Efraím Cardozo

Vikipetãmegua
Efraím Cardozo
Téra teñõikuaEfraím Cardozo
Teñõi 16 jasypa 1906
Villarríkape, Paraguái
Mano 10 jasyrundy 1973-pe
Paraguay, Paraguái
Nacionalidad Paraguái
Tembiapokue “El Chaco en el Régimen de las Intendencias”

Efraím Cardozo, heñói táva Villarríkape (Paraguái) 16 jasypa 1906-pe. Imitãme oiko arandukuápe. Ha’e peteĩ karai arandu pavéva ra’y hérava Ramón Indalecio Cardozo ha kuñakarai Juana Sosa memby kuimba’e. Imitã guive omoñe’ẽ opaichagua aranduka omoarandu añeteva’ekue chupe. Tuicha rire omenda Hilda Clara Saguier Aceval rehe. 1921 pe oike Colegio Nacional de Asunción pe ohechauka haguépe ikatupyryeterei hague; 1925 pe omyakã katu Centro Estudiantil ha omoñepyrũ Juan Esteban Carrón ndive kuatiañe’ẽ ombohérava “Ariel”.

Omohu’ã iñemoarandu mbo'ehao pegua ha upéi pya’ekuéma omoñepyrũ ambue hendápe ñembokatupyry abogacía rehegua ha omohu’ã ohekávo ikatupyryeterei hague. Imba’apo tesis rehegua “El Chaco en el Virreinato del Río de la Plata” omoguahẽma katu chupe umi iñaranduvéva apytéte. Omba’apo tembiasakue táva Paraguay rehegua oikuaahápe heta mba’e hesegua. Ombo’ehápe sapy’aitépe herakuã porã. Mbo’ehao guasu Universidad Nacional, Católica pe, avei mbo’ehao San José ha Teresiano pe.

Tembiapo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tenondeve gotyo oĩ kuri secretario general de la Delegación paraguaya ante la Conferencia de Paz-pe. Ho’ávo tendota Liberal-gua oho oiko Buenos Aires-pe ha oike omba’apo diario La Razón-pe. Félix Paiva omyakãramo guare tetã Paraguay oho Delegado Plenipotenciario Conferencia de Paz-pe, oikova’ekue Buenos Aires-pe oĩhaguépe opa rupigua América-gui oúva. Oĩ kuri delegación ante el Colegio Arbitral que rubricó el laudo limítrofe de 1938-pe. Tendota José Félix Estigarribia ogueraha chupe omyakã hagua Ministerio de Justicia, Culto e Instrucción Cívica, ha avei oĩ canciller-ramo. Ha’e Diputado Nacional 1938-pe. 1940-pe ha’e Ministro Plenipotenciario Argentina-pe. Liberalkuéra omosẽ chupe ha ohojey omba’apo diario La Razón-pe. Hekove pukukue ombyaty heta mba’ekuaa Paraguay ha Río de la Plata rehegua. 1954-pe oporombo’e Euorpa-pe, Instituto de Cultura Hispánica-pe omopeipirũ chupe Escuela de Estudios Superiores Latinoamericanos.

Jehai[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Imitã’i guive ha’e ikatupyryeterei. Ary 1919, pa ary oguereko jave iñangirũkuéra ndive omoheñói hikuái “El guaireño”, kuatiahai ha’etéva kakuapáva rembiapokue. Ohai ha omyakãva’ekue diario El liberal. Avei ohai “La Razón” de Buenos Aires, “El Radical”, “ABC” y “Comunidad de Asunción”. Ary 1923 guive oñepyrũmeve ñorairõ Bolivia ndive, oguenohẽva’ekue imba’apokue defensa de los derechos jurídicos del Paraguay en el conflicto que amenazaba la pérdida del Chaco Boreal rehegua “El Chaco en el Régimen de las Intendencias. La creación de Bolivia”, “El Chaco y los Virreyes. La cuestión paraguayo-boliviana según documentos de los archivos de Buenos Aires y de Río de Janeiro”, “La Audiencia de Charcas y la Facultad de gobierno” “Apuntes de historia cultural del Paraguay”, koáva ha’e hembiapokue omoherakuãva’ekue chupe ko’ápe ha ambue tetãme. Popa jehaipyre rupi kuaapyrã oñepyrũ ramóva ha umi oikuaarasávape guara. Paapy aranduka hérava “Hace Cien años”, ombyatýva¡ekue kuatiahai “La Tribuna”, oguereko mba’e tuichapajepéva opavépe guara. “El Paraguay de la Conquista”, “El Paraguay Colonial”. Las raíces de la nacionalidad” y “El Paraguay Independiente”, ko’ãva avei hembiapokue araka’eva nomanomo’ãiva ha ára ha ára ojehecharamove. Ary 1961 kuatiahaipyre “La Prensa” de Buenos Aires pegua ome’ẽ chupe premio Alberdi-Sarmiento, ohecharamo rupi hembiapokue.

Ohejava'ekue omano rire[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Héra opyta yvateve Paraguái ra’y apytépe. Oĩva’ekue hetaiterei hendápe, ko Amérika ha avei Europa gotyo umi oñangareko ha ombotuichavéva tembiasakue tetãnguéra rehegua. Oheja opavavépe guarã mba’ekuaa, oñemoarandúva ha avei umi ára ha ára omongakuaasevéva imba’ekuaa. Omanova’ekue ha’erõ guare senador tetã Paraguáipe pa jasyrundy ary 1973 jave.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • “Forjadores del Paraguay”. M.G.M. de López Moreira.
  • “El Paraguay Independiente”. Efraím Cardozo.

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Villarik.com
  • Biografía de Efraím Cardozo