Paraguái mburuvichakuéra

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Presidente Paraguaigua guive)
Santiago Peña, Paraguái retã tendota ko'ag̃agua.

Mburuvicha térã tendota ha'e tetã myakãhára. Karaiñe'ẽme oje'e chupe presidente, térã mburuvicha. Ñe'ẽ "presidente", oje'ehaicha karaiñe'ẽme ou latín ñe'ēgui avei: praesidere, "sentarse al frente"; avañe'ẽme: "oguapýva tenondete".

Tendota niko peteĩ aty hápe oje'e upe tapicha omotenondéva upe aty, péicha jajuhu; presidente la asamblea general, presidente del Congreso, presidente la cooperativa, ha ambueve.

Ha ikatu opavavénte he'i presidente umi tendotakuérape. Presidente kuéra omotenonde tetã Poder Ejecutivo ruvicha ramo. Ko ñemohenda ojeipuru ypy Estados Unidos léi guasu pe ha ikatu ko'ag̃a g̃uarã opa tetãmema ojeguereko peteĩ Presidente, ha kuña ramo ikatu oje'e chupe Presidenta.

Opavave tetãnguéra ha'éva Estado Repúblicava rupi presidenterã ojehupi vóto rupive ha omanda 5 térã hetave ary pukukue aja. Paraguái rendota ha'e hína karai Santiago Peña, ipokatúva ko tetã tuichakue javeve. Ojupi 15 jasypoapy 2023.

     Partido Colorado (ANR)      Partido Liberal (PL/PLRA)      Alianza Patriótica para el Cambio (APC)      Militar      Sin Partido

Papapy Imagen Tendota Ñepyrű Paha Pu'aka Mombe'uanga Partido político
1 Kalo Toni López 13 jasyapy 1844 10 jasyporundy 1862 Leiguasuha. Ndoguerekói
2 Chiko Solano López 10 jasyporundy 1862 15 jasypoapy 1869 Provisional: 10 jasyporundy - 16 jasypa 1862.
Leiguasuha: 16 jasypa 1862 - 15 jasypoapy 1869.
Ndoguerekói
Ta'ãnga:Loizaga.jpgTa'ãnga:Díaz Bedoya.jpg Junta Gobierno (Triunvirato):
* Cirilo Antonio Rivarola
* Kalo Loizaga
* Hose Díaz Bedoya
15 jasypoapy 1869 31 jasypoapy 1870 De facto, las fuerzas ocupación establecen el triunvirato. Ndoguerekói
3 Facundo Machaín 31 jasypoapy 1870 1 jasyporundy 1870 Provisional. Ndoguerekói
4 Cirilo Toni Rivarola 1 jasyporundy 1870 18 jasypakõi 1871 De facto, provisional: 1 jasyporundy - 25 jasypateĩ 1870.
Leiguasuha: 25 jasypateĩ 1870 - 18 jasypakõi 1871.
Ndoguerekói
5 Ta'ãnga:Jovellanos Salvador.jpg Salvador Jovellanos 18 jasypakõi 1871 25 jasypateĩ 1874 Leiguasuha. Ndoguerekói
6 Chuã Bautista Gill 25 jasypateĩ 1874 12 jasyrundy 1877 Leiguasuha. Ndoguerekói
7 Higinio Uriarte 12 jasyrundy 1877 25 jasypateĩ 1878 Provisional. Ndoguerekói
8 Cándido Bareiro 25 jasypateĩ 1878 4 jasyporundy 1880 Leiguasuha. Ndoguerekói
9 Ta'ãnga:Gral Caballero.jpg Bernardino Caballero 4 jasyporundy 1880 25 jasypateĩ 1886 De facto, provisional: 4 jasyporundy 1880 - 25 jasypateĩ 1882.
Leiguasuha: 25 jasypateĩ 1882 - 25 jasypateĩ 1886.
Ndoguerekói[1]
10 Pati Escobar 25 jasypateĩ 1886 25 jasypateĩ 1890 Leiguasuha. ANR
11 Chuã Gualberto González 25 jasypateĩ 1890 9 jasypoteĩ 1894 Leiguasuha. ANR
12 Marcos Toni Morínigo 9 jasypoteĩ 1894 25 jasypateĩ 1894 Provisional. ANR
13 Chuã Bautista Egusquiza 25 jasypateĩ 1894 25 jasypateĩ 1898 Leiguasuha. ANR
14 Emilio Aceval 25 jasypateĩ 1898 9 jasyteĩ 1902 Leiguasuha. ANR
15 Andrés Héctor Carvallo 9 jasyteĩ 1902 25 jasypateĩ 1902 Provisional. ANR
16 Ta'ãnga:Juan AEscurra.jpg Chuã Toni Escurra 25 jasypateĩ 1902 19 jasypakõi 1904 Leiguasuha. ANR
17 Ta'ãnga:Juan Baustista Gaona.jpg Chuã Bautista Gaona 19 jasypakõi 1904 9 jasypakõi 1905 De facto, provisional. PL
18 Cecilio Báez 9 jasypakõi 1905 25 jasypateĩ 1906 Provisional. PL
19 Benigno Ferreira 25 jasypateĩ 1906 4 jasypokõi 1908 Leiguasuha. PL
20 Emiliano Gõsa Navero 4 jasypokõi 1908 25 jasypateĩ 1910 De facto, provisional. PL
21 Mangury Gondra 25 jasypateĩ 1910 17 jasyteĩ 1911 Leiguasuha. PL
22 Albino Jara 17 jasyteĩ 1911 5 jasypokõi 1911 Provisional. PL
23 Live Marcial Rojas 5 jasypokõi 1911 28 jasykõi 1912 Provisional. Renunció a causa un golpe Estado el 14 jasyteĩ 1912, pero fue restituido el 17 del corriente. PL
Ta'ãnga:Alfredo Aponte.jpg Junta Gobierno (Triunvirato):
* Alfredo Aponte
* Mario Uscher
* Marcos Caballero Codas
14 jasyteĩ 1912 17 jasyteĩ 1912 Triunvirato establecido facto. Junta Gobierno
24 Peru Pali Peña 28 jasykõi 1912 22 jasyapy 1912 Provisional. ANR
25 Emiliano Gõsa Navero 22 jasyapy 1912 15 jasypoapy 1912 De facto, provisional. PL
26 Ta'ãnga:Schaerer.jpg Rua Schaerer 15 jasypoapy 1912 15 jasypoapy 1916 Leiguasuha. PL
27 Mangury Franco 15 jasypoapy 1916 5 jasypoteĩ 1919 Leiguasuha. PL
28 Hose Peru Montero 5 jasypoteĩ 1919 15 jasypoapy 1920 Provisional. PL
29 Mangury Gondra 15 jasypoapy 1920 29 jasypa 1921 Leiguasuha. PL
30 Félix Paiva 29 jasypa 1921 7 jasypateĩ 1921 Provisional. PL
31 Eusebio Ayala 7 jasypateĩ 1921 12 jasyrundy 1923 Provisional. PL
32 Eligio Ayala 12 jasyrundy 1923 17 jasyapy 1924 Provisional. PL / renunció al PL[2]
33 Luis Alberto Riart 17 jasyapy 1924 15 jasypoapy 1924 Provisional. PL
34 Eligio Ayala 15 jasypoapy 1924 15 jasypoapy 1928 Leiguasuha. PL
35 José Patricio Guggiari 15 jasypoapy 1928 15 jasypoapy 1932 Leiguasuha. Renunció al cargo para comparecer a un juicio político entre jasypa 1931 y jasyteĩ 1932, luego fue restituido en el poder. PL
36 Emiliano González Navero 25 jasypa 1931 27 jasyteĩ 1932 Provisional. PL
37 Eusebio Ayala 15 jasypoapy 1932 17 jasykõi 1936 Leiguasuha. PL
38 Rafael Franco 17 jasykõi 1936 13 jasypoapy 1937 De facto. Ndoguerekói/Milíko
39 Félix Paiva 16 jasypoapy 1937 15 jasypoapy 1939 Provisional: 16 jasypoapy - 11 jasypa 1937.
Leiguasuha: 11 jasypa 1937 - 15 jasypoapy 1939.
PL
40 Hose Félix Estigarribia 15 jasypoapy 1939 7 jasyporundy 1940 Leiguasuha: 15 jasypoapy 1939 - 18 jasykõi 1940
De facto: 18 jasykõi - 7 jasyporundy 1940.
PL
41 Higinio Morínigo 7 jasyporundy 1940 3 jasypoteĩ 1948 Provisional: 7 jasyporundy 1940 - 15 jasypoapy 1943.
Leiguasuha: 15 jasypoapy 1943 - 3 jasypoteĩ 1948.
Ndoguerekói/Milíko
42 Chuã Mangury Frutos 3 jasypoteĩ 1948 15 jasypoapy 1948 De facto, provisional. ANR
43 Chuã Natalicio González 15 jasypoapy 1948 30 jasyteĩ 1949 Leiguasuha. ANR
44 Raimundo Rolón 30 jasyteĩ 1949 26 jasykõi 1949 De facto. ANR
45 Felipe Molas López 26 jasykõi 1949 11 jasyporundy 1949 De facto, provisional. ANR
46 Federico Chaves 11 jasyporundy 1949 4 jasypo 1954 De facto, provisional: 11 jasyporundy 1949 - 15 jasypoapy 1953
Leiguasuha: 15 jasypoapy 1953 - 4 jasypo 1954.
ANR
Poder vacante 4 jasypo 1954 8 jasypo 1954 A raíz del golpe Estado del 4 jasypo, la Junta Gobierno del Partido Colorado inicia una sesión 4 días y designa a Tomás Romero Pereira presidente provisional.[3] ANR
47 Sume Romero Pereira 8 jasypo 1954 15 jasypoapy 1954 De facto, provisional. ANR
48 Alfredo Stroessner 15 jasypoapy 1954 3 jasykõi 1989 Leiguasuha. ANR
49 Andrés Rodríguez Pedotti 3 jasykõi 1989 15 jasypoapy 1993 De facto, provisional: 3 jasykõi 1989 - 15 jasypo 1989
Leiguasuha: 15 jasypo 1989 - 15 jasypoapy 1993.
ANR
50 Chuã Kalo Wasmosy 15 jasypoapy 1993 15 jasypoapy 1998 Leiguasuha. ANR
51 Raúl Cubas Grau 15 jasypoapy 1998 28 jasyapy 1999 Leiguasuha. ANR
52 Luis Gõsa Macchi 28 jasyapy 1999 15 jasypoapy 2003 Leiguasuha, provisional. ANR
53 Kano Duarte Frutos 15 jasypoapy 2003 15 jasypoapy 2008 Leiguasuha. ANR
54 Fernando Lugo 15 jasypoapy 2008 22 jasypoteĩ 2012 Leiguasuha. Destituido del cargo a causa un Golpe Parlamentario. APC
55 Federico Franco 22 jasypoteĩ 2012 15 jasypoapy 2013 Leiguasuha, provisional. PLRA
56 Horacio Cartes 15 jasypoapy 2013 15 jasypoapy 2018 Leiguasuha. ANR
57 Mario Abdo Benítez 15 jasypoapy 2018 15 jasypoay 2023 Leiguasuha. ANR
58 Santiago Peña 15 jasypoapy 2023 Ko'ãga Leiguasuha. ANR

Mandu'a[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. La ANR o Partido Colorado se Fundara en 1887, Un año después del término del mandato Bernardino Caballero
  2. ver: http://es.wikipedia.org/wiki/Renuncia_de_Eligio_Ayala
  3. Roberto Paredes (2005). Editorial Servilibro (ed.): «Los Presidentes del Paraguay (1954-2005)». Ojehechákuri árape: 13-10-11.
Paraguái
Tavusu: Paraguay
Tembiasakue: GuaraniÑorairõ Triple AlianzaCháko Ñorairõ
Táva ParaguáipeTekotevẽ Tenonde Paraguái retã mba'eTendota ParaguaiguaGuarani (viru)Tetã Paraguái MomorãhéiPoyvi Paraguái
Tetãvore Paraguái

Alto Paraguái | Alto Parana | Amambái | Paraguay | Boquerón | Ka'aguasu | Ka'asapa | Kanindeju | Central | Concepción | Cordillera | Guaira | Itapúa | Misiones | Ñe'ẽmbuku | Paraguari | Presidente Hayes | San Pedro