Florentín Giménez

Vikipetãmegua
Florentín Giménez
Téra teñõikuaFlorentín Giménez
Teñõi 14 Jasyapy ary 1925
Yvyku'i, Paraguari
Nacionalidad Paraguaya
Área Myatyrõha,Músiko, konsertista .
Tembiapokue ""Minas Kue""
""El Río de la Esperanza"" ""Perúrima""

Florentín Giménez ko karai arandu ohaíva ha omohendáva 400 composiciones rupi, ojepytaso hembiapo rupive ha maymáva omomba'eguasu ichupe ikatupyrýgui, heñói tavaguasu Yvyku'ípe, Distrto Departamento Paraguari, Paraguái, 14 jasyapy 1925.


Omboty mbotávo 80 ary, mbo'ehára Florentín Giménez, peteĩ compositor oĩva versado ha oñembokatupyrýva arte musicaltetã mba'éva rehe, néira opytu'u ha ojepytsove katu ko'ã árape ohekávo umi mba'e añeteguáva omopyendáva tetã rembiasa tekoha artístico nacional-pe.


Iguata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1940, orekóvo 15 ary, oike banda de Músicos de la Policía de la Capital-pe, ko'ápe oime imbo'ehára Salvador Déntice, ko maestro heta ary oisãmbyhyva'ekue José Asunción Flores, Félix Fernández, Darío Gómez Serrato, ha ambue tapichápe. Upéva rehe ha'e ogueru upe poder oúva umi melodía ha'e ojokóva ijupe guarã.


Imitã ha Imitãrsu jave[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Imitã rusu jave, pe batería ombopu ha oguerohorýve ha oñepyrũ oñembokatupyry ipype, oike Orquesta de Música Popular omyakãva maestro Severo Rodas.


Ary 1943, oñepyrũ, orekóvo 18 ary, tape ogueraháva carrera profesiona gotyo. Upe ary guive omba'apo katupyrýpe oñemoarandúvo, ohupytývo beca péva conservatorio La Lira, oisãmbyhýva mbo'ehára Pepita Faella, ha'e omohu'ã ko'ápe composición música paraguaya.


Ary 1945, orekóvo 20 ary oñemoarandu ha oikuaa mba'éichapa oñepyrũ ombopu piano ha oheja batería ha oike pianista ramo, orquesta Ramón Reyes omyakãva, hendive oime 1947 peve, upe arýpe oiko guerra civil paraguaya ojopýva kol maestro-pe, política rehe, oheja tetã oho oiko Argentina-pe.


Omohu'ãvo contienda fratricida, upe arýpe ou jey Paraguáipe ha oike peteĩha orquesta, "Ritmos de América", kóva ombopu composición oarregláva umi orquesta-pe ha ohai umi composición, hendive upe grupo, pya'eterei oñemoherakuã ha oñemomba'eguasu, ha ichupe ojekuaa hembiapo ombosako'íva rehe temimbo'e ndive.


Hembiasa jeguasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemotenonde ha oñembokatupyry académicamente ha ojeespésialisa armonía-pe;imbo'ehára Otakar Platil, upérõ oiko tetãme ha ombokatupyry umi músiko ko'ã áragua..


Oisãmbyhy orquesta ha'ete omoheñóiva ha péva ome'ẽ chupe pa'ũ ikatu haguã ohai ha omohenda música paraguaya ha ambue género, péicha oñandu ha ointerpreta umi grupo Ritmos de América oikuaaukáva hembiapo opávave escenario rupive.


Péicha década, 1950, omokyre'ỹ ha omoheñói agrupación ogueraháva "Florentín Giménez y su típica Moderna", péva téra omoñepyrũva ogosa ha oreko fama avei éxito ha umi característica orekóva upe grupo oñembojojáva mercado-pe ojerurévo upéicha. Ko'ã catorce integrante ha upe aporte vocal Oscar Escobar, Juan Carlos Miranda, Carlos Centurión ha Jorge Alonso. Ohupyty pya'eterei aceptación popular.


Koa orquesta, ha'eñoite oiméva, osẽ porãgui ha orekóva singular éxito omoambuéva ambiente musical upérõ. Péicha oikundaha ha osẽ porãiterei, orrepresenta Humberto Rubín ndive, hetaite provincia Argentina péicha oime : Entre Ríos, Corrientes, Chaco, Misiones, Salta, Jujuy, Tucumán, Córdoba, Santiago del Estero ha Formosa, omyesakã documento upe época-gua.


Ohupytýva ha ojeiko hapykuéri[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko'ã árape omopyenda orquesta de música folclórica orekóva 30 mbo'ehára, oiméva intermedio obra teatral ha radioemisora rupive, avei ko'ã época-pe heñói apytu'ũ roky ichugui, péicha umi pentagrama oikuaáva hembiapo orekóva notable suceso ñande purahéi repertorio, ha'eháicha "Así canta mi patria","Nocturnal", "Retorno", "Ka'aguýpe", ha hetave tembiapo.


Péicha ko documento consultado´-pe oñemoñe'ẽ:


Pe resistencia ha rebeldía orekova'ekue umi gobierno autocrático upe jave, oĩ ramo miembro permanente Comisión Directiva de la Asociación de Músicos del Paraguay, oje'e hese ha'eha "izquierdista" ha upévare ojeapresa 1953 jave. Oĩ preso heta arapokõindy ha upéi oñekonfina tavaguasu Clorinda, República Argentina-pe, tenda oĩhápe heta jasy.


Nomoandu va'íri ichupe ko'ã mba'e ohasáva, ou jey ha péva ombohape ichupe omba'apo mbaretéve haguã, pero ndaipy'aguapýi ha oiko kyhyjépe ohekávo seguridad oikotevẽva, ha upéicha oasegura ha ofirma contrato 80 tavusu ndive Brasil gotyo, péicha orquesta oisãmbyhy, ndikatúi omoañete ha ombotove iñesẽ tetãgui policía paraguaya umi árape, upéicha operde oportunidad orekóva, perhuisio ichupe ha iñirũnguéra orquesta-pegua avei ohupytýva.


Ary 1956, ndorekóigui py'aguapy personal, oikotevẽva okakuaa haguã haikuaandy oguenohẽva, ha upéicha oikotevẽ opu'ã ikuaandýpe, oheja hetã Paraguái, kirirĩetehápe, ohejávo umi mba'e ohupytýva hekovépe ha avei purrory rupive, ha ojepói mercado rioplatense ojekuaaukávo, oñepyrũ jey peteĩ tekoha iñambuévape ha'e ndoikuaáival, pero oikuaa mba'épa oha'ãrõ ichupe peteĩ colectividad artística oĩha José Asunción Flores, Francisco Alvarenga, Demetrio Ortiz, Emigdio Ayala Báez, Herminio Giménez, Jacinto Herrera, Juan Escobar ha ambue tekove osẽva Paraguáigui, ohechaukáva iñarandu ha ikilate autor ramo, compositor ha director orquesta-pe péva tavaguasu Reina del Plata-pe, omoherakuã ha omomba'eguasu música paraguaya ko mercado kakuaápe; Florentín Giménez omoĩva avei upéi aporte hembiapo rupive.


Promulgación ary 1996 léi 858/96 omoheñóiva, ambue mbytépe, Conservatorio Nacional de Música, ha'e director; ha upe léi 346/94, omopyenda Premio Nacional, upéva rupive Parlamento Nacional ome'ẽ umi galardón jopói oñemomba'eguasúva metálico-pe, ha ipahápe ha ojepytasóva hembiapo rupive, ha'e omoheñóiva Orquesta Sinfónica Nacional, omyakãva ha'e, oime ipype 112 músiko oiporavóva rigurosamente nivel académico rupive, orekóva referente omoheñóiva "Así Canta mi Patria" ha peteĩha ópera paraguaya, "Juana de Lara", oikóva mandu'a ha ojeguerohoryeterei ha opytáva oñemomorã ha ojerespeta haguã posteridad javéve.

Hembiapo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñe'ẽpoty sinfónico ikatúva ja'e; "Minas kue", solista coro ha orquesta-pe guarã; "El Río de la esperanza", coro ha orquesta-pe guarã, "Ciclos", poteĩha sinfonía: Sinfonía Concertante Nº1 piano ha orquesta-pe guarã, Sinfonía Nº2 De las estaciones, Sinfonía Nº3 Re mayor, Sinfonía Nº4 Sortilegio, Sinfonía Nº5 Quinta tonal ha Sinfonía Nº6 ojapóva Agustín Pío Barrios, Mangorépe guarã, ojegueromandu'ávo imano cincuentenario.


Ohai avei concierto mbaraka ha orquesta-pe guarã, violín ha orquesta, viola ha violonchelo-pe guarã.


Oĩ avei umi obra sinfónica ha'éva: "Fantasía Étnica", "Misa Paraguaya", solista, coro ha orquesta-pe guarã, ohaíva comedia musical ha zarzuela paraguaya ha'éva : "San Juan dice que si","Perúrima", Alcibiades Gonzalez del Valle ndive; "Romero y Julieta","Loma Taruma", "Kurusu Cañete", Mario Halley Mora ndive, oĩve iñirũnguéra.


Omohenda música incidental umi ñoha'angápe guarã ha peteĩha producción cinematográfica Paraguáipe, "Juana de Lara", ha péicha orekóva repertorio ñande purahéi omohendáva 300 purahéi.


Luis Szarán ohai Diccionario de la Música en el Paraguay: "Omoheñói creación lírica, ópera Juana de Lara, oestrenáva 1987 jave, ohaíva peteĩ estilo hi'aguĩva umi romántico italiano ndive, oargumentáva tema patriótico ha oambientáva independencia del Paraguay de la corona española árape, ha'éva lso tuichavéva ojeguerekóva ko'ã materia de espectáculo artístico ary 80 rupi tetã Paraguáipe


Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Sonidos de mi Tierra.
  • www.musicaparaguaya.org.py