Manzana de la Rivera

Vikipetãmegua
Jeikeha Manzana de la Rivera-pe

Oime Paraguaýpe Paraguái, complejo arquitectónico Manzana de la Rivera oikéva umi porundy óga oñemyatyrõ ha oñemopu’ã jevýva mbytépe.

Oime Palacio de Gobierno rovái. Téra orekóva ou tape ymaite guive oúva hi’aguĩva upe ógagui: Calle de la Rivera; ha’eva’ekue avei Cuartel General térã de la Rivera ha Puerto de la Rivera. Complejo orekóva isede Centro Cultural de la Ciudad-pe.

Ko Centro oime tape hérava Juan de Ayolas 129, Paraguaýpe.

Tembiasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Patio Leonor

Gobierno ñemoambue rire 1989 arýpe, heñói opáichagua py’andu oguenohëvo heta tenda tavaguasúpe oikuaaukaséva. Ko’ã mba’ére, Arquitectura temimbo’e aty peteĩ omoñepyr[u omoherakuã Salvemos la Manzana frente al Palacio, oñembyai ha okukukúigui ohóvo umi óga, ha ombohovái peteĩ proyecto oñembohapéva oitypátaha, , upépe omopu’ãse kuri peteĩ plása. Upéicha ha’ekuéra ombotove hembiapópe

Ojegueromandu’ávo 500 ary América oñemopyendáhague, Iberoamérica pukukue oñemoirũ comisión ombosako’íva umi acción .

Comisión V Centenario Paraguái, oimyakãva arquitecto Juan Cristaldo,omoinge proyecto Casa Viola , ko’ãva mbytépe oñemotenonde ha ojejapóma katu, oikuaaukáva haihára Augusto Roa Bastos pe Agencia Española de Cooperación Internacional renondépe.

Omyakãva upérõ administración karai intendente José Luis Alder, Municipalidad de Asunción ojogua umi propiedad oiméva Manzana jerére. Umi tembiapo ñemyatyrõ reheguáva oñepyrũ 1991 jave, ary oñemoirũha umi óga oiko haguã chugui Centro Cultural de la Ciudad. Sambyhyhára omoñepyrũva ha’eva’ekue arquitecto Carlos Colombino.

Casas de la Manzana[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Viola róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko óga Viola ha’éva peteĩ típica construcción colonial oúva 1750-1758 ary guive, oiméma ko tape doctor Gaspar Rodríguez de Francia okuadrikula mboyve tavusu.Ko óga techo teja a dos aguas. Henondépe, peteĩ galería; upéva rire, herrería, opu’ãva viga ári ha orekóva kolumna yvyrágui. Ymaite ko óga oreko, orekova’ekue mbohapy koty kakuaa, opytáva ko’ágã peteĩnte, péva Palacio de Gobierno rovái. Ypéi ojejuhu peteĩ galería corredor, ohechaukáva 'kulata jovái, tipología óga ymaguaréva paraguáipe. Ógahoja ojejapo pindo rogué ha takuarilla-gui; umi teja oñemoĩ ñai’ü argamasa-gui, oñembyatýva vaka ruguy ndive.

Ko ágã ko óga ha’e Museo Memoria de la Ciudad (Asunción), orekóva ipype umi aranduka opaichaguáva, mapa, tembiporu, pintura, gráfica; péicha avei opáichagua elemento orekóva Asunción rembiasa, oñemopyenda guive ko’ã ára peve.

Clari róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oiméva casa Viola' ykére', ko óga Clari' ha’e peteï construcción simple orekóva peteĩ galería umi koty ryepýpe. Omopu’ãva arquitecto Clari oñepyrüvo siglo XX orekóva upe estilo Art Nouveau tardío.

Ko óga ojeguereko ko’ã ára ' Café Bar Casa Clari' ramo', peteĩ pa’ũ Miguel Acevedo, ojehechaukáha umi apopyrã jekuaauka ha ojeporúva umi Mbohupa Departamento ramo opytu’u haguã. Ko’ã mokõi, ha’e construcción pyahu ojejapóva upéi óga korapýpe.

Clari-Mestre róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko edificación, ojoajúva Casa Clari' rehe', oñemopu’ã 1912 arýpe orekóva peteĩ estilo neoclásico. Oñemopu’ã ha oñemyatyrõ jave, ogahója zinc, péva ojeguerovia construcción mboyve. Upe cielo raso cartón, orekóva relieve ha nda’isa’ýri. Péva ivaipáguima, oñeguahẽ peteĩ ñe’ẽ ha oñemoï teja hekovia.

Oimégui ambue nivel orekóva óga, ifactible omoheñói pa’ũ amandaje oiko haguã. Péva ha’e auditorio Ruy Díaz de Guzmán ojeporúva, oiko jave aty guasu, purahéi purory, ñoha’anga, jeroky ha aranduka ñemoherakuã.

Vertúa róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã edificación omoirũva Manzana, ha’eñoitw pe orekóva posibilidad ojejapo haguã segunda planta. Upéicha oñemopu’ã ary 1998 jave peteĩ estilo neoclásico. Péicha upe tendápe oiko chugui confitería ogueraháva héra “Vertúa”.

Ary 1993 oiko chugui Biblioteca Municipal, orekóva ipype veinte mil volumen aranduka. Péicha oreko avei hemerotoca, tenda ojeporúva ñemoñe’ë pya’e ha ipyahúva ko’ã ára reheguáva; péicha péva peteĩ servicio de biblioteca móvil oikundaháva umi mbo’ehao ha pa’ũ rovy’ũ tavusúpe.

Emasa róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojejapo jave restauración pe oñembyaivéva ha’e Manzana róga, upepe oĩva’ekue peteĩ imprenta hyepýpe, ojeitýpa hógahoja mante. Iñepyrũrãme ojeporu despacho aduanero ramo, opytáva umi koty guasu, ojeréva ha’etéva peteĩ óga rokái, omyengoviáva especie de impluvium umi columna de hormigón rupive.

Ko’ágã ojeporu Centro Cultural de la Ciudad ofisína, Agencia Española de Cooperación Internacional ha Cámara Paraguaya de Libreros Asociados. Oguereko pa’ũ ohenóiva La Galería, ojeporúva exposición, avei escultura ha instalación ramo.

Castelví róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hoga Castelví

Yma ojeherova’ekue, Casa Serra. Kóva ha’e Casa Castelví peteĩ construcción oúva ary 1804 guive, ha’eva’ekue sistema colonial ógaicha oñemopu’ãva. Oreko mokõi okẽ, ovetã, reja ha peteĩva piso original oreko. Kóva pete’ĩ óga pre-francista, oiméva 15 metro tapégui, oreko peteĩ yvotyty oka gotyo omoirũva área urbana, oguenohẽva muralla.

Ko óga omopu’ã catalán José Castelví, upérõ, vice alcalde de la ciudad de Asunción ha’e. Ko’ã árape ojeguereko peteĩ sala de exposiciones Juan A. Samudio ha Domingo Martínez de Irala hérava. Avei peteĩ sala recreativa, mitãnguérape guarã.

Óga yvotytýpe, oñemongarái Patio Arekajárõ, ogueromandu’ávo umi te’ỹi Arekája ojejapóva aty rembiapo korapýpe sãsõme.

Serra róga I Serra róga II[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã óga ohechauka tipología de vivienda orekóva estilo neoclásico, umi koty tape ári oĩva. Oreko mokõi zaguán, ikatúva ko’ã óga iñepyrũme ojojaúva’ekue.

Ko’ágã oiko chugui Videoteca Municipal, oikuave’ẽva video ha documental orekóva umi tema educativo ha cultural, oisãmbyhýva umi temimbo’e, l Banco de Imagen y Sonido, hembipotápe oiméva producción ha conservación imagen hal sonido, ha’éva peteĩ exponente tetã kuaandýva.

'Patio Leonor-pe', oñembojoaju umi korapy Castelví ha Serra I avei II,opáichagua aty ojejapóva korapýpe sãsõme.

Ballario róga[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemopu’ãva 1901 estilo neoclásico,ha’eva’ekue óga ipaháva pe oñemyatyrõva. Ojeavilitávo junio 1996 jave, oñemohu’ã obra de restauración ha recuperación Manzana histórica. Péicha ko’ã óga ha’e UNESCO ofisína Paraguáipe..

Escultura ubicada a la Entrada de la Manzana de la Rivera

Umi mba’e oñemomba’eguasúva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ary 1993 jave osõ aty andúgui ikatúha oñemopu’ã upepépe peteĩ teatro experimental péva korapy nandi Manzana-pe. Upévare oñehenói peteĩ concurso de ideas umi mitãrusu arquitecto pyahúpe. Ohupyty jopói Javier Corvalán. Salón Multiuso Federico García Lorca oñeinaugural 26 jasypoteĩ 1999, oguahẽvo Paraguáipe mburuvicha español José María Aznar.

Ko’ã servicio ojap{ova Centro Cultural de la Ciudad oiporukáva comunidad-pe, oiméva Escenario Móvil mbytépe, odonáva Sindicato de Actores Suecos ha Aula Magna de Información, Comunicación ha Aprendizaje.

Oñemopyenda rire, ko Centro ha’e peteĩ tenda oñeñe’{eva ha herakuãva umi ohayhúva ñane retã mba’éva ha ikuaandy.

Aravo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Museo Memoria de la Ciudad

Arakõi guive arapoteĩ meve: 08.00 a 21.00

Arapokokõi: 10.00 a 20.00

Arateĩ: 10.00 a 19.00

Espacio Miguel Acevedo ha Galería

Arakõi guive arapoteĩ meve': 08.00 a 21.00

Arapokõi:10.00 a 20.00

Arateĩ: 10.00 a 19.00

Castelví róga

Arakõi guive arapoteĩ meve': 08.00 a 13.30

Arapokõi: 10.00 a 20.00

Arateĩ 10.00 a 19.00

Aranduka renda Municipal Arakõi guive arapoteĩ meve: 07.00 a 19.00

Arapokõi: 08.00 a 12.00

Videoteca Municipal

Arakõi guive arapoteĩ meve: 12.00 a 17.30