Hérib Campos Cervera

Vikipetãmegua
Hérib Campos Cervera
Téra teñõikuaHériberto Campos Cervera
Teñõi 30 jasypo 1905-me
Paraguay, Paraguái
Mano 31 jasyteĩ 1960
Paraguay, Paraguái
Nacionalidad Paraguaya
Área Ñe'ẽpoty
Tembiapokue Ceniza redimida, Hombre secreto

Heñói Paraguay-, Paraguáipe, 30 jasyapy 1905 jave, ituvakuèra español, Hérib Campos Cervera, ñe’ẽpapàra, ha Alicia Díaz Pérez, ha’éva intelectual Viriato Díaz Pérez reindy.

Imitã ha imitãrusurõ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oikova’ekue interno ramo Mbo’ehao San José Paraguaýpe, institución heta jey omboheróva “kársel”, upéva ohechauka mba’éichapa mitãpyahu kyrỹi ha isãsõva.. Péicha oreko afición filosofía ha ciencia exacta rehe, oñemoĩva otaky literaria rehe, “Ceniza redimida”, prólogo roguépe ojereedita jeýva-pe, ohai estudioso Miguel Ángel Fernández: “Peteĩ infancia desdichada, mombyry isy ha itúvagui, ojoguaite ojehaíva hekove pukukuépe, iñe’ẽpoty oimène ojuhu pypore peteĩha etapa hekopépe. Imitãrõ ha imitãrusúpe ndaha’i ipo’aitéva...”

Ñe’ẽpapàra rembiapo ndaijojahái. Mayma hi’arandúva literatura paraguaya rehe ojoaju ñe’ẽme he’ívo ko tembiapo omboguata peteĩ concepción poética ipyahúva ojoajúva tape po’i vanguardismo gotyo ohóva. Péicha, naiñambuéi ko aranduka “La poesía paraguaya - Historia de una incógnita”, el crítico e intelectual brasileño Walter Wey precisa: “Campos Cervera he’i literatura paraguaya orekóha ritmo americano ha oimèha yvatéte ñe’ẽpoty continente rupi ojeipysóvaicha. Upévarã noikotevẽi ojepovyvy Hispano-América ñe’ãme. He’i pe ojejapóva yvy temática oñongatu ombopypukúva nativismo modernista opytáva aspecto objetivo tekove ha naturaleza-pe. Oñemoĩ umi tema social ha humano rehe omba’apo mbarete porã, oaprovecha pe tavarandu orekóva ha ndojeporúiva. Péicha, ombohape generación pyahúpe. Ndojapòirõ revelación Paraguay oñeha’ãrõ ha oñeñandu háicha, ohechauka ikatúha ojekuaauka. Ohechauka haimete 100 ary ñe’ẽpoty, umi ñe’ẽpapàra jepènte omombe’u yvy ndojehechaukái hendive ha upe estilo de vida ombohapèva”.

Hembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oipytyvõ umi kuatiahaipyre “Juventud”, “Ideal” avei “Alas” década ary ’20 ramo, hemiandu rembiapo upérõ ojoaju corriente postmodernismo rehe. Ofirma seudónimo “Alfonso Monteverde”-pe.

Ary 1931, oime kuri suceso 23 Jasypa upe arýpe, oguata peteĩha exilio ramo, Buenos Aires, Argentina-pe raẽ ha upéi Montevideo, Uruguay gotyo. Upéicha omyesakã hemiandu izquierda, tuicha oikéva anarquismo-pe ha oñemohenda yvate socialismo marxista rehe upèva rupive oñomongeta umi oimèva Argentina ha Uruguay ndive.

1938 jave, mbohapy ary oúvape Paraguái gotyo, hendive Josefina Plá –avei ijeju ndahi’aréiva Europa-gui omano agüere oména, Julián de la Herrería- oikéva movimiento atýpe orekòva protagonista mbaretépe, ijapytépe, Augusto Roa Bastos, Oscar Ferreiro, Ezequiel González Alsina ha Hugo Rodríguez Alcalá, ko’ãva ha’e tendota guasu ñe’ẽpoty Paraguái mba’évape ojekuaáva “Generación del ‘40” ramo. Péicha oñombyaty ko’ã mit0Òpyahu cenáculo-pe “Vy’a raity” –omoirũ upèi Elvio Romero- hembiapo oike Ateneo Paraguayo, Noticias ha suplemento literario diario “El país”-pe.

Ary 1940 jave, omanóvo Presidente de la República, General José Félix Estigarribia, accidente aviación hi’apañuãvape, ojupi mburuvicharõ General Higinio Morínigo, oguerohorýva autoritarismo nacionalista ojepytasóva Europa nazi-fascista-pe; igobierno ojeipyso 1948 peve. Péva mboyve, ary 1947 ramo, oñemopyenda pe tembiasa opytáva Paraguái rembiasápe, guerra civil del ‘47, umíva ogueru mba’e vai ha heta mba’e ho’a vaíva arandu kuaandýpe, oipe’áva talento ha apytu’ũ roky umi kuimba’e katupyrygui jehaípe. Ijapytépe, Hérib oho exilio-pe jey Buenos Aires gotyo, omano meve.

César Alonso de las Heras ha Juan Manuel Marcos, peteĩ jehaipýpe ome’ẽva temimbo’e ha oñemoarandúva literatura paraguaya rehe, he’i chupekuèra: “Campos Cervera ha’eha upe túva literatura paraguaya contemporánea-pe. Añetehápe narrativa, ensayo ha teatro-pe ikatu oñembohovake ojepytasóha Casaccia, Barrett ha Correa, oñombojopyrúva, ndaipóri discusión oikèpa ñe’ẽpotýpe. Umi ñe’ẽpoty ohechauka mba’èichapa tetã, Ta’anga ñe’ẽpotýpe ohechaukàva ha’e metáfora surrealista, umi técnica oipapàva ñemohendápe Neruda, ritmo omoĩva Nicolás Guillén, imagen nostálgica Alberti mba’éva –ha umíva rehe omomandu’a elegía ohaíva “Regresarán un día”- .

Nostalgia ha esperanza, elegancia verbal ha ñemyesakã espiritual ombopytaso estilo personalísimo, oike pypukúva tetã ohasáva oikóvo, oñandúva ñe’ẽpapàra...”

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1950 jave omoherakuã peteĩ aranduka añoite ñe’ẽpotýpe osẽva poeta rekovépe, “Ceniza redimida”, ombyatýva 28 tembiapo ohaiva’ekue iporãvéva. “Hombre secreto” ha’e mokõiha poemario réra. Imaba’e avei mbombe’u “El buscador de fe”, novela mbyky “El ojo enterrado”, obra ñoha’angápe “Juan Hachero”, no estrenáiva ha noñemoherakuãiva gueteri, mombe’upuku “Hombres en la selva” ha ñe’ẽpoty aty “Romancero del destierro”, original oñemondava’ekue ichugui oimévo exilio-pe Montevideo, Uruguay-pe.

Hogaygua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omenda Tita de los Ríos rehe, upéi ojuejava'ekue. Omenda jey kuñakarai María Carmen Palermo rehe, Raquel Falabella memby ha Giuseppe Palermo rajy, ku kuña ndive Hérib Cervera oiko ijeikove paha peve, Argentina retãme, ku tetãme iñemoñare mbohapy heñói: Alicia Raquel, ñe'ẽpapára itúvaicha, Hérib, puraheihára ha María Carmen, omano kuri táva Paraguaýpe ary 2000-pe.

Hekove paha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Periodista Humberto Pérez Cáceres, Ha’èva Hérib irũete oba’apòvo kuatiahaipyre redacción “Democracia-pe” Buenos Aires gotyo, omoherakuã iñe’ẽ remiandu paha pueblo ohayhueté4vape: “Arte, política, tembiapo cultural, omboy’uva’erã tetã rykuére. Ko proceso oreko ko itinerario tetãme universal, ndaha’èi ambuéicha. Ani ojeguereko arte ndovaléiva, ani mba’e porã oñemombyry pueblo-gui. Péicha pueblo, servicio, redención, felicidad, justicia, oñemopyendava’erã tembiapo opáichaguávape pe ojeipotáva. Ñane mba’éva, ñande kuimba’e, ñande chokokue ha umi mba’apohára, kuñanguéra tetãuáva. Upépe, opu’ãta, umi artista omba’apova’erã ñeha’ã mbaretépe”. Omano Buenos Aires-pe, 28 Jasypoapy 1953 jave.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.

Joaju okapeguávandi[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]