Augusto Roa Bastos

Vikipetãmegua
Augusto Roa Bastos

Téra teñõikuaAugusto Roa Bastos
Teñõi 13 jasypoteĩ 1917
Paraguaýpe, Paraguái
Mano 26 jasyrundy 2005 jave
Paraguaýpe, Paraguái
Nacionalidad Paraguaya
Área Purory
Tembiapokue Hijo de hombre, Yo el Supremo

Augusto Roa Bastos (o’arahecha Paraguaýpe-Paraguái, 13 jasypoteĩ 1917 – omano Paraguaýpe, 26 jasyrundy 2005 jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe internacionalmente ohopytývo Premio Cervantes, ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.

Hekovépe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva William Faulkner oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha`´eva itúva tyke’ýrar, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.

Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha Bolivia ojekuaáva Guerra del Chaco ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembia`´ape mba’épa ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guarini rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy mba’éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..

Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã periodista ramo kuatiahaipyre ha’èva El País, diario ojeguerekóva upérõ Paraguaýpe (Paraguaýpe) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ Europa gotyo, Inglaterra-pe.

Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra Josefina Plá ha Hérib Campos Cervera. Oikorõ Guerra civil, periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.

Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general De Gaulle; ohaa upégui Francia gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva Alemaña-pe.

1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã Buenos Aires, Argentina-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.

Ary 1976 oñemopyenda dictadura argentina ha péva hoguera ichupe Hyãsia gotyo oiko haguã, oipepirũ Universidad de Toulouse oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de literatura y guaraní) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo Alfredo Stroessner, Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.

Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva Concurso Internacional de Novelas Editorial Losada (1959) , Premio de las Letras Memorial de América Latina (Brasil, 1988) avei Premio Nacional de Literatura de su País (1991).

Pèicha 1989 ohupyty Premio Cervantes. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.

omopyenda pe oje’e hypy’ũva  hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ  mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.

Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval Ateneo Paraguayo-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.

Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.

Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).

Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: El Hijo de hombre (1960), ohupytýva jopói Concurso Internacional de Novelas de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa Historia del Paraguay, siglo XIX mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, Yo el Supremo (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva José Gaspar Rodríguez de Francia reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), ñemboyke (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha Rodríguez Francia mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del Descubrimiento de América, mombe’u puku tembiasa omombe’úva Cristóbal Colón rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "Yo el supremo", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).

Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
  • El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
  • Hijo de hombre. (1960)
  • El Baldío. (1966)
  • Madera Quemada. (1967)
  • Yo el Supremo (1974)
  • Lucha hasta el alba. (1979)
  • El Fiscal. (1989)
  • Vigilia del Almirante. (1992)
  • Madama Sui. (1996)
  • El trueno entre las hojas. (1953)
  • Los pies sobre el agua. (1967)
  • Moriencia. (1969)
  • Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
  • El pollito de fuego. (1974)
  • Los Congresos. (1974)
  • El somnámbulo. (1976)
  • Los Juegos. (1979)
  • Antología personal. (1980)
  • Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
  • On Modern Latin American Fiction. (1989)
  • Metaforismos. (1996)

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]