Lorenzo Álvarez Florentín

Vikipetãmegua
Lorenzo Álvarez
Téra teñõikuaLorenzo Álvarez
Teñõi 10 jasypoapy ary 1926
San Cosme y Damián, Itapúa
Nacionalidad Paraguaigua
Área Violinista, Músico
Tembiapokue “Alma y Violín”,“Silbido Nocturno”, “Dulce Melodía”

Karai Lorenzo Álvarez Florentín, ojeheróva el violín romántico de Asunción, heñói San Lorenzo ára jave, 10 jasypoapy ary 1926-pe, táva San Cosme y Damián-pe, ha’éva peteĩ tenda oguerekóva tembiasakue reducciones jesuíticas rupive, tetãvoreItapúa ryepýpe, namombyrýi tavaguasu tetãvore pegua, Encarnación, Paraguáigui.

“Alma y Violín”, “Silbido Nocturno”, “Adelante Albirroja Adelante”, purahéi herakuãvéva ojapova’ekue selección paraguaya de fútbol rérape, heta poemas sinfónicos ha poteĩpa ary mba’apópe ombohory ko karai rekove, haihára, puraheirã apohára, motenondehára ha violín mbopuhára, ha’éva ikatupyry ha iñaranduetereíva ko ã mba’épe. Avei omohuã iñemoarandu momaranduhára rehegua (periodismo) Universidad Nacional de Asunción-pe.

Ituvakuéra ha’e karaiTuriano Álvarez ha kuñakarai Ramona Florentín.

Infancia y Juventud[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ituvakuéra ohecha mba’éichapa oho música gotyo Lorenzo, imitã guive, ha’eño oñembokatupyry, poapy ary oguerekóvo violín ombopukuaáma, kóva ha’evoi ojapopyre peteĩ ojapokua añetéva (lutier) chagua. Ko violín oiko hendive upe guive, ko’ãgameve, ombopukuaa hague ohupitýtama 70 ary rupi.

Primeros Pasos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omoambueva’ekue umi tenda jerokyha ary 1960 rupi guive omoñepyrũvo pe hérava Lorenzo Alvarez y su “Orquesta de Ritmos Internacionales”, ombopyahúvo ipuhymáva ha omyngovia umi polka iporavopyrépe ha avei pytagua purahéipe, ome’ẽva peteĩ akãrapu’ã tuicháva jerokyrã reheguápe tetã tuichakue jave pa ary pukukue rupi.

Peteĩ árape he’i oikotaha chugui músico, ha’e rupi oguahẽ añetéva iñe’ãme, ha oikuaávo ikatupyry añeteha violín ñembopúpe, ha’éva peteĩ instrumento has`yva imbopu, hákatu ha’e ombopukuaava’ekue imitãmi guive.

Oho pateĩ ary oguereko jave tavaguasu tetãvore peguápe, Encarnación, oñepyrũ haguã iñemoarandu añete música rehegua, peteĩ tendápe oĩháme mba’ekuaa ha mboehárakuéra ikatupyrýva ikatútava oguenohã chupe tape potĩ rehe imba’ekuaápe.

Joykeykuéra Molinas ha’ekuri umi omoinge ñepyrũva chupe ko ñemoarandúpe, ha hendivekuéra, oguerekóva peteĩ mba’epuaty imba’ekuérava, oñepyrũ oiko chugui músico, ha péicha oñepyrũ hape ko tembiapópe.

Trayectoria[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hetave pa arýgui oikókuri tenda heñói haguépe.

Ary 1950 jave ova táva Paraguaýpe oñepyrũháme ohechaukase ikatupyry violín mbopúpe, oĩramo mba’epu aty oikotevẽvape guarã, oñemoaranduvévo ohóvo ijyvatevehápe ha mbo’eharakuéra herakuãguasuvéva poguýpe.

Ary 1952 oguahẽvo, ojeikuaa ha herakuãporãma violín mbopuháramo ha oikéma umi tenda oĩháme hapichakuéra músico ikatupyryvéva ha péicha Leonardo Alarcón, “Akói Rohayhu” aojpova’ekue, peteĩ ikatupyry añetéva avei músico ha compositor, ha’éva trompetista pe Banda de Músicos Policía de la Capital pehua, Salvador Déntice remimbo’ekue, ha arýpe omoñepyrũva pe Orquesta Típica, héra ogueraháva, opeipirũ chupe oho haguã hendivekuéra ha pépe Lorenzo Alvarez oguereko ñepyrũ pa’ũ oĩvo umi hapichakuéra músico ikatupyry añetéva ndive.

Nuevos rumbos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omba’apo rire violín mbopúpe hetaiterei ary jave, oĩháme umi mba’epu aty herakuãguasuvévape ha upéi omotenonde umi mba’epu aty imba’évape, oheja ko tembiapo ary 1970 jave, oñepyrũ hague omohypyhũ añete iñeorandu pavẽ violín ha avei imba’ekuaa armonía ha composición rehegua, opyta Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción (OSCA)-pe, oñepyrũypy guive, ary 1957 jave, ohecha peve ko tembiapo, ary 1992 jave.

Más conocimientos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ha’e pe omomba’eguasuvéva apytépe oĩ pe mba’éichapa ikatupyryvéta ohóvo violín mbopúpe ha avei iñemoarandu teoría ha solfeo-pe, ha Alfredo Kamprad ha’e pe oguerekova’ekue chupe temimbo’eramo Escuela Normal de Música-pe, ha’ehápe ary 1955 jave mbo’eháraguasu violín rehegua, oguerekohápe mención especial, ohechauka haguépe kuaara’ã pahápe peteĩ concierto, oikova’ekue Teatro Municipal-pe.

Upépe ombopu Rapsodia Húngara, Gubert rembiapokue.

Rodolfo Bagnati ndive oñeorandu teoría ha solfeo; armonía katu Juan Carlos Moreno González ndive, ha ypéi ary ohasavévo omohuã imba’ekuaa oñembokatupyrývo composición mbo’eháraguasu Florentín Giménez ndive. Oĩ rire peteĩ ary pukukue pe mba’epu aty omoñepyrũ ha omotenondéva mbo’ehára Leonardo Alarcón ndive, opo yvyate ikarrérape, ohenoirõ guare chupe karai mbo’eharaguasu Florentín Giménez oiko haguã chugui peteĩha violín imba’epu atýpe, upéramo guare, ary 1955 rupi, ha’eva’ekue tuichavéva ha herakuãporãvéva tetãme, omoñepyrũvo ha omotenondévo mba’epu aty “Florentín Giménez y su Típica y Moderna”, oguerekóva parundy tapicha, opavave ha’éva músico katupyry, ãva: Oscar Escobar, Carlos Centurión, Juan Carlos Miranda, Jorge Alonso, ba ambue, oiporavóva tenda iporãvéva tetã Paraguái tuichakue ombopu haguã hikuái.

Sus obras[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapokuépe jahechakuaa: “Alma y Violín”, peteĩ kyre’y oikotevẽva tapicha ikatupyry añetéva violín mbopúpe; “Silbido nocturno”, “Dulce melodía”, Cirilo R. Zayas, oguenohãva’ekue Primer Premio pe Concurso de Composición omotenondéva Municipalidad de Asunción ary 1959 jave. Avei ojapo: “Madrecita mía”, “Che haitéma lo mitã”, “purahéi”, Las creaciones, “Gustaví”, “Mirtha Elizabeth”, “Luisito”, “María Victoria” ha “Gladys Sunilda”, ãva Rudi Torga ndive, ita’yrakuéra rérape, avei poemas sinfónicos: “Jasy Retã”, “Marinero en Alta Mar”, “Malecón del Puerto”, “Viaje al Horizonte”, ha ambue.

Oguerekóvo 78 ary omba’apo gueteri ohóvo pe mba’e ohayhúvape (la música); upéramo omotenondékuri orquesta folklórica José Asunción Flores, Conservatorio Nacional de Música mba’éva, ohohápe tetã ambuére, táva Buenos Aires-pe. Ko tendápe ha’e oĩ mbo’eháramo violín pegua, avei ojapo presentaciones especiales, ita’ýra Luis ndive, ha Juan Cancio Barreto ýrõ Berta Rojas ndive, ha avei grabaciones umi hembiapokuégui opytátava testimonio-ramo ko karai katupyry ha’éva, mba’embopukuaaha, mba’e’apohára ha motenondehára, hembiapokue rupi omongakuaáva música popular Paraguái mba’éva rehegua.

Aranduporupyre[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Sonidos de mi tierra.