Luis Bordón

Vikipetãmegua
Luis Bordón
Téra teñõikuaLuis Bordón
Teñõi 19 de agosto ary 1926
Guarambaré, Paraguái
Mano 2006
Nacionalidad Paraguaigua
Área Compositor, Músico
Tembiapokue “Despertar Nativo”
“Arpa Paraguaya” “Lamento Indio”

Luis Bordón ha’e músico ha compositor Paraguaigua. Arpa paraguaya mbopuha.

Infancia y Juventud[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Luis Bordón heñói táva Guarambaré, tetãvore Central, Paraguái retãme ára 19 de agosto ary 1926 jave ha imitã guive oike chupe pe mba’ekuaase música ha mba’embopu rehegua, itúva voi he’íva ha omoakãrakúva avei.

Oñepyrũ iñemoarandu arpa paraguaya rehegua ha pya’eterei ohechauka ikatupyryetereiha ko mba’épe, omoingévo peteĩ estilo hasýva ha ojekuaa’ýva ndaikatúiva avave ombopu, he’i mayma tapicha ohenhúva ombopu jave.

Ary 1950 guive ha heta ary oĩkuri pe mba’epu aty Julián Rejala mba’évape, ha’éva peteĩ conjunto folclórico, oho haguépe hikuái tetã Paraguái tuichakue ha upéi osẽma tetã ambuére, péicha oguahẽ Brasil-pe, ohechauka haguépe ikatupyryetereiha, ha’e rupi ohohápe ojejepopete hetavéva chupe iñirũnguéra apytépe.

Ombopu arpa paraguaya Félix Pérez Cardozo, Digno García, Albino Quiñónez, Cristino Báez Monges ha ambue ndive, oho oiko heta ary imba’ekuaa reheve tetã Brasil gotyo, oipyso haguépe heta ára hembiapo, oje’évo hese ary 1770 ha 1980 rupi ha’e hague artista pa’ũme pe ojehayhuve térã ojehecharamovéva ombopuhápe avei umi disco oguenohẽva jehepyme’ẽme Brasil tuichakue. Upépe oguenohẽ 34 discos, oñeme’ẽ chupe 8 discos de oro, omosarambi umi haipyre arpa paraguaya-pe guarã ha omoherakuã mbarete ko instrumento rehegua opavave música ryepýpe.

Ihaipyre pya’e ojeikuaa ha ojehayhu ha ipu opa ára, opa henda rupi avei. "Arpa India" ha’e pe oje’eva’ekue ko mba’épe (arpa) ombopúva umi tapicha katupyry tetãgua, hákatu oguahẽvo Luis Bordón, oguenohẽva’ekue chugui aporeko pu juavy rehegua, oñehenói ko’ãgameve “Arpa paraguaya”.

Luis Bordón ha’e peteĩ estilista ijojaha’ỹva arpa paraguaya rehegua, ha upévare, oĩ umi mba’e mbopuha hi’añóva pa’ũme yvyatete, umi ohendu tapiáva tembiasakue ko instrumento rehegua he’ívava’ekue.

Trayectoria artística[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hetajey ojei mba’epu atýgui oñembokatupyryve haguã aporeko ha’eñoguávape guarã.

Oike ñepyrũ pe grabaciones discográficas ary 1959 jave, oguenohẽramo guare imba’apokue peteĩha hérava “Arpa paraguaya en Hi Fi” (“Arpa paraguaya en alta fidelidad”), ko tembiapo pya’eterei oiko chugui mba’e herakuã mombyrýva, ohupity ko instrumento, osẽ ypy guive pe disco, iñambue haguã ijeherópe, héra ypýgui arpa india hératee ko’ãgameve arpa paraguaya. Ojehayhueterei rupi pe hembiapokuri oguenohẽma epéi oñoakãre, ojuapykuéri, péicha rupi ohupity 32 volúmenes, noĩrihãme umi oikova’ekue umi 8 ha 45 rotaciones pegua.

Omba’po pukukue tetã Brasil gotyo oguenohẽ 34 discos areguáva, ãva oñehendu arapýre ha umi tapicha ohayhu añetéva arpa paraguaya oguerekóma pe hérava colecciones particulares peteĩ mba’e tuichávaramo.

Imba’apo compositor ha intérprete arpa paraguaya rehegua ogueraha hi’ára paha gotyo peve ha péicha rupi oguenohẽve 14 discos rupi, CD-pe, ã tembiapokue guasu ha’e oguerekóva tembiasakue música paraguaya rehegua, ha umi ojejapova’ekue arpa mbopúpe guarã, oĩva mayma Paraguaigua ñe’ãme.

Herakuãporã ha mombyry rupi ko’ã hembiapokue heta hendápe oñeme’ẽ chupe mbojopói (premios), ãva ha’e umi poapy discos de oro ombojeguáva ko tapicha katupyry Paraguaigua róga, pe imba’e mbopukue rupi, ikarréra pukukue, oho arapy tuichakue, oguerahávo pe mensaje iporãva ha ijojaha’ỹva, mensaje Paraguái reko rehegua.

Premios[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Koã condecoración ohechauka apykuere:

  • Ministerio de Obras Públicas y Comunicaciones del Paraguay.
  • Sesquicentenario de la Policía Militar de São Paulo, Brasil.
  • Llave de oro de la ciudad de Texas, Estados Unidos.
  • Y medalla “Semper Altimo”, del Ejército Norteamericano de Fort Hood.

Oñeme’ẽ chupe 18 trofeos artísticos Brasil ha Estados Unidos-pe, avei oñemomora pe grado de "Comendador"-ramo Gobernación del Estado de São Paulo rupi, ojapo haguére heta tembiapo mba’ekuaa rehegua.

Ary 2001 jave UNESCO ome’ẽ chupe pe medalla Orbis Guaraniticus, ojejapóva pe casa Monage París peguápe, oikóva oñeme’ẽ haguã tapichakuéra ikatupyrýra arte térã cultura reheguápe, avei heta ambue jopoive.

Umi disco oguenohẽ jave oiko mba’e tuicháva Brasil, Estados Unidos, Francia, España, Portugal, Holanda, Japón, Venezuela, Argentina, México, Colombia ha ambue tetãme.

Oiko avei mbohapy ary rupi Estados Unidos-pe, peteĩ visa especial ome’ẽva’ekue chupe pe gobierno upe tetãmegua, ohechauka haguépe ikatupyryetereiha hembiapópe; omopeipirũ avei chupe peteĩ compañía aérea japonesa oho haguã ombopu hetãme, ojeheróva tierra del sol naciente, ha Holanda-pe avei ombopu haguã arpa paraguaya peteĩ canal de televisión oñepyrũvo omba’apo.

En Paraguay[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oujey ijyvyteépe ha omba’apo pe mba’e ojapokuaavévape: ohai ha ombopu (composición e interpretación) arpa paraguaya rehegua. Omoñepyrũ peteĩ mba’epu aty mokõigua oĩháme ita’ýra ndive, Luis Bordón Junior, ombopúva hendive mbaraka guitarra, jha’éva pe irũ ipuporãvéva arpa ndive, ombopu oñondive música tetãmegua ha avei pytagua mba’éva.

Luis Bordón ohupity tenda ijyvatéva música paraguaya rembiasakuépe, hembiapokue jehai peguáva ha yvyporahaicha ha’e ijoheipyréva, ha arpa paraguaya mbopúpe ihupity’ỹva rupi.

Obras[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ãva ha’e umi ojeikuaavéva:

  • Despertar nativo.
  • Caballito andador.
  • Canto de pajarito.
  • Danza seductora.
  • Lamento indio.
  • Arpa paraguaya.
  • La voz del viento.
  • Leny.
  • Sonrisa hechicera.
  • La fiesta de la selva.
  • El arpa y la danza de mi tierra.
  • Anivena upeicha Yoly.
  • El diálogo del guyraũ con el caballo, varias de ellas con Oscar Safuán.

Ãva ha’e umi LPs ome’ẽva Luis Bordón-pe poapy (ocho) discos de oro:

  • Arpa Paraguaya en Hi-Fi
  • Recordando carnavales ( 02 volúmenes)
  • Sucesos sanjuaninos
  • El arpa paraguaya y la cristiandad
  • Bordón tropical
  • Tango para ti
  • Luis bordón y su arpa paraguaya
  • Noches del Paraguay
  • Paraguay 80

Últimos Días[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Jasy jakõi jave oñeme’ẽ chupe homenaje, upérõ he’i oguerekoha gueteri iñakãme ojaposehápe peteĩ concierto de arpa tuicháva. Kóva ndaikatujepéi ojapo, hákatu pe arpa pu porã iputagueteri arapy tuichakue.

Omano ary 2006 jave 80 ary oguerekóvo.

Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Sonido de mi Tierra.