Huã Sinforiano Bogarín

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Juan Sinforiano Bogarín guive)
Huã Sinforiano Bogarín González
Heñói 24 jasykõi ary 1863
Mbujapey
Mano

3 jasykõi ary 1949

85 ary
Hetã Paraguáigua
Hembiapo sacerdote católico y obispo católico
Jokuaikuaa rape Hesu rape
[editar datos en Wikidata]

Monseñor Juan Sinforiano Bogarín González ha’e pe peteĩha Arzobispo Paraguáipe.

Oñeheñói táva, Mbujapeype, 24 jasykõi 1863,tetãvore Paraguaripe. Itúva Huã Hosé Bogarin ha isy ña Mónica Kru González pegua. Opyta ityre’ỹ hikuái Ñorairõ Paraguáigua oiko jave, Huã ha imbohapy joyke’ygua ndive opyta hikuái ña María Pabla González itía, isy joyke'y.

Hekove[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Itúva Juan Jose Bogarín ha isy Mónica de la Cruz González. Imitãme oiko Arekajàpe, Limpio, oñemoarandu upe tavusùpe oreko peve 16 ary oike Seminario Conciliar Asunción-me oiméva.

Oñeordena Pa’i ramo 24 jasykõi 1886 jave Catedral-pe, ha’eva’ekue pa’i 1887 guive ojeporavo jave Obispo ramo Papa León XIII upe 21 jasyporundy 1894 jave, omoirũva terna ikatùva ha’e umi prelado omanòvo Obispo Aponte ary 1891-pe, ombojoajùva Pbro. Doctor Teología-pe Roma, Narciso Antonio Palacios ha Pbro. Claudio Arrúa, administrador eclesiástico pèva Diócesis.

Oñekonsagra Ilmo. Monseñor Luis Lasagna, Obispo Titular de Trípoli , oúva aty guasùpe, 3 jasykõi 1895 jave, ooñemopaíno Presidente de la República ha hembireko ndive kuañakarai Casiana Isasi de Egusquiza.

Tekombo’e eclesiástica[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oike Seminario Conciliar oipe’ava hokẽ 1880 jave upègui osẽ poteĩha ary rire. Omohendàva pa’i [[obispo Juan Pedro Aponte, ohasàva umi àra oike rire umi cargo oñemomba’eguasùva Tupãópe: Pa’i ramo ha’e rector Catedral-pe ha secretario geúvaeral Curia Eclesiástica-pe.

Pa’i Bogarín ojepokuaa umi mba’e simple rehe ha ohayhùva omoañetèvo umi mba’e orekòva compromiso religioso.

Ary 1891, oike terna oproponèva obispado, omanògui Aponte.

Pèicha 21 jasyporund`ype 1894 oiporavóva Papa León XIII, Obispo del Paraguay ha omomba’eguasùva 3 jasykõi 1895, San Blas àra, patrono del Paraguay.

Fortiter et suaviter[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Juan Sinforiano

Kòva ha’e divisa escudo episcopal orekòva, omoñepyrũva omopyendáva carrera omotenondéva: omombarete defensa imagisterio ha ombovevùiva hapicha ndive upe trato. Ohupytýva osolusiona mbarete porã irregularidad orekòva upe pa’i ndive os{eva hapègui post guerra guive, oñyrõva umi ho’àvape ha ohechaukàva ichupekuèra upe tenda hendaitèpe omotenondèva upe ejercicio iministerio-pe.

Omohenda sacerdocio mitãrusukuèrape, ome’ẽvo cobertura parcial umi oikotevẽva pastoral-gua ohupyt`y ha ojeipysóva umi parroquia diócesis-pe ojeipysóva tavusúpe.

Juan Sinforiano Bogarín imitãrusu jave.

Oguahẽvo tetãme umi congregación religiosa omoĩva ha ombopiro’ýva acción evangelizadora. Omokyre’ỹ organización apostolado laico-kuèrape Acción Católica ndive, Liga de Damas Católicas ha Federación de Juventud Católica oñeha’ãva ome’ẽ jey agua tetãme orden ha respeto social.

Omboguata organización choguykuérape ñembohovái omokyre’ỹva matrimonio civil, divorcio ha educación laica, omboguatávo kampaña mbarete masonería, anarquía has fanatismo partidario rehe.

Paraguái ohai tetã rembiasa omýiha revolución ha golpe de estado. Peteĩteĩ ombohovài energía pèva Carta Pastoral-kuèra guve, ojeurèvo py’aguapy familia-kuèra mbytèpe ha pèva umi tortura omotenondèva, nomboykèiva aravo’i ha jesareko espiritual ijoyke’ykuèra oikotevẽva.

Obispo oikundaha opa tenda haimete cincuenta mil kilómetro territorio nacional pukukue ha omokyre’ỹva umi chokokuépe oñeorganisa agua odefendévo ijyvy ha iderecho, oheja’ỹre instrucción omoirũva Kirito doctrina.

Obispo Hermenegildo Roa isecretario ha vicario general diócesis-gua Ary 1929 omoheñói Provincia Eclesiástica del Paraguay oikéva arquidiócesis Asunción, diócesis Villarica del Espíritu Santo ha Concepción diócesis.

Pèicha 15 jasypoapy 1930, monseñor Bogarín oipyhýva palio arzobispal ha mbovy ára upéi, oguahẽva mbohapy jey oha’ãrõva, ohupytýva ñemboyke arquidiócesis Buenos Aires-gui.

Ary 1932, oñepyrũvo guerra Bolivia ndive, oñekonsagráva obispo Agustín Rodríguez Villarica ha Emilio Sosa Gaona táva Concepción ha Chaco.

Ary 1937, umìva cuatrocientos años oñemopyendahágue Casa fuerte N. S. de la Asunción oñemotenondéva Primer Congreso Eucarístico Nacional.

Péicha tekove omohendáva elevada función, arzobispo omotenondéva memoria omanóva 85 ary, péicha 25 jasykõi 1949 jave. Ha’éva peteĩ mba’e ojehúva tembiasa paraguáipe.

Umi ymàve ramo oguahẽva espigada ha señorial figura omboguatàva umi tenda araka’eve noñeguahẽíva tavapy okahàre.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • “Forjadores del Paraguay”. Raúl Amaral
  • Tenda ombojoajúva [editar]
  • Paraguayos Inolvidables
  • Centro Cultural el Calbildo