Pukarã

Vikipetãmegua

PUKARÃ GUARANÍME – CHISTES EN GUARANI

PERURIMA

(Omombe’úva: Miguelángel Meza - Luque) Oguapýndajeko mbohapy pa’i peteĩ asaje okaru haguậ, tuichaicháva so’o ka’ẽ henondepekuéra ha upeichahágui ohecha sapy’a Perurimáme oúrõ ha he’i ojupe: "Ñahenoimína Perúpe okaruhaguáicha gua’u ñane ndive ha ñañembohorymi hese”.

Hi'aguimávo Perurima oñe’ẽmondo chupe peteĩ pa’i: “Peru, ejúpy oremoirǔ, jakaru oñondive”.

Oja Peru ha oguapýmavoi. Ojesareko ha ohecha mbohapýnte oî so’o ka’ê. Osê he’i pa’i Leu: “Jajovasá

Pa'i Leu he'i - En el nombre del Padre ha ipojáima so'o rehe, Pa'i Tani he'i en el nombre del hijo ha ipojáima ambuere - Perurima ohechávo ivaítaha hendive ha oñe'ẽ mboyve Pa'i Livo osẽ he'i - ou mboyve Espiritu Santo ha'útama che kóva ha ipojái so'o ka'ẽre ha'e raẽ. Ha péicha Peru oñembohory jey Pa'ikuérare.

KORAPÝPE

(Omombe’úva: Delia Audona Olivera - Kapiata) Kachíke ojupi avión-pe, oiko chugui co-piloto. Peichaháguinte, ohendu hikuái ayvu guasu: opukáva, osapukáiva hamba’e. Nimbora’e umi pasajero apytépe oï peteï hi’arambotýva ha ha’etépe opavave opurahéi chupe “terevy’aitéke” ha ojepopetejoa chupe. Piloto he’i Kachíkepe: “Tereho emokirirï umívape”. Kachíke, oñemonde kate asýva, oho ha uperiremínte oujeýma ha he’i: “Oïma ne rembijerure mi coandante”.

Añetehápe, piloto ohechakuaa opahague ayvu. Upémarö oporandu Kachíkepe: “Mba’éichapiko remokirirï chupekuéra”. Kachíke ombohovái: “Aha ha ha’e chupekuéra: pende ayvútaramo tapehopa korapýpe ha aipe’a pe okë ha amondopaite chupekuéra korapýpe” (Nimbora’e -oikuaaporä’ỹre- oity avión-gui chupekuéra)

3 LEONES

(Omombe’úva: Silvia Cardozo Vda. de Núñez – San Antonio) Kachíke og̃uahë peteï ógape. Oñembo’y, omaña kyhyje ápe ha pépe, ha upéi ojepopete. Osë óga jára ha Kachíke he’i chupe: “Nderekóipiko tres leones”.

Óga jára ombohovái Kachíkepe: “Hëe, areko tres leones”. Kachíke osë he’i chupe: “Ndaikatuichénepiko eñapytimi mbohapyvépe, tahasa nde korapy rupi ha upéi epoijey chuguikuéra”

OKA’ÚVA

(Omombe’úva: Sabina de la Cruz Núñez Cardozo - Kapiata) Oka’úva oike ñemuháme ha he’i: “Aipota 10 lítro guari”. “Moöpa oï hyrurä”, he’i chupe ñemuha jára. Ha pe oka’úva he’i: “Hendivevoi reñe’ëreína”.

ADIVINADOR

(Omombe’úva: Paublino Carlos Ferreira Quiñónez – Fndo. de la Mora) Kachíke ojupi oikytï hag̃ua yvyra rakä. Upe jave ohasa upérupi Kalo ha he’i chupe “Re’áta upégui reikytïrö yvyra nde py jokoha”. Añetehápe, Kalo he’ipávo péango, Kachíke ho’a ha oúmakatu heseve yvýpe.

Upérö, Kachíke -ojehúvo hese Kalo he’iva’ekue chupe ojehutaha hese- osë he’i Kalópe: “Ndéngo adivinador-ra’e”

TUICHAITE LEMBÚRE

(Omombe’úva: Rudi Torga - Paraguaýpe) Moköi oka’úva -tuichaite lembúre- ijurujái omaña yvate gotyo. Peteï he’i hina: “Amóva Jasy”. Ambue katu he’i: “Nahániri. Péva kuarahy”.

Péicha oï hína moköive. Upe jave ohasa upérupi ambue oka’úva. Upémarö he’i hikuái chupe: “Emyesakämína oréve peteï mba’e... kuarahy térä jasýpa pe ohesapévahina”.

Pe ohasáva he’i chupekuéra: “Ndaikuaái. Chéngo ndaha’eivoi arupigua”.

Y REMBE’ÝPE

(Omombe’úva: Sabino Giménez Ortega: Aravo’i - Tovatĩ) Moköi kachíke oï hína y rembe’ýpe. Peteïva omoinge ipy ysyrýpe ha ambuéva katu omoinge ipo ysyrýpe. Peteï karai omañáva hesekuéra oporandu moköivéape: “Mba’éiko pejapopeína”.

Peteï kachíke ombohovái chupe kóicha: “Ro-pesca-hína”. Pe karai he’ijey chupekuéra: “Ha... mba’éichapiko pe-pescá-ta péicha”. Upémarö, ambue kachíke omyesakä chupe: “Ha... chéngo che py sevo’i ha ha’ékatu ipo pinda”.

OVETÄ APU’A

(Omombe’úva: Edgar David Galeano Núñez - Kapiata) Tani oho gua’i retäme ha heta omaña rire, ojuhu ovetä oïmíva guive ijapu’aha. Oporandu mba’érepa ovetä oïmiva guive ijapu’a ha peteï gua’i ombohovái chupe kóicha: “Kuarahy ija porä hag̃ua ore rógape”

EMPERADOR

(Omombe’úva: Bernardo Luis Acevedo - Luque) Kachíke niko oho Buenos Aires-pe omba’apóvo. Ohasa umi ára ha ohaíjepi ipehënguekuérape. Peteï ára og̃uahë isýpe peteï kuatiañe’ë ha ipýpe Kachíke omombe’u isymíme oikohague chugui Emperador, Buenos Aires-pe. Tuicha vy’ángo oiko hógape. Sapy’aite g̃uarä oparupietéma ojekuaa upe mba’e guasuete.

Are rire, peteï ko’ëme, Kachíke og̃uahësapy’a hógape. Osëngo opavavéva ohug̃uatï chupe. Ovy’ajo'aiténgo umi ipehënguekuéra. Ohecharamóvo chupe umi ipehëngukuéra ha opavave iñirü ojapo hikuái chupe opaichagua vy’aguasu: purahéi, jeroky, káso hamba’e. Péicha avei oiko karu guasu ha oñemboy’u guari tuichaháicha.

Peichahápengo peteïva oporandu chupe: “Mba’eichakue piko oiko kuri ndehegui Emperador”, ha Kachíke ombohovái: “Ha peteï ára niko ajuhu che mba’apo pyahurä ha upépe aikévo niko che patrón pyahu he’i chéve: ndehegui oikóta emperador ko ára guive. Péichante”. Osëjey peteï hapicha he’i chupe: “Ajépa ndepo’áite. Ha’e... oiko rire ndehegui Emperador piko mba’e rejapo” Kachíke osë upépe he’i chupekuéra: “Ha mba’épiko reipota ajapo... ambohyru péra, ko’ë guive pyhare peve”.

MBOHAPY IMEMBY

(Omombe’úva: Salomón Melgarejo - Paraguaýpe) Peteï kuñakarai niko mbohapyvoi imemby. Peteï ára, oñemongeta hendive peteï karai oporandúva kuñakaraimíme mba’épa oikóta imembykuéragui okakuaapávo.

Kuñakarai, ohechaukávo imemby tuichavéva, he’i: “Kóvagui oimeva’erä oikóta futbolista mba’e”. “Anichéne. Mba’érepa ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... ha’éngo opay guive, oke peve oiko pelota rapykuéri”. Ohendúvo upe mba’e, karai oporandujey: “Ha amóva, mbyteréva, pévagui piko mba’e oikóta”. Kuñakarai omañávo imemby mbyterére he’i: “Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta músico mba’e”. “Anichéne. Ha... mba’érepiko ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... ha’éngo opay guive, oke peve oiko opurahéi ha ombopu imbaraka’i”.

Ohendupávo upe mba’e, karai oporandujey: “Ha amóva, pe ipahaguéva, pévagui piko mba’e oikóta”. Kuñakarai omañávo imemby’i pahaguére he’i: “Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta político mba’e”. “Anichéne. Ha... mba’éreiko ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... pévango rehupívo úpa... okakáma nderehe”.

MUAMUA

(Omombe’úva: Paternio Emiliano Vera González - Villarrica) Peteï pyhare moköi gua’i omonda peteï tuja’ípe ha pya'épeko oike hikuái ka’aguýre ha oïmakatu omuñáva chupekuéra. Ka’aguýpe oï heta muamua hendy ha oguéva. Nimbora’e umi gua’i ndoikuaaivavoi mba’épa muamua, upévare peteïva osë osapukái hapichápe: “¡Pya’éke, che irü. Ejeity yvýpe!”.

“Mba’érepiko”, oporandu chupe hapicha.

“Ha... nderehecháipiko. Ñati’ü jepe ñande reka linterna reheve”.

ITA GUASU

(Omombe’úva: Celso Velázquez - Paraguaýpe) Kachíke oha’ahína partído, ka’arupytu. Upéingo iñipytüetenungáma ha mba’evéma ndojehechavéi. Peichaháguinte Kachíke oho heseve ha osapukái “pejeíke che rapégui”, ha ohupytývo, hatäiterei oinupä pe pelóta ha Kachíke omopëmi ipy. Nimbora’e pelóta osëkuri okápe ha hendaguépe Kachíke opyvoíkuri peteï ita guasu. Iñirünguéra niko ohupi hikuái Kachíkepe ijyva ári ha ogueraha chupe hógape.

Kachíke niko hasërängue, opuka omanóta. Peteïva oporandu chupe: “Mba’érepiko repuka, nerasërängue”. “Chéngo amopë che pýnte”, ombohovái chupe Kachíke. “Ha mba’e upéva piko”, he’ijey chupe hapicha.

Kachíke osë he’i chupe: “Nderehechaséipiko mba’éichapa oiméne hasëhína upe o-cabecea-va’ekue. Ha... upévako pe chembopukávahina”.

TROMBÓN

(Omombe’úva: Roque Jacinto Lovera - Paraguaýpe) Gua’i ou Paraguaýpe peteï jerokyhápe, óga ikatévape ha peichahágui hyerasýsapy’a. Oporandu baño-re ha peteï he’i chupe: “Al fondo y a la derecha”.

Nimbora’e gua’i ndoikuaaivavoi “baño moderno” ha oikénte peteï koty iñipytüvape, opokopoko ha ojuhúvo pe mba’e apu’a, oguapýmakatu ojapo ku jaikuaáva.

Upéinte niko peteï músico, pochy reheve, ou ha he’i: “Mávapiko pe tavýcho okakava’ekue che trombón-pe”.


Peteï gua’i oike ka’aguýpe ha upeichaháguinte peteï guyra vaicha oñe’ëva chupe ha osapukáiva: “¡gua’a!”. Nimbora’e gua’i ndoikuaaivavoi pe guyra hérava gua’a ha ohendúvo gua’a ñe’ë, gua’i osë he’i chupe, pochy reheve: “Erérire gua’i ne akäitépe rojapimo’ä”

RECREO

(Omombe’úva: Luis Martín Cuenca - Paraguaýpe) Peteï ára Kachíke he’i: “Ko’ërö guive aháta mbo’ehaópe, añemoarandu”. Upémarö, umi mitämimi oikémava mbo’ehaópe he’i hikuái chupe: “Kachíke, aníke nderesarái, reguerahava’eräha mba’e re’u hag̃ua recreo-pe.

Ambue ára ko’ëme Kachíke ohómakatu mbo’ehaópe ha ogueraha hendive hembirekópe. Mbo’ehára oporandu chupe ma’eräpa ogueru hembirekópe. Kachíke ombohovái chupe kóicha: “Ha’u hag̃ua recreo-pe”

TAPE

Kachíke ou mombyrygui ha oikévo hógape, peteï hapicha oporandu chupe: “Kachíke, mba’éichapa oïhína ñande rape. Ndaivaietéipa”. Kachíke ombohovái chupe: “Che ndaikuaái. Che aju vereda rupi”

MÁNGO

(Omombe’úva: Sabina de la Cruz Núñez Cardozo - Kapiata) Peteï Gua’i ojupi peteï parraléra ári ha peteï tapicha ohasáva upérupi oporandu chupe: “Ma’eräpiko rejupi upépe”. “Ha’u hag̃ua mángo”, he’i chupe gua’i.

Tapicha he’ijey gua’ípe: “Mba’éichaiko re’úta mángo upépe, pévango úva”. “Mángo ha’úta”, he’ijeývo gua’i onohë i-bolsillo-gui peteï mángo ha... ho’u.

COCA’I

(Omombe’úva: Pablino Gómez Vera – San Lorenzo; ha upéi Serafina Haidée Villalba – San Pedro del Parana) Leö ha ju’i oike hikuái peteï ñemuháme. Ka’i -ha’éva ñemuha jára- omomatei chupekuéra ha upéi oporandu: “Mba’épa pe’úta”. Ju’i ojerure guari ha Leö katu he’i: “Che, Coca’ínte ha’úta”.

Ka’i ohendúvo upéva, oñemondýi ha ombovu kamisa lómo, oimo’ägui Leö oñe’ëha hese. (Leö niko Coca Cola michïvante ra’e pe ho’uséva, ndaha’éi ñane irü ka’ípe)

PALANCA DE CAMBIO

(Omombe’úva: Abdón Galeano Benítez - Kapiata) Peteï ára Kachíke, oikóva Kuruguatýpe, he’i: “Che ndaikuaai ko’ág̃a peve Ciudad del Este, upévare asëta ha aha aikuaami hag̃ua”, ha upehague ko’ëme Kachíke osësapy’a ka’aguýgui. Ha’éngo ndoikuaáiva ko Paraguáy, imitä guive ha ikaraipa peve niko ka’aguýpentevoi oiko. Nosëivavoi upégui. Upévare avei moköi hapicha osëmava’ekue ka’aguýgui ohekombo’e chupe ha omombe’u chupe mba’épa ojapova’erä. Omombe’u chupe ojupiva’eräha Rysa-pe, ohepyme’ëva’eräha ipasaje hamba’e...

Osë javete tapehüme og̃uahë avei mba’yrumỹi Rysa-pegua. Kachíke -ikate asýva, icorbata’ipáva- ojupi, ohepyme’ë ipasaje ha oguapy mba’yru mboguatahára ykete. Upéingo, Kachíke omañéjepi mba’yru mboguatahára omomỹi jave pe palanca de cambio. Ha’é’angango ndoikuaaivavoi mba’épa upe mba’e ha ojepy’ap ñepyrü.

Are oho rire, mba’yrumỹi opyta ha mba’yru mboguatahára oipe’a okë ha he’i: “Kuñakarai ha karaikuéra ko’ápe japytu’úta 15 minutos ha upéi jahajeýta” ha oguejypaite hikuái.

Upéingo ojupipajey mba’yrumỹime ha ipahaítépe ojupi pe mba’yru mboguatahára ha ha’e oguapývo ndojuhuvéisapy’a ipalanca de cambio. Oheka oparupiete, ijapykaguýpe jepeve ha ndojuhúi mamove. Upémarö Kachíke oporandu chupe: “Mba’éiko okañy ndehegui, karai”, ha tapicha ombohovái chupe: “che palanca de cambio”.

Kachíke ojaivy, ohupi ipópe upe palanca de cambio ha’e onohë ha oñongatuva’ekue ha he’i mba’yru mboguatahárape: “Kóvapiko. Ku uje’ietéma renohëseva’ekuépiko. Na’ápe che anohëma ndéve”.

MÁVAPIKO OJOKÓTA

(Omombe’úva: Abdón Galeano Benítez - Kapiata) Mba’yru mboguatahára omoïjey hendag̃uáme ipalanca de cambio ha mba’yrumỹi oku’ejey. Kachíke ohómakatu Ciudad del Este-pe. Mbeguakatúpe mitä Rysa henyhë ohóvo. Nahembyvéima apyka ojeguapy hag̃ua. Peichahágui ojupi peteï kuña hyeguasúva ha Kachíke opu’ävoi ome’ë chupe ijapyka.

Kachíke omaña ha ojuhu opavave oñembo’ýva niko ojejoko peteï yvyrapukúre. Upémarö ha’e avei oñemoï ijykerekuéra ha ojejoko upe yvyráre. Mbeguekatúpe inandijey upe mba’yrumỹi ha oïma avei heta apyka inandíva ojeguapy hag̃ua, ha’e... Kachíke katu ndoguapýi. Hatängo ojejoko yvyrapukúre.

Mba’yru mboguatahára ojepy’apýma hese ha osë he’i chupe: “Kachíke, eguapýna, anivéna nekane’örei” ha Kachíke tovasýre ombohovái chupe: “E’a, ha che aguapýropiko máva ojokovéta ko yvyrapuku”.

TÏ SYRY

(Omombe’úva: Cecilio Ramón Coronel Gómez – Ka’aguasu) Peteï mitä’i ho’uhína itïsyry ha heindy ohechávo chupe péicha, oho he’i isýpe: “Mamá, mamá, Lui ho’uhína itïsyry”. Isy pochy reheve ou he’i Luípe: “Mba’érepiko nere-convida-i ne hermano-pe”.

HAGUÉRE

(Omombe’úva: Serafina Haidée Villalba – San Pedro del Parana) Kachíke niko ivare’a korócho oúvo ha sa’i ipirapire. Upéingo, pe ivare’ave jave, ojuhúsapy’a hapépe peteï ñemuha, ojehepyme’ëhápe ryguasu ka’ë.

Kachíkengo hesajere ha hendysyrypa omañávo umi ryguasu ka’ë ojere’asývahína, ojehesy aja. Pya’éko, py’a kororöre, Kachíke oñemboja ha oporandúma ñemuha járape mboýpa hepy umi ryguasu ka’ë. Ñemuha jára he’i chupe: “20.000”.

Ohendúvo péva, Kachíke he’i chupe: “Chéngo areko 10.000 mante”. Upépe ñemuha jára he’i Kachíkepe: “Oïma. Ame’ëta ndéve haguére...” Péva ohendúvo Kachíke he’i: “Mba’éichapiko ha’úta hague reheve”

ARCO

(Omombe’úva: Rudi Torga - Paraguaýpe) Kachikekuéra ou Paraguaýpe ha oho hikuái ohecha aipo partido, Olimpia ha Cerro Porteño oha’äva. Ha’ekuéra niko ndoikuaáivavoi upe mba’e hérava fútbol, jepémo upéicha, hesahojoa omaña mba’éichapa heta tapicha ikü okápe, itavývaicha, omuña hikuái pe mba’e’apu’a. Opa rire ohendu hikuái peteï he’íva: “Olimpia ganó dos a cero”. Ojevývo hekohápe, ha’ekuéra he’i hikuái: “Ko’ëro, ñande avei jajapomíta upe jahechava’ekue, jahechápa mba’e ñañandu”.

Ko’ëmbamívo oñepyrüma oha’ä hikuái. Ohoreíngo heseve hikuái. Ohasa rire moköi aravo, peteïva -noha’äiva, oïva okápe- osapukái chupekuéra: “Pepytu’umína ha peju perambosa” ha osë peteï Kachíke ombovái chupe: “Ndaikatúi, cero a cero gueterei” ha otu’u ojuehe, omuña ipy’aropúvaicha pe mba’e’apu’a.

Asajetévo, osëjeyma peteïva osapukai chupekuéra: “Pepytu’umína ha peju pekaru” ha osëjeýma peteï Kachíke he’i: “Ndaikatúi, cero a cero gueterei” ha ombovu hikuái kamisa lómo mba’e’apu’a rapykuéri.

Iñipytü javete niko peteïva osapukáijeýma chupekuéra: “Pepytu’umína ha peju pe’u kojói mbejúre” ha peteï Kachíke otyryrýva mba’e’apu’a rapykuéri, iküsëmbáva ha hesajerepámava, he’ijey: “Ndaikatúi, cero a cero gueterei”.

Upémarö, tapicha oïva okápe, pochy reheve, osapukái chupekuéra: “Mba’éichapiko cero a cero-ta, ko ko’ëti guive peha’ävapeína”. Ha osë Kachíke Santacruz ombohovái chupe: “Ha’e... mba’éichapiko reipota romoinge upe gol, ndaore-arco-iningo”.

TIRO LIBRE

(Omombe’úva: Rudi Torga - Paraguaýpe) Ambue ára ko’ëme, Kachikuéra oñemoïjey peteï ñe’ëme ha oha’äjey peteï partido. Upearä omoïma hikuá hi’arco-rä. Oha’ähína hikuái ha peichaháguinte peteï opyvoi hapicháre. Kachíke Refere osapukái: “Tiro libre”. Omohenda pe mba’e’apu’a ha oñepyrü oguata henonde gotyo ha oipapa, upéi Kachíke Refere opyta, ohechauka iku’äme ha he’i: “Aquí la barrera”. Upémarö irundy tapicha ojapómakatu upe barrera. Kachíke Romerito oguevi ha ou heseve opyvoihag̃uáicha mba’e’apu’áre. Upe javete umi irundy, oïva barrera-pe, ojere ha omaña hi’arco gotyo. Kachíke Refere ombopu ituru ha he’i irundyvévape: “Mba’épiko péva. Ma’eräpiko pejere” ha Kachíke Gamarra, oïva barréra-pe, ombohovái chupe: “Ha’e... oréniko rohechase avei pe gol oike jave”.

MBÓI

(Omombe’úva: Porfiria Orrego Invernizzi – San Lorenzo) Peteï ára Kachíke ohepyme’ëse hóga. Pya’évoi ojuhúmakatu ojoguaséva chugui. Og̃uahë hikuái peteï ñe’ëme ha upehague ko’ëme oho hikuái escribanía-pe.

Upépe karai escribano ojejapo chupekuéra pe kuatia. Upéi oguapy pe karai ojoguátava ha ohai heraguapy. Upéingo oguapy Kachíke ohai hag̃ua heraguapy. Oipyhy pe haiha ha oñepyrúmakatu ohai. Ipukúngo pe ijehai, ohaivéröke ohai. Ojapóngo peteï raya ipukurasáva.

Ohechávo upéva, karai escribano ojepy’apy ha oporandu Kachíkepe mba’éichapa héra, ha Kachíke he’i chupe: “Che cheréra mbói”.

NDACHEKUAAVÉIMAPIKO

(Omombe’úva: Carmen Ramona Caballero de Vera – General Aquino) Kachíke oike korapy ahénope, ojupi naräha rakäre ha oipo’o hi’a. Upéi ijára ohecha chupe ha he’i: “Eguejy chéve upégui”. Upéi, oguejy rire yvýpe, karai oporandu chupe: “Mávaiko nde”.

Kachíke he’i: “E’a... ndachekuaavéimapiko. Chéngo pe angete aime’akue amo yvate”.

DISJOCKEY

(Omombe’úva: Javier Arévalos Morel – San Juan Nepomuceno) Moköi Kachíke omoköhína bar-pe ha ohendu hikuái opaichagua purahéi peteï radio rupive. Upéinte ndaipuvéi pe radio ha oporandu hapichápe mba’épa ojehu chupe.

Kachíke ovichea ha ojuhu pe radio ryepýpe peteï tarave re’öngue ha upémarö osë he’i iñirüme: “Omanómbora’e ñande radio disjockey”.

OMONDÝIRAMO GUARE VAKÁPE

(Omombe’úva: Roque Jacinto Lovera - Paraguaýpe) Peteï Kachíke oike omba’apo peteï Paraguayo ndive. Péva he’i chupe: “Peteï mba’énte nde rejapóta. Reñangarekóta amo che yvyotyty, ani hag̃ua vakakuéra ho’upa umi che yvotymimi iporäporäitéva”. “Ha mba’épa ajapova’erä”, oporandu Kachíke.

“Ha vaká oikévo che yvotytýpe, nde remondýiva’erä”, he’í chupe pe karai. Upéingo, peteï vaka ou oikésapy’a pe yvotytýpe ha Kachíke ohómakatu chupe, mbeguekatúmi ha kirirïhaitépe. Oñembojapaite ha oñe’ë vakápe, ijapysápe, ha he’i chupe: “Vaka, vaka... nde sy oime omano”. Upéi ou he’i óga járape: “Amondýi tuicha porä chupe. Ha’éngo chupe isy omanohague”.

OMONDÝIRAMO GUARE RYGUASÚPE

(Omombe’úva: Luz Edith González de Segovia - Guajayvi) Kachíke oike omba’apo peteï Paraguayo ndive. Upeichaháguiente upe óga jára he’i Kachíkepe: “Terehomi emondýi chéve amo ryguasu”. Kachíkengo oho mbeguekatumi ha peichaháguinte pe ryguasu ojere ha omaña porä Kachíkere. Upémaro ha’e ojevy ha he’i óga járape: “Ndaikatúi amondýi ryguasúpe”.

Óga jára ohechapaiteva’ekue upe ojehúva, oporandu chupe: “Ha mba’érepiko ndaikatúi remondýi ryguasúpe”. Kachíke ombohovái: “Ha... mba’éichapiko reipota amondýi, cherechajepémaniko”.

HÉEEPA

(Omombe’úva: Lucía Valiente González – Isla Puku) Peteï mitä’i ho’uhína naräha ahéno ha peichahágui ojuhu chupe ijára ha he’i chupe: “Héeepa...” Mitä’i oïva naräha rakäre ombohovái chupe: “Oï héva ha ndahéiva avei”.

PÁILA

(Omombe’úva: Augusto Martín Jara López - Yü) Kachíke ojogua moköi celular, peteï imba’erä ha ambuékatu hembirekópe g̃uarä. Peteï ko’ëme Kachíke oho Ka’aguasúpe. Oho mboyve, he’i hembirekópe: “Ag̃uahëvo Ka’aguasúpe rohenóita, jahechami mba’éichapa oiko ko’ä celular”, ha oho. Ka’aguasu guive ohenói hembirekópe ha oporandu chupe “Mba’éiko rejaporeína”. Hembireko he’i chupe: “Ambochyryry’aína ryguasu rupi’a, sombrero-pe”.

Ohendúvo upéva niko Kachíke oñemona yvýre, opuka ipy’aropúta ha he’ijey hembirekópe: “Mba’éichapiko rembochyryrýta sombrero-pe, ma’eräkatupiko oï pe páila”.

MOÖPA OHO KO TAPE

(Omombe’úva: Ligia Calonga – Pedro Juan Caballero) Peteï karai ohasáva ohóvo tapére, oporandu Kachíkepe: “Moöpa oho ko tape”. Kachíke ombohovái: “Ko tape ndohói mamove, ndéngo pe rehovareína”.

ÁREA CHICA

(Omombe’úva: Cecilio Ramón Coronel Gómez – Ka’aguasu) Kachike oho Paraguaype. Ojupi línea 15-pe ha he'i mba’yru mboguatahárape: "Kóvapio OHASA Olimpia cancha rupi?". "Héë", ombohovai chupe mba’yru mboguatahára.

Upémarö Kachíke he’i chupe: “Chemboguejymína área chíca akäme ikatúrö”.

HATÄITEREI AIPOKA

(Omombe’úva: Margarita Leiva – San Lorenzo) Kachíke ombojahuhína imbarakaja ha peteï karai ohasáva he’i chupe: “Kachíke, anítei embojahu ne mbarakajápe, cháke, omanóne ndehegui”.

Ambue ára ohasávo karai Kachíke róga renonde rupi, hesahósapy’a Kachíkere ha ojuhu chupe hasëhína. Nimbora’e omano imbarakaja. Ohechakuaávo upe mba’e, pe karaimi he’i Kachíkepe: “Ha’e porä niko ndéve anive hag̃ua rembojahu ne mbarakajápe porque ojahogáta ndehegui”.

Kachíke, tasëme, ombohovái pe karaípe: “Ndojahogáiniko... hatäitereínteko aipokákuri”.

MOÖPA OPYTA KACHÍKE RÓGA

(Omombe’úva: Sabina de la Cruz Núñez Cardozo - Kapiata) Peteï karai og̃uahë peteï távape. Ohupytývo peteï ñemuha, ojuhu peteï ñande ypykue oguapýva upe ñemuha renondépe, ha oporandu chupe: “Ndépa reikuaa moöpa opýta Kachíke róga”. Ha’e ombohovái chupe: “Rehóta ápe, mombyry mombyry ha upéi rejuhúta peteï tajy kakuaa, tapepo’i mbytetépe. Upépe rejeréta nda asu gotyo ha rehojeýta mombyry rehupyty peve peteï yvyraro oïva avei tape mbytetépe. Upépe rejeréta nde akatúa gotyo ha reguatajeýta. Upéi resyryrýta yvy gotyo peteï ysyry peve, ha hembe’ýpe rejuhúta peteï tapỹi, rehasapáta upéva ha rejupíta petei yvyty ha ág̃a reg̃uahëvo hu’äme, rejeréta remaña nde atukupe gotyo ha rehechajeýta upe tapỹimi rehasava’ekue ysyry rembe’ýpe... upéva hína Kachíke róga”.

Karai oho ha ojapopaite oje’éva’ekue chupe. Are rire upe karai ojevy ha ohasajeývo ñemuha renonde rupi upe ñande ypykue he’i chupe: “Karai, Kachíke ndaipóri itapỹime, ajépa. Nderejuhúi Kachíkepe, ajépa”.

Upe karai ombohovái chupe: “Añetehápe, ndajuhúi hese. Ahareiete, chakeko mombyry korócho. Ha ndépiko mba’éicha reikuaa Kachíke ndaiporiha itapỹime”, ha ñande ypykue ombohovaijey kóicha: “Ha chéngo hína Kachíke...”

Upéva ohendúvo, pe karai oporandu chupe: “Ha mba’ére piko aje’i neremombe’úi kuri chéve” ha Kachíke ombohovái chupe: “Ha ndéngo reporandúkuri chéve Kachíke rógapa moö opyta”.

DIPLOMA

(Omombe’úva: Víctor Román Insfrán Martínez - Paraguaýpe) Peteï karia’y oporandu peteï karaípe: “Mba’éichapiko héra ne remiarirö”. Karai he’i chupe: “Héra Diploma”. “Ha... mba’érepiko héra Diploma”, oporandujey pe karia’ymi. “Ha... che rajýngo oho Paraguaýpe ha oñemoarandu UV Internacional-pe. Upépe oikuaa avei peteï karia’ýpe pya’evoi oikóva hendive. Are rire che rajy ojevyjey ore rógape, peteï mitä’i ijyva ari, ha og̃uahëvo ógape, he’íkuri chéve: na’ápe, kóva ha’e che diploma”.

ESCARABAJO

(Omombe’úva: Serafina Haidée Villalba – San Pedro del Parana) Moköi gua’i omonda peteï Volkswagen Escarabajo ha nimbora’e ha’ekuéra ndoikuaái péva oguerekoha i-motor hapykuépe.

Ojupívo, peteïva omboguatámakatu pe escarabajo’i ha upéi opytasapy’a chuguikuéra tapépe ha pe omboguatáva he’i hapichápe: “Pya’e ehecha ñandéve mba’épa ojehu motor-pe” ha péva -ndoikuaágui i-motor oïha hapykue gotyo, oheka henonde gotyo- oma’ëvo he’i: “¡Ho’ángora’e i-motor!” ha upémarö ohejarei hikuái pe Escarabajo ha ohónte hikuái yvy rupi.

YVYRARO

(Omombe’úva: Luciano Méndez Lovera – San Roque González) Peteï karai he’i ambuépe: “Ndohasáipa gueterei kamiö Yvyraro”. Pe karai ombohovái chupe: “Heta kamiöma ohasa... ág̃a pe mba’e ndaikuaaporäivaningo mba’e yvyraguápa”.

SANDIA

(Omombe’úva: Mirtha Alegre de González – Coronel Bogado; ha Pablino Gómez Vera – San Lorenzo) Peteï kuñataï ohasa Kachíke róga renonde rupi, sandia ijyva ári. Ohasávo Kachíke renonde rupi, kóva he’i kuñataïme: “Aikosetépa nde sandiárö”.

Kuñataï osë oporandu chupe: “Kachíke, mba’éreiko ere chéve péicha”. Kachíke, maña tie’ỹre, osë ombohovaijey kuñakataïme, kóicha: “che’u hag̃ua che ra’ỹi entero-re”.

DOS MANGOS

(Omombe’úva: Rubén Rolandi – Mariano Roque Alonso) Kachíke opiropea moköi kuñataïme ha he’i chupekuéra: “Como quisiera ser esos dos mangos pe’úva”. Peteïva kuñataï osë oporandu Kachíkepe: “¿Para qué?”. Kachíke ombohovái kóicha: “Ha porque pe’upa rire la che ro’o, peipytéta che ra’ỹi”.

SANACIÓN

(Omombe’úva: Felipe Nery Miranda – Arroyos y Esteros) Kóva oiko peteï aty sanacion-guápe. He’i pe Pastor omotenondéva pe aty: “Pepoko pene mba’asýre”. Peteï opoko iñakäre, ambue opoko hetymáre ha upéicha ojapojoaite umi tapicha ijatýva. Peichahágui Pastor omaña hugua gotyo ha ohecha upépe peteï tuja’i opokóva henondére. Upéva ohechávo Pastor osë he’i: “Chéngo ajapo sanación, ndajapói resurrección”.

HIELO

(Omombe’úva: Saturnina Díaz Molinas – General Resquín) Kachíke ohohína tapére ha peichaháguinte oñepysänga peteï itáre. Peteï kuñataï ome’ë chupe hielo ha Kachíke omoï hyére. Kuñataï oporandu Kachíkepe mba’érepa omoï hyére, ha Kachíke ombohovái chupe: “Ambogue hag̃ua chepy’araku, porque chepy’arakúguinte añepysänga”.

DE FONDO

(Omombe’úva: Miguel Domínguez Arbe – Villa Hayes) Peteï karai ojejuhúvo Kachíke ndive, oporandu chupe: “Kachíke, mboýpiko oguereko nde yvy, de fondo”. Kachíke ombohovái chupe: “Ndaikuaái”. Upémarö pe karai he’ijey chupe: “Mba’éichapiko ndereikuaamo’äi”. Kachíke ombohovaijey chupe: “Ha mba’éichapiko aikuaáta... ko ne’ïräva ajo’o”.

MBARAKAJA HA VAKA

(Omombe’úva: Lorenzo Quintana Espínola – Juan de Mena) Mbarakaja oguapyhína yvyra akä ári ha vaka opuka oúvo hendápe. Mbarakaja oporandu chupe mba’érepa opuka ha vaka he’i chupe: “Apukánteko nderehe nemichï ha ndevigotepáma”, ha ojere oho. Upeichaháguinte ohendu opuka mbarakaja ha vaka ojerevoi omaña hese ha oporandu chupe mba’érepa opuka. Upépe mbarakaja he’i chupe: “Ndékatu neg̃uaig̃uíma ha neretïri reiko hag̃ua, péicha, nde titi okápe”.

KAVAJU PYTÄ

(Omombe’úva: Rosa Jacilda Cardozo de Duarte – Ciudad del Este) Peteï karai he’i Kachíkepe: “Nderehecháipa peteï kavaju chemba’éva”. Kachíke ombohovái chupe: “Ndaha’éipiko peteï kavaju pytä, isämbukúva”. Ohendúvo upéva karaimi ovy’ávoi ha he’i: “Héë. Ha’etéma”, ha Kachíke he’ijey chupe kóicha: “Upéva ha’éramo... ndahechái”.

EJERE

(Omombe’úva: Serafina Haidée Villalba – San Pedro del Parana) Kachíke ojahúhina, yno’öme, tape yképe. Upe jave ohasa upérupi peteï kuñakarai osapukáiva chupe: “Kachíke, ejere”. Kachíke ombohovái chupe: “E, rehecháma che renonde ha ág̃a rehechaséma che revi avei”.

HUMO ASADO

(Omombe’úva: Porfiria Orrego Invernizzi – San Lorenzo) Kachíke itavývaicha, ikü okápe, omuña peteï tren ha he’i ohóvo: “Chúku chúku, chúku chúku, chúku chúku, donde hay humo hay asado”

NE’ÏRÄ ORAMBOSA

(Omombe’úva: Catalino Gilberto Recalde - Villeta) Kachíke ohohína ha peteï karai oporandu chupe: “Mba’éiko rejaporeína, Kachíke”. Kóva ombohovái karaípe: “Okañy che guéi”. Pe karai oporandujey chupe: “Ndaha’éi piko peteï hüva”.

“Péva ha’e”, he’i Kachíke vy’apópe ha ombojoapy: “Moöpa oimehína”.

Karai he’i chupe kóicha: “Oime amo ka’aguy yképe, okarúhina”.

Ohendúvo upéva, Kachíke osë he’i karaimíme: “Péva ndaha’éi chemba’e porque chemba’e ne’ïrä gueterei orambosa”.

YVY RUPI

(Omombe’úva: Ramona Ayala Colmán - Kapiata) Peteï ára, Villarrica-pe Gua’i ojupi mba’yruguatápe ha ohepyme’ëpa rire i-pasaje mboguatahárape, oguejyjey mba’yruguatágui. Pukavýpe, oguata og̃uahë meve Paraguaýpe -yvy rupi- ha he’i ijupe ou’ajahína: “Ambotavyete vera mba’yru mboguatahárape. Ha’e oime’arä oimo’ä ajutaha imba’yruguatápe”.

MILANESA

(Omombe’úva: Abdón Galeano Benítez - Kapiata) La profesora pregunta: “Mba’épa pekarúkuri pende rógape”.

Los mitä’i gritan: “¡Milanesa!”, menos Kalo’i que dice: “Cocido”. Al escucharlo la maestra, sorprendida, le dice: “Anichéne. Mba’éichapiko rekarúta kojói”.

Kalo’i insiste: “Oréngo ógape roarambosa, rokaru ha ro-cená kojóintevoi”. Todos se burlan de él. Incluso, en el recreo sus compañeritos le ponen de marcante “kojói”.

Luego de salir de la escuela, camina hasta su casa, donde al llegar -con voz enojada- le dice al papá: “Che ndahamo’ävéima mbo’ehaópe” y le cuenta al papá todo lo que le ocurrió en la escuela.

El papá le dice: “Ajépa nde tavy, che ra’y. Umi ne irü niko ijapu. Mba’e milanesa katu piko ho’úta. Ha’ekuéra niko he’ínte ho’uha milanesa. Nde niko reikuaa porä ñandeichaiténte ha’ekuéra kojóinte avei ho’uha, ára ha ára”. El papá palmotea y anima a su hijo diciéndole: “Ko’ërö aháta añe’ë ne mbo’ehára ndive. Ajeruréta chupe oporandujey hag̃ua peëme mba’épa pekaru, ha ág̃a oporandúvo, nde eréta avei re’uha milanesa”.

Al otro día, tal cual le dijo a Kalo’i, el papá fue y habló con la maestra. En fin, los alumnos entraron a la clase y luego la profesora les volvió a preguntar: “Mba’épa pekaru kuri pende rógape”. A su turno Kalo’i dice también: “¡Milanesa!”. Sobre la marcha la maestra le pregunta a Kalo’i: “Ha... mboýpiko re’u”.

Y Kalo’i, inocentemente, responde: “Dos jarro, prosesora”.

KURE TATAKUÁPE

(Omombe’úva: Horacio Abdala – Paraguaýpe) Kachíke he’i Leúpe: “Ndépa re’úma kure tatakuápe” ha Leu ombohovái: “Héë, ha’ujepéma”. Kachíke he’ijey chupe: “Ha mba’éicha rupi nerekái reime aja pe tatakuápe”.

EN LA ESCUELA

(Omombe’úva: Santiago Flores Torres - Paraguaýpe) Un niño campesino, conocedor de la vida en las estancias y de las costumbres de los animales de los tambos y granjas; se muda a la ciudad y allí asiste a la escuela.

Un día la maestra les plantea un problema: “Niños, díganme qué pasa si de un corral donde hay viente ovejas, se escapan quince”. Transcurre un tiempo y nadie responde.

Como nadie responde, ella les dice: “La respuesta es sencilla... en el corral quedan cinco ovejas”, y mirando al niño campesino le consulta: “¿Verdad, Chive?”.

El niño le responde: “Rejavy mbo’ehára”. Sorprendida por la respuesta, la maestra le dice: “Mba’érãpa ere ajavyha”. El niño campesino le replica: “Ndaipóri ovecha tavy, Mbo’ehára. Oïramo veinte, oïhaguéicha osëmbaitéta okápe. Araka’e gua’u cinco opytáta ndéve kora ryepýpe".

AGUEREKO

(Omombe’úva: Paublino Carlos Ferreira Quiñónez – Fndo. de la Mora) Mbohapy gua’i, ojojuhu hikuái tupaópe. Ha‘ekuéra oñomongeta kyre’ỹ kóicha. Pe itujavéva osë he’i: “Che areko peteï ovecha he’íva: mbeee mbeee”. Pe gua’i mbytegua katu, ojerovu ha he’i: “Ché areko peteï ryguasu he’íva: kaka-kara’a”. Pe gua’i pahaguéva oikova’ekue España-pe ha ikatelláno kate asýpe, osë he’i: “Yo tengo un járro que dice “Ka’a”.

CAÑA

(Omombe’úva: Anthony Enciso - San Lorenzo) Peteî oka'úva og̃uahê bar-pe ha oporandu mozo-pe: “¡Mozo!, eguereko piko caña”. “Aguereko”, he'i la mozo.

Upéi oka'uva he'i: “Upéicharö emboty nde bar, egueru la nde caña ha... jaha ja-pescá”.

MAYOR AHÍNCO

(Omombe’úva: Rubén Rolandi – Mariano Roque Alonso) A la madrugada, en el cuartel, aún en la oscuridad, la tropa inicia sus actividades del día. Al frente, se encuentra el Coronel quien a voz en cuello, le asigna a cada soldadito la labor que le tocará en el día. Así, manda lo siguiente: “¡Mereles ha nde avei Aquino’i!, pemopotï poräta chéve koty oïva guive... ha pejapóta chéve con el mayor ahínco. ¡Hesakäporäpa peëme!”. Ohendúvo upéva Aquino’i osë he’i: ”Che ruvicha, peteï mba’énte ha’ese ndéve, pe mayor ahínco niko ndaha’éi ñane unidad-gua”.

TRAVESTI

(Omombe’úva: Cecilio Ramón Coronel Gómez – Ka’aguasu) Un campesinito algo bruto viajaba en su automóvil a Paraguaýpe y al llegar a la Curva de la Muerte vió parada a una persona. Le invitó a subir a su auto y la persona le dijo: “Soy travesti”. El campesinito le contestó: “Che naporandúi ndéve nde apellído-re. Ejupíkatu jaha”

PYHAREKUE

(Omombe’úva: Abdón Galeano Benítez - Kapiata) Un ruso, un yanki y el paraguayito juegan “quien es el más guapo y el que más lejos puede llegar”. El ruso empieza y dice: “Yo con un cohete, voy y vuelvo, en un día, a la luna”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.

A su turno el yanki replica: “Eso no es nada. Yo puedo ir a Jupiter y vuelvo en dos días”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.

El paraguayito les dice: “Peë pejéva niko vyrorei. Chéngo ajapota pe tuichavéva, pe ijojaha’ỹva... aháta ajere pe kuarahýre ha ajujey pya'e porä".

Todos quedan sorprendidos, anonadados, hasta que reaccionan y le dicen al paraguayito: “Eso es imposible. Nadie puede hacer eso. Científicamente es improbable...”

El paraguayito, siempre rova’äta, les dice: “Ajépa pendetavy peë gringo. Chéngo ndahamo’äi chupe arakue, chéngo aháta chupe pyharekue”.

MARCA

(Omombe’úva: Rubén Rolandi – Mariano Roque Alonso) Kachíke oike peteï bar-pe. Ou la mozo oporandu chupe “Mba’e marca de cerveza-pa reipota”. Kachíke ombohovái: “Oimehaichaguánte egueru chéve, chéngo nda-lee-kuaaivoi”.😂😂😂

KURE ÑEHA'Ã

(Omombe’úva: wilfrido cabrera diaz – hetave guive) peteĩ jeýpe oñembyaty kachíckekuéra oha'ã partido ha peteĩ tiro librepe opyvoitajave kachíke vakapipopóre ohasa peteĩ kure ka'aguy ha opyvoi hese ha upéi oho hospitalpe. Upéi hi'irũnguéra oho hendápe omaña kachíkere hikuái ha kachíke hetyma opẽmbaite, opukavy hína, ha hikuái oporandu chupe: Mba'ére piko repuka kachíke - Igrasia ko chéve, aikuaase mba'éicha'anga opyta pe oha'ã iñakãpe pe tiro libre

Fuentes

  • Por David Galeano Olivera (ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI - PARAGUAY)