Dionisio González Torres

Vikipetãmegua

Dionisio González Torres heñóikuri Táva Paraguay, Paraguái Retãme; ára 24 jasyapy ary 1907-pe. Itúva herava’ekue Dionisio González ha isýkatu kuñakarai Vicenta Teodosia Torres. Dionisio González Torres oñehekombo’ékuri Mbo’ehao San José (Paraguaygua) ha upéi oñemoarandúkuri Facultad de Medicina, Universidad Nacional de Asunción-me, oikohaguépe chugui pohãnohára ary 1930-pe. Upépe ha’e itenondevékuri iñirũnguéra apytépe ha upévare oñemoĩ ipyti’áre jeguaka itaju. Upégui oho oñemoaranduvévo Berlín, Alemania; ha São Paulo, Brasil-pe; avei, Austria ha Estados Unidos-pe.

Dionisio González Torres ombo’eñepyrũkuri oĩrõguare temimbo’erõ. Upérõ ombo’e, pytyvõhárarõ, Anatomía Patológica ary 1928-pe oiko peve chugui Mbo’ehára Tee Histología Normal ha Embriología; Clínica Médica; Histología ha Anatomía Patológica; Medicina Legal ha Deontología. Ombo’ejepékuri Facultad de Ciencias Médicas, Facultad de Derecho y Ciencias Sociales ha Facultad de Química y Farmacia, Universidad Nacional de Asunción-me; ha avei Universidad Católica-pe. Pohãnohára ha mbo’ehárarõ oñemoñe’ẽkuri heta hendápe ha heta atýpe, ñane retã ha ambue tetã rupi. Ojapojepe 300 tembikuaareka opaichaguáva ha avei ohai heta aranduka, umíva apytépe Guarani ñe'ẽ ha Guarani reko rehegua. Iporã avei ñamombe’u, ha’e, py’aguasu reheve, ohohague Cháko Ñorairõme guarini ha pohãnohárarõ. Heta ary omotenonde rire Universidad Nacional de Asunción; Stroessner ho’a rire omoakãkuri avei Ministerio de Educación ñane retãmegua.

Ha’e omotenondérõguare, oĩrõguare Universidad Nacional de Asunción ruvichárõ, omoheñóikuri, Reinaldo Julián Decoud Larrosa jerure rupive, pe Guarani Ñe’ẽ Mbo’ekuaahararã mbo’esyry, ko’ág̃a oĩva Facultad de Filosofía poguýpe. Upépe ha’e ombo’ékuri mbohapypa ary pukukue javeve ha omano meve, mbo’erã hérava Guarani Reko ha Paraguáy Tavarandu; ha’éngo ojepytasombaretékuri Guarani ñe’ẽ myasãi ha pysyrõme. Ombo’e aja Guarani Ñe’ẽ mbo’ekuaahararã mbo’esyrýpe, ohaijepe ko’ã aranduka: Folklore del Paraguay, Cultura Guarani, Toponimia Guarani (y origen e historia de los pueblos) en Paraguay, Catálogo de plantas medicinales (y alimenticias y útiles) usadas en Paraguay ha Cómo nos expresamos.

Hembireko herava’ekue Adolfina Petit ha iñemoñarekuékatu: Paulo Adolfo, ha’éva tekomo’ãhára, ha Eduardo Dionisio, ygaguarini ruvicha. Dionisio González Torres omanókuri Táva Paraguaýpe, ára 23 jasypoapy ary 2001-pe.

Avei ohaíkuri ko’ã aranduka:

  1. Compendio de Endocrinología. 1941
  2. O Laboratorio e a Clínica. 1946
  3. Tratado de Endocrinología. 1947
  4. Formulario Farmacológico. 1956
  5. Medicina Legal'. 1957
  6. Temas Médicos. 1958
  7. Técnica de Laboratorio. 1959
  8. El Laboratorio y la Clínica, 2ª Edición. 1960
  9. Temas Médicos. vol. II. Las enfermedades del colágeno. Introducción a la Alergología. Introducción a la Simpatología. 1962
  10. Temas Médicos. vol. III. Problemas de Salud Pública. 1963
  11. Temas Médicos. vol. IV. Apuntes para la Historia de la Medicina en el Paraguay. 1964
  12. Disertaciones. 1966
  13. Medicina Legal. 2a. Ed. 1968
  14. Temas Médicos. vol. VI. Historia de la Medicina en el Paraguay. 2a. Ed. 1968
  15. O Guaraní. Gramática e Vocabulario. En portugués. 1972.
  16. Toxicomanías. 1975
  17. Curso de Patología. 1975
  18. Medicina Legal. 3a. Edición. 1977
  19. Boticas y Boticarios de la Colonia. 1979
  20. Folklore del Paraguay. 1980
  21. Cultura Guaraní. 1982

***[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Ohai: David Galeano Olivera [1]