Juan Antonio Escurra

Vikipetãmegua
Juan Antonio Escurra
Juan Antonio Escurra
Período de gobierno - República del Paraguay: 25 de noviembre de 1902
19 de diciembre de 1904
Predecesor: Héctor Carvallo
Sucesor: Juan B. Gaona
Heñói: 6 jasypo 1859-pe
Tenda heñói hague: Karaguatay
Omano: 24 jasyapy 1919-pe
Tenda omano hague: Villa Hayes
Profesión: Político y Militar

Juan Antonio Escurra peteĩva Paraguái mburuvicha oisãmbyhyva’ekue ko tetã 1902 guive 1904 peve.

Heñói 6 jasypo 1859-pe táva Karaguataýpe, Cordillera departamento-pe. Omenda Josefa M. Rojas, kuña ogapy porãmegua ndive, amo gotyove oikóva chugui tetã primera dama. Hogayguakuéra omba’apo mandyju, avati ha yva ñeñotỹme. Uriarte ha Egusquiza rire ha’eva’ekue mbohapyha tetã mbururicha vasco-va herajoapy.

Imitã aja[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oho mitã mbo’ehaópe itávape, upe rire omba’apo kokuépe. 1879-pe, orekóramo 20 ro’y, oike cuartel-pe soldado ramo. Upéi pya’etemi ojupi ejército-pe. 1891-pe oñemoĩ chupe comandante militar de las Misiones ramo; jasypo 1892-me oñemoĩ chupe sargento mayor ramo ha avei fuerzas de caballería motenondehára ramo. Jasypokõi 1894-pe ojupi teniente coronel ramo ha 24 jasypoapy 1897-me katu coronel de la nación ramo. Ojupi Alférez de Caballería peve. Oĩva’ekue golpe oitýva Emilio Aceval-pe. Hatã oku’eva’ekue churuchuchu oikóva 18 jasypa 1891-me, oĩ haguépe katupyrýpe tetã rekuái omotenondéva general Egusquiza ndive.

Tetã Sãmbyhy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojupi Tetã Motenondehára ramo orekóramo 43 ary; oĩ mburuvicháramo 25 jasypateĩ 1902 guive 19 jasypakõi 1904 peve. Oheja tetã ñeisãmbyhy ha ndaikatúi omohu’ã oñenohẽre chupe Tetã Pokatúgui mbaretépe. Ivicepresidente ha’eva’ekue doctor Manuel Domínguez, ojoajúva pe ñepu’ã oityva’ekue Escurra-pe ndive. Coronel Escurra rembiapo irũnguéra ojekuaa imitã rehe, oĩre pype tapicha orekóva 26 ary guive 43 pevénte; umíva apytépe oĩva’ekue: Fulgencio R. Moreno, Juan Bautista Gaona ha Emiliano González Navero, Hacienda-pe; Eduardo Fleitas ha José Emilio Pérez, Interior-pe; Cayetano Carreras, Justicia, Culto e Instrucción Pública-pe; Antonio Cáceres, Patricio Escobar, Bernardino Caballero ha Benigno Ferreira, Guerra y Marina-pe; Pedro Pablo Peña, Cayetano Carreras, Gualberto Cardús Huerta y Cecilio Báez, Relaciones Exteriores-pe.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omanda aja oñefunda colegio San José, iñe’ẽrendota ha’eva’ekue “Fiat voluntas Dei”, “Tojejapo Tupã rembipota” ha og̃uahẽ pa’ikuéra Bayoneses; oñemopyenda porã tetã viru ha avei presupuesto. Ñande viru imbarete ha’e omanda aja. Ñemu opaichagua tuicha oñakãrapu’ã; firma Casal Ribeiro omondo heta petỹ ha mandyju Europa-pe; Rius y Jorba orahuka vakapi, ovecha rague ha tague heta heta okápe. Doctor Arturo Rebaudi, “antilopizta” ojekuaáva, he’iháicha apoukapy 21 jasyapy 1904-pe guare, oho delegado ramo II Congreso Médico ojejapóva Buenos Aires-pe; osẽñepyrũ pohãnohára Universidad Nacional-gui; ojehupi distrito ramo San Antonio; oñeme’ẽ Uruguay Solar Artigas; ojapouka monumento Héroes de Ytororõme g̃uarã; ojejapyhy Código de Comercio argentino; oñefunda Colegio San José.

Joaju ambue tetãnguéra ndive[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

29 jasypokõi 1903-pe karai Cecilio Báez-pe oñeme’ẽ pokatu oikóvo chugui plenipotenciario México ha Estados Unidos renondépe. O`Leary ha’evakue Lotería Nacional interventor. 1902 karai Silvano Mosqueira oheja secretaría de la Municipalidad ha oike hendaguépe Federico Chaves. 1903-pe oheja Policía de la Capital ñemotenonde doctor Tomás Matto; ojeguerojera Junta Económico- Administrativa Mbujapeypegua, ha oreko motenondehára ramo karai Ceferino Ayala ha vicepresidente ramo karai Carlos Pastore. Oñemoĩ avei Biblioteca Nacional calígrafo ramo Fernando Vera-pe, karai Alberto Correa rendaguépe, ohejava’ekue upe tembiapo. Oñeme’ẽ Uruguay Rekuáipe “Solar de Artigas”.

Tekombo’e rehegua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tekombo’e rehe oñeñe’ẽramo ikatu oñemombe’u ojejapo hague Primer Congreso Pedagógico Nacional, jasykõi 1903-pe ha oñemboguata hague tembiapo hérava “Plan Franco” Colegio Nacional-pe g̃uarã, 25 jasyapy 1904-pe. Upe arýpe ñe’ẽpapára Narciso R. Colmán omba’apo Hue de paz ramo Caballero-pe. 1903-pe omohu’ã imbo’esyry Facultad de Medicina pohãnohára pyahukuéra Andrés Barbero, Ricardo Odriozola, Manuel Urbieta ha Eusebio Tabeada.

Jasypoapy 1904-pe oñepyrũ peteĩ militar-kuéra ñemongu’e guasu Villeta guive ha jasypa upe arýpe oku’e peteĩ revolución oitýva Escurra-pe, ha hendive, gobierno republicano ha oñepyrũ omanda chovykuéra. Okúi rire, ohejaite política ha oike jey yma guaréicha oñemboheko’ỹme mombyry py’apýgui. Oñembohóga Villa Hayes-pe ha omboguata peteĩ ogapy angapyhýpe.

Hapykuere político háicha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1898 guive 1902 peve oiko chugui ministro de Guerra y Marina omanda aja Emilio Aceval ha Héctor Carvallo. Ha’eva’ekue Partido Colorado miembro.

Maiteipaha tuichaháicha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Coronel Escurra omano Villa Hayes 24 jasypoapy 1919-pe. Poder Ejecutivo, apoukapy rupi, omanda oñemomba’eguasúvo tekotevẽ háicha chupe. Hetekue ojevela Palacio de los López-pe ha upégui ojegueraha tyvyty la Recoleta-pe. Aty oraháva Coronel retekue og̃uahẽvo Puerto de Asunción-pe Artillería de Marina ombohu’u pateĩ jey mbokavusu, péicha ojerurégui Ministerio de Guerra. Guardia de Honor ramo oĩ peteĩ marinero-kuéra aty. Te’ongue renonde rupi oñembohysýi ministro de Hacienda, doctor Eligio Ayala, tendota José P. Guggiari, Supremo Tribunal y Justicia, Parlamento, político Kolo’o ha heta ogapy kate Paraguaygua. Ojejapo peteĩ ñembo’e guasu Catedral Metropolitana-pe, péva omyakã avare guasu Paraguaypegua Juan Sinforiano Bogarín. Hetekue ojeheja Panteón Militar-pe, upépe artillería Marina-gua ombohu’u jey mbokavusu.

Péicha Paraguái ñemoñarekuéra omomaitei paha peteĩ tetãygua herakuã mombyrývape.


Tenondegua:
Héctor Carvallo
Presidente de Paraguay
Juan A. Escurra

1902-1904
Riregua:
Juan B. Gaona