiempo ỹme. Upéva rehe ha’e compositor he’isevéva Sor térã Mauro Giuliani ha ndorekói he’iséva compositor ramo-péva mbarakaúpe- ha’éva Heitor Villa-Lobos".

Barrios oreko peteĩ carácter excéntrico ha ciclotímico, oje’eháicha. Oĩva hese ára oĩha ñembyasýpe nomohendáiva ha nombopúiva mbarakapu ha umi etapa oiméva kyre’ỹ ha vy’apópe oñembotývo ha ojepokuaávol tiempo orekóva. Ojekuaa ha oñemomba’e guasu avei ichupe ha’égui atleta ikatupyrýva.

Hekove pahávo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Barrios ou jey oĩ rire gira europea 1936 arýpeha ojekuaauka Venezuela, Haití, Cuba, Costa Rica, Nicaragua, El Salvador, México ha Guatemala. Araka’eve ndikatúi omoañete ikerayvoty ha’éva ombopu Estados Unidos-pe, péva oñembotovégui visa iñirũ Gloria –pe.

Oime jave México-pe ho’a hese pytũ ( infarto) ha oreko paro respiratorio ha umi pohanohára oñemoñe’ẽ ichupe ani haguã ojepyapýve. Peteĩ hi’agirũ oipepirũ ichupe oho haguã oiko Costa Rica-pe omonéĩvo Presidente El Salvador,l General Martínez, oñemohesãi jeývo upe tetãme. Upéi ojerekupera jey, ojeporavo mbo’ehára mbarakápel Conservatorio Nacional de Música.

Péicha 7 jasypoapy ary 1944 jave oguahẽ jey ichupe infarto ogueraháva ipytu ha omano orekóvo 59 ary. Pa’i omoirũva ichupe omano meve Barrios he’íha: "Ndakyhyjéi ahasava’ekuégui, pero ndaikuái ahasápa kol misterio pyhare orekóva". Hetekue oñeñotỹl Cementerio de Los Ilustres orekóva San Salvador retã.

Véase también:

Joaju okapeguávandi[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]