Museo Mitológico Ramón Elías

Vikipetãmegua
Ramón Elías.

Museo “Ramón Elías”, ojeheróva pèicha ojegueromandu’àvo pe omopyendava’ekuèpe, oimèva tavaguasu rembe’ýpe Kapiata, Paraguái, oiméva 19 km péva Paraguaýgui, tetã tavaguasu ha Ruta Mariscal Estigarribia ári.

Ko museo, ogueromandu’àva umi mba’e ymaguaréva Paraguáigua, tenda ohechaukàva cultura del pueblo rehe oñangarekóva, oguerúva kurundu mombe’u gua’u oguerúva tetã kuaandy tetãme.

Omoheñói[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ramón Elías, heñói Paraguay 10 jasypateĩ 1929 ary. Itúva don José Elías ijypykuéra árabe ha isy kuñakarai Francisca Fernández, heñòiva paraguáipe.

Oñemoarandu mbo’ehaòpe Primaria Concepción, tavaguasu Paraguái yvate gotyo. Omohenda iñemoarandu Secundaria tavaguasu, Paraguýpe.

Imitã guive, ohechauka deporte ikatupyrýha básquetbol-pe, omokyre’ỹva ko modalidad deportiva tavusu Kapiatápe, ojeiporavóva protagonista ramo ko’ã ñeha’ãme.

Omenda 25 jasyporundy 1954 jave Elsa Agueda ndive, don Salvador Céspedes Valdez ha Petrona Gamarra Gaona memby. Oreko poteĩ mitã: Felipe, Melva, Oscar Ramón, Elva Mercedes, Felipe Segundo ha Elsa Concepción.

Ramón Elías omba’apo pintura-pe, kyre’ỹme avei omba’apòva ko’ã mba’épe. Oñeme’ẽ ichupe peteĩ beca oestudiàvo Escuela de Bellas Artes Paraguaýpe.

Upèi omba’apo restauración obra antigua, ojapóvo investigación ha recopilación ko’ã obra-ichagua, pèva rehe omba’apo mbarete. Ojehechakuaa hese ikatupyrýha, ha ohayhu umi mba’e ojapóva hembiapópe.

Mbo’ehára oipy’ahàva ha avei upe arte geométrico ombo’e Colegio Nacional Capiatá-pe ary 1967 guive 1972 peve. Ko’ã àrape omoheñói escudo Municipalidad Kapiata mba’éva.

Oiporu opàichagua técnica ha ombojehe’akuaa umi material oipo`ruva guive, Ramón Elías heta ary omba’apo umi máskara indígena reheguáva, ojeguerohorýva ha umi turista oúva Paraguáipe omomorãitereíva. Ko’ã máskara ojehecha Dirección de Turismo jasypo 1966 jave. Upéi, ojehechauka Buenos Aires, Argentina-pe, péva Casa Paraguaya-pe.

Ojepovyvýva ha orekòva espíritu investigador, péva rehe oikundaha tetã’i rehe ohekàvo umi mba’e yma guaréva ha ojogua ikatu agua omyatyrõ ha ohepyme’ẽ jey. Upèicha, Elías oikuaa umi karai tuja ha guaiguĩ, oikuaàva ha omombe’úva umi oikóva’ekue yma ha upéva ha’e omoaha’anga ha omba’ápo umi mba’e rehe.

Péicha oike ha oikuaa umi mombe’ugua’u ha mombe’upyre ha péva rehe omba’apo kyre’ỹ oñandúvo ha omoheñòi iñapytu’ú roky guive jha’anga ha’e oñanduhàicha ha opáichagua material oiporu. Don Ramón Elías omoñepyrũva umi ta’anga mombe’u gua’u reheguáva, oñemotenondéva ñe’ẽporãhaipyre heheguàva.

Museo Mitológico reñói[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Fachada frontal.

Ohechauka oguerohoryha ohayhúha umi mba’e Elías ohechaukàvo umi ta’anga mitología paraguaya reheguáva. Omba’apo ojepovyvývo ha ombyatývo umi tembiporu yma guaréva ha ohechaukàva ñane retã rembiasa. Péicha ombyaty umi piesa mba’e guasúva ñane retãme ha avei ohechaukàva kuaandy Paraguái. Oguatávo, oguah{eva katuete umi óga yma guaréva, galpón taperépe oiméva haombayaty umi tembiporu oguerúva tembiasa omombe’ úva ijeheguiete voi.

Péicha ko’ã artista oreko visión ombombe’úva hemiandu omoheñóiva pa’ũ omohenda agua ko’ã tembiporu guaranítico, franciscano, jesuítico ha colonia-gua oikòva testigo ramo upe ñorãirõ ha’èva upe guerra internacional ombohovàiva Paraguái.

Omopu’ã museo orekóva tejuelon yma guaréva, maderamen pohýi opu’ãva ohasàvo ára. Péicha diseñador ha omyakãva construcción ha ambientación museo-pe, omoheñóiva mitológia, orekóva armonía umi tembiporu ha mueble yma guaréva ombyatýva.. Museo Mitológico Ramón Elías oipe’a hokẽ opavave ohoséva ohecha 1979 arýpe.

Estructura física.[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tape ykégua Museo-pe.

Namombyrýi asfalto-gui ohasáva Ruta Mariscal José Félix Estigarribia, ojehecha upe portón pohýi Museo, ojeréva umi corredor kakuaa ha hovyũva henyh{eva yvotytýgui. Ymaguare cerámica ohupíva umi corredor rehe ha yvyra bisagra orekòva okẽ opresentàva tallado indígena, ombojeguáva ojeikéha.

Ojeikévo umi tenda omopyendàva misterio omo’ãva umi tembiporu pohýi ymaguaréva. Péicha ohesape, tápia ha yvy rogapy ome’ẽva ñemomorã umi mba’e yma guarére ha avei umi “Monstruo” ojehechaukáva upe ógape.

Crucifijo de la época Colonial. Altos Compañía Tukagua.

Ko museo oreko mbohapy kotykakuaa: peteĩ orekóva mitología paraguaya, ambue ohechaukáva tembiporu ha umi mueble litúrgico ha’éva umi franciscano ha jesuita mba’éva ojapóva Paraguáipe hembiapo evangelizadora, péicha ojejuhu umi santo ra’anga ojejapóva yvyrágui, altar, sillón ha instrumento yma guaréva.

Ambue koty oreko umi mba’e Ramón Elías, fotografía ha orekóva tembiporu bélico ojeporúva guerra internacional ohasáva Paraguáipe: ha’éva Guerra contra la Triple Alianza ha Guerra del Chaco.

Miombe’u gua’u Guarani.[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pombero.

Ko’ã ser mitológico cultura popular paraguaya ojuhúva Museo omotenondéva. Tembiasápe, orekóva umi mombe’u gua’u ymaguaréva ha orekóva pueblo guerovia. Omyesakãvo misterio orekóva ha ndikatúiva ojeresolve ha opytáva memoria colectiva omoheñóiva ñe’ẽporãpyre ojeguerovia’ỹva.

Ko’ã urna guaranítica ojeporu ojehechaukávo mitología Guarani. Ógapy rembe’^yre upe kotýpe ojehecha ta’anga Tau ha Keraná, Ao ao, Jasy Jatere, Pombéro, Kuarahy Ra’y, Paje, Malavision, Luisõ, Mbói Jagua, Jagua Ru, Kurupi, Moñái, Mbói Tu’i, Teju Jagua ha Plata Yvyguy, omokyre’ỹva umi ogueroviàva ánga.

Aporte cultural.[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Museo Mitológico Ramón Elías omoañete kuatia omopyendáva ombohasávo umi kuaandy ha tetã paraguái mba’éva. Elías hembiapópe omoha’anga tavaygua andu ha umi tekove ha mbymbakuéra irekóva tetã rembiasa mba’èva Paraguái. Ha’e omomba’e indígena remiandu umi ta’angápe oúva ñande ypykuéragui ha omantenéva cultura popular, ohaíva idiosincrasia tavaygua ma’éva.

Omopyendáva ary pavo hekovépe.[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Yasy Yatere.

Mokõipa ary, Elías omba’apo omoherakuãvo cultura ñemoherakuã omyatyrõvo ha omoheñóivo mitología.

Péicha 28 jasykõi1981 ojejuhu ohekàvo hembireko Encarnación gotyo, tavaguasu Sur gotyo oiméva Paraguáipe, iñakãme oreko oikuaukava’erã hembiapo mombe’u gua’u reheguáva, ha’anga tuichàva. Péva oñemotenonde jave Corso ojejapóva Fiesta Carnaval-pe.

Péicha peteĩ accidente automovilístico ogueraha ichupe omboguévo hekove Ruta I Mariscal Francisco Solano López àri, ohupytývo San Luis táva’i.

Upépe, ojejapoháicha tradición paraguaya, ojehecha peteĩ kurusu de bronce, ohechaukàva cadena poguasu hierro-gui ha columna poguasu. Péicha ikatu omoheñói: “Ramón Elías 1929 – 1981”.

Hembireko ha’éva Luis iñirũ, omotenonde proyecto orekóva ikera yvoty ramo Ramón: Museo Mitológico, omopu’ãva ñeha’ãme ha heta ary oñangarekohágue. Péicha ko artista ohasa porã magistral tembiapo pya’e nombopukúi: peteĩ ary ha irundy jasy.

Ojajúva oka gotyo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]