Centro Cultural de la República

Vikipetãmegua

Centro Cultural de la República oime Asunción, Paraguáipe, oñemopyendáva edificio Ñemono'ongávape, hembipota ha’e apytu’ù roky ñemombarete ha ñemomba’eguasu ha tembiasa ani oho tesaráipe, omombaretévo condición orekóva edificio oñemomba’eguasúva.

Centro Cultural de la Republica

Ojehovasa 14 jasypo 2004 omoñepyrũva senador, upérõ omyakãva Congreso Nacional Dr Carlos Mateo Balmelli, fundador ha miembro de honor, oipytyvõva umi mburuvicha oiméva Cuerpo Legislativo-pe.

Oñehenói upéicha hembipota ha’égui peteĩ tenda ikatu haguã mayma tapicha ani oñemboyke ha ikatúva oguahẽ upe tendápe ha péva oĩgui peteĩ tenda ymaite guive oiméva ha’eva’ekue Cabildo, Justicia ha Regimiento, kóva institución colonial española péva América-pe ha’eva’ekue pe oguahẽva ha omarkáva estatus tavaguasu primer enclave ciudadano región rioplatense-pe.

Péicha edificio ha’eva’ekue civilización paraguaya reñóihague, upe 16 jasyporundýpe 1541 jave gobernador Domingo Martínez de Irala ome’ẽl enclave militar oñemombareteva’ekue fuerte Nuestra Señora de la Asunción, omopyendava’ekue capitán Juan de Salazar ha Espinosa upe 15 jasypoapy 1537.

Ha’e oimeva’ekue Congreso Nacional. Omopyendáva iñepyrũháme 1844, orekóva sede umi mokõi poder Ejecutivo ha Legislativo. Ha’eva’ekue peteĩ momento obra oñemomba’eguasuvéva omotenondéva gobierno don Carlos Antonio López (1844-1862). Kóva oreko hóga ramo Poder Ejecutivo péva 15 Jasypateĩ 1894 meve, ohasáva omomba’apo palacio omopu’ãva Mariscal López upe guive ha’e Congreso Nacional róga 2003 ary peve.

Oñemohenda[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oreko peteĩ consejo asesor permanente oiméva miembro Asociación Internacional de Críticos de Arte, ko’ápe Augusto Roa Bastos oikéva, avei umi técnico especializado opáite temática ha área-pe.

Oñemohenda ko’ã kotyñeguahẽha avei museo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemotenonde ipype peteĩ tenda oikóha proyección cultural, ombosako’íva función pyahu, omohendáva umi pa’ũ jehechaukáha ha umi área administrativa péva construcción moderna oadosáva 70 ára ramo siglo pasado-pe.

Uñemoĩ ipype opáichagua programa, ojehecha umi mba’e ojehechaukatáva maymávape ha oguatávo ojehecha haguã umi colección.

Upe arýpe Centro Cultural ojeporu ojevela ipype haihára paraguayo Don Augusto Roa Bastos, ary 2005 jave.

Centro Cultural oreko heta koty oñeme’ẽva umi museo tavaguasúpe oiméva: ikatu hagua oreko umi hembiapo ojekuaa ha oñemomorã haguã péicha oĩ koty Sala del Barro, Sala del Arte Sacro, Sala Guido Boggiani, Sala de la Música, Sala del Cabildo, Sala del Cine ha avei biblioteca de autores paraguayos Augusto Roa Bastos oñemohérava. Oreko avei mokõi sala ojehechaukáva muestra temporaria Paraguay-pe.

Pe óga guasu yvýpe oñemohenda umi mba’e exposición ohechaukáva opáichagua expresión plástica ojapóva umi periodo tembiasa reheguáva cultura paraguaya-va. Ijasúpe, ha’éva koty principal sala baja-pe, tuichakuégui, ojeporu umi exposición temática temporal ha ojeporúva umi evento oñemotenondéva aty guasúpe ha ikatúva ojeporu avei jeroky, ñoha’angaha concierto-pe, etc.). Ko’ã sala ykére, michĩvéva, ojeporu tenda pytyvõ ramo ichupe.

Koty ñai’ũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1979 jave oñemohgeñói museo del Barro, ko’ápe ojehechauka joja oĩva arte popular, arte indígena ha arte urbano Paraguái mba’éva. Arte popular ojehechaukáva oime omoheñóiva comunidad campesina. Umi koty oñembyatýva arte indígena rupive ha’éva opáichagua grupo nativo Paraguáipe avei Iberoamérica-gua.

Sala de Arte Sacro[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Acervo del Museo de Arte Sacro oñepyrũva colección personal peteĩha arzobispo Paraguáipe, Monseñor Juan Sinforiano Bogarín, oguerohorýva ko’ã mba’e gira pastoral siglo pasado opávo. Museo ohechauka umi talla misiones jesuíticas, franciscanas mba’éva, péva época colonial ha siglo XX, avei umi mba’e arte sacro ha koty ojoajúva tembiasa nacional.

Koty Museo Cabildo-gua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ápe ojehechauka umi tembiporu orekóva tuicha valor patrimonial ome’ẽva testimonio ijeporuhágue orelóva upe edificio ojekuaáva omoirũhague poder político República-pegua.

Koty Museo purorýva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemohenda koty yvatépe umi tembiporu ha partitura orekóva mbo’ehára música paraguaya-gua. Ko’ã tesoro ikatúva ojeguerohory ipertenencia ha’éva exponente kakuaa ñane retã Paraguái mba’éva ha’éva karai Luis Alberto del Paraná, avei imbarakápe Agustín Pío Barrios.

Agustin Barrios.

Sala Museo del Cine y el Video[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Peteĩ sala de Conferencias ha Biblioteca “Augusto Roa Bastos”, omotenondéva papel museístico, ombohasáva umi área hembiapópe ha’éva actividad artística, arte visual, purahéi, literatura, teatro ha danza. Ko’ã mba’e omokyre’ỹ exposición, concierto, presentación, ha conferencia rupive.

Referencia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Revista Dominical ABC Color

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]