Mandi'o

Vikipetãmegua
Mandi'o

Mandi'o (poytugañe'ẽ, karaiñe'ẽme: mandioca, casava, lasioñe'ẽ: Manihot esculenta), ha'e hína peteĩ ka'avo oñeñotýva ambue tetãme ijyvy akúva guive. Pe hapo oiméva yvyguýpe ojeiporu tembi'úicha, ombotýra haguã opaichagua so'o mbichy. Mandi'o rapógui avei ikatu oñeguenohẽ aramirõ ojeiporu haguã heta mba'épe.

Ñemyesakã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandi'o ha'e hína tuicha mba'e porã opa rupi, ha ñanemongaru porãva. Heta oime omboheróva chupe: "base de la vida tropical", ha'e haguére tuicha mba'e porã, umi ka'aguýpe guarã oikóvape. Ojehayhu eterei ningo, ndaijetu'ui haguére oñeñoty, oreko haguére heta mba'e porã ñande rekovépe guarã ha ikatu haguére oñeñoty opa ambue tetãme. Ikatu hína péicha avei ñañoty opaichaguaite yvy oimévaichagua.[1]

Oje'e hese ojeikuaaha ymaiteve guive, amoite 4000 ary rupi ha ha'eha Amérika-pe.[2]

Ambue mba'e oje'éva mandi'o ñeñotýre ha'e ouha ymaite majakuéra umívagui, 1400 ary rupi, Joya de Cerén, El Salvador pe.​ Peichaite, ramoite jeheka hápe umi majakuéra rembi'úpe, ha'eha peteĩ tuicha mba'e chupekuérape guarã.[3]

Ivaíva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandi'o kuéra avei oguereko hína —sa'i sa'i jepérõ— ikatu ñanemomba'asy vai'imíva, hérava linamarina ha lotaustralina. Ko'ãva ndive oime avei glucósidos cianogénicos, ha oikóva chugui kuéra ácido prúsico (cianuro de hidrógeno), pe enzima linamarasa rupive. Ko'ãva oime hína pe mandi'o rapoitépe rehe.[4]

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Ídem. FAO 1990 (karaiñe'ēme)
  2. Utilización de alimentos tropicales. Alimentos y Tubérculos. Estudio FAO Alimentación y Nutrición 47/2. Roma, 1990. ISBN 92-5-302775-4 (karaiñe'ēme)
  3. «CU-Boulder Archaeology Team Discovers First Ancient Manioc Fields In Americas» (en inglés). University of Colorado at Boulder (20 de agosto de 2007). Archivado desde el original, el 20 de junio de 2008. Ojehechákuri árape: 18 de octubre de 2021.
  4. World Health Organization (1996) (en inglés, PDF). Konzo, a distinct type of upper motor neuron disease.  pp. 225, 226. http://www.who.int/docstore/wer/pdf/1996/wer7130.pdf.