Huã Bautista Rivarola Matto

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Juan Bautista Rivarola Matto guive)
Huã Bautista Rivalora Matto
Heñói 12 jasypateĩ ary 1933
Paraguay, Paraguái
Mano 14 jasypa ary 1991
Paraguay, Paraguái
Hetã Paraguáigua
Hembiapo Ñoha’ãnga apoha, Maranduhára, Tembiasakue omombe’úva
Aty ojokuaikuaáva Partido Revolucionario Febrerista
Jopói Premio Gabriel Casaccia
[editar datos en Wikidata]

Huã Bautista Rivarola Matto (Paraguay, Paraguái, 12 jasypateĩ ary 1933-14 jasypa ary 1991) ha’e akue peteĩ maranduhára, tembiasakue omombe’úva, oaranduchaukava ha ñoha’ãnga apoha Paraguáigua heta mba’e ome’ẽva’ekue hetãme jepémo oiko jave "dictadura", Alfredo Stroessner pegua, upévo jave sa'i oñe’ẽporãhaipyre.

Imitã ha ikarai’y aja[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Heñói Paraguaype 12 jasypateĩ 1933-pe oku’éramo guare hína Guerra del Chaco. Ha’eva’ekue Octaviano Rivarola Bogarín ha Victorina Matto memby. Hogayguakuéra ymaitemi guivéma oiko Paraguaype, ha ohayhu hetã reko yma; ohayhuva’ekue hetã opa mba’e renondéve.

Oguata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemoarandu’ypyva’ekue mbo’ehára Juan Pedro Escalada ndive. Oñemoarandu Colegio Seminario de San Carlos-pe. Oike aty mboka ipópe oñorairõva’ekue General Alfredo Stroessner dictadura ndive década de los 60.

Oñemoarandu derecho ha filosofía Universidad de Buenos Aires-pe. Oiporu porã hekove oñemoarandu hag̃ua ha upévare omopyenda añete arandu heta mba’épe; katu oñemoarandu pypukuve historia-pe.

Imitã guive oike ñepu’ã ha revolución-pe. Orekóramo guare 13 ary oñepyrũ guerra civil 1947-pe guare; upérõ ha’e oipytyvõ umi revolucionario-pe. Imitã ramo gueteri, ojapo haguéicha heta mitãrusu ijavegua, oike política-pe, ha upekuére oñemosẽ hetãgui mokõipa ary rasa. Oujey Paraguáipe 1979-pe, ha omba’apo momaranduháramo omano meve 1991-me.

Hapykuere[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

1979 oujey Paraguáipe opytaite hag̃uáichama ha omba’apo maranduhára ramo Diario HOY-pe. 1980-pe ofunda Álvaro Ayala, Ediciones NAPA, ndaiporietéramo guarehína aranduka ñeguenohẽ ko tetãme; ko empresa oñemboty jey irundu ary oñepyrũ rire, ijetu’u rupi viru jehupyty ko tetãme; jepémo upéicha, oheja irundypa aranduka paraguaigua iñasãimbyre, ha oipe’a péicha tape haihára paraguaiguápe, ikatu hag̃uáicha aranduka Paraguáipe guare oñemyasãive ko tetãpýre. Ohai avei artículo ha editorial Diario ABC Color-pe g̃uarã; heta jey oho Europa-pe oñemoarandu ha oñe’ẽvo heta mba’e rehe.

Hembiapokue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapokue oñemyasãiva’ekue:

  • De cuando Carai Rey jugó a las escondidas
  • Diagonal De Sangre (1986), subtitulada "La historia y sus alternativas en la Guerra del Paraguay”. Ko tembipópe ojehechauka mba’ekuápepa okóraka’e Guerra de la Triple Alianza 1864 1870
  • San Lamuerte (1986),
  • El Santo de Guatambú
  • Yvypóra (1970; traducción literal: "fantasma de la tierra")
  • Diagonal de sangre
  • La isla sin mar (1987)
  • Bandera sobre las tumbas
  • El Niño Santo
  • Vidas y muerte de Chirito Aldama
  • La abuela del bosque.

Yvypóta, Diagonal de sangre ha La isla sin mar, mbohapy mombe’upyrusu – oñe’ẽva Paraguái rekoasa rehe.

Jehechakuaa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • San Lamuerte (1986), ko hembiapokue ohupyty [[Premio Gabriel Casaccia]]
  • El Niño Santo: Jehechakuaa peteĩha Vº Centenario 1991
  • Vidas y Muerte de Chirito Aldama jehechakuaa mokõiha Premio Vº Centenario 1991, mokõivéva ojehechakuaa pa ára omano rire ha oñemyasãi ha’e omano riréma 1994-pe.

Hekove pahávoma[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Amano Paraguaýpe 14 jasypo 1991-pe hetaite omyasãi rire Paraguaí ñe’ẽporãhaipyre.

Referencia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Joaju Externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]