Emilio Bobadilla Cáceres

Vikipetãmegua
Emilio Bobadilla Cáceres
Téra teñõikuaEmilio Bobadilla Cáceres
Teñõi 3 de marzo de 1907
Pirayú, Paraguay
Mano 21 de marzo de 1979
Asunción, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya
Área Música
Tembiapokue “Ñane aramboha” y “Koeti jave”

Emilio Bobadilla Cáceres oararecha Cerro Vera-pe, Piraju távape, Paraguái, 3 jasyapy 1907rõ, Ramón Bobadilla ra’y Isabel Cáceres isy.

Imitã ha imitãrsusúpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Imitãme gueteri ova Paraguaýpe, upépe ombopuñepyrũ “tiple” (mbaraka’i ojepurúva oñembojegua haguã punteada) ha upe rire ombopu mbaraka. 1930 guive oiko Buenos Aires-pe, upépe ha’e omyeñói Agustín Barboza ndive dúo Barboza-Cáceres.

Ijeguata ñepyrũmby[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1934-pe ograva'ypy “Orquesta Ortíz Guerrero” ndive omyakãva mbo’ehára José Asunción Flores, upe purahéi “Ñane aramboha”, ohaiva’ekue Félix Fernández.

Trayectoria[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1939-pe, itykéra Cristóbal Cáceres ndive oñepyrũ o'graba' heta purahéi herakuãva “Dúo de los Hermanos Cáceres” rérape 1950 peve, orquesta “Ñande róga” Mauricio Cardozo Ocampo mba’éva ndive.

Ha’e omoñepyrũ ha omyakã’ypy upe aty hérava Intérpretes del Folklore Asociados del Paraguay (IFAP) ha '70-pe, oĩkuri Autores Paraguayos Asociados (APA) vicepresidente ramo.

Ityarõvo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omano paraguaýpe 21 japyapy 1979-pe.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ha’éningo ohai heta purahéi ambue tapicha katupyry ndive:

  • “Ñane aramboha” (Félix Fernández ha Agustín Barboza ndive, kóva ndive, ojapo hikuái purahéi oñondive)
  • “Ko’ẽtĩ jave” (Emiliano R. Fernandez ndive)
  • “Imomoramby purahéi” (Crispiniano Martínez González ndive)
  • “Golondrina fugitiva”
  • “Alondra feliz”
  • “Angel de la sierra”
  • “A mi rosa dormida”
  • “Okaraguami akã sa’yju”
  • “En mi prisión de esmeralda” (guarania omombe’úva umi mensu rekove asy [Alto Paraná]me siglo XX ñepurũme ipurahéi asýpe)
  • “Ñande korochire”
  • “Nemba’erãmínte Angélica”
  • “Sobre el corazón de mi guitarra”
  • “Che sy mi marangatúpe”
  • “Virgen y flor” (Ko’ãva Carlos Miguel Jiménez ñe’ẽpoty ári meme)
  • “Chipera Luque” (Darío Gómez Serrato ndive).

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]