Rróma

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Róma guive)
Roma
Itália tavusu




bandera de Roma

Escudo de Roma
Héra ambue: Táva Opa'ỹva
Ñe'ẽ akã: Senatus Populusque Romanus
(Latinañe'ẽme: «Rróma tavaygua ha senádo»)
Tembiecharã:Mapa de localizaciónLocalización de Roma en Italia
Tembiecharã:Mapa de localizaciónLocalización de Roma en Lacio
Ta'ãnga:No
Ojejuhuhápe Roma
Ñe'ẽ tee Italiañe’ẽ
Tetãkue Itália tavusu
 • Tetã

{{Geodatos Itália | bandera icono-país | nombre = | variante = | tamaño =

}}
Táva ruvicha Roberto Gualtieri (PD)
Hembiasakue  
 • Fundación 21 jasyrundy 753 a. C.
Apekue  
 • Opa 1287,36[1] km²
Altitud  
 • Media 37 msnm
Clima Mediterráneo Csa
Ava hetakue (2018)  
 • Total 2 857 321 hab.
 • Ava hetakue yvy rendáre 2232 hab/km²
Hetãgua Rrománo, Rromagua
 • Viru Euro
Matrícula RM
Fiestas mayores 29 jasypoteĩ
Hermanada con

París
Patrón San Pedro ha San Pablo
Patrona Salus Populi Romani
Sitio web oficial
[editar datos en Wikidata]

Rróma ha'e peteĩ táva Itália pegua, hetã ha tetãvore Lásio tavusu. Ko távape oiko 2018 jave amo 2 857 321 tapicha,[2] ha'e pe orekovéva tapichakuéra umi Itália táva apytépe ha mbohapyha opa umi táva ambuéva apytépe Európa Joajúpe.[3]

Rróma marandeko, 3.000 ary pukukuévo, ojehecha omyasãirõguare ipokatu oparupi para Mediterráneo jerére ha Európa tuichakuévo, Kuarahyresẽ Ag̃uigua ha Yvate Áfrika vorekue. Oiko chugui Tavakuairetã ha Mburuvi rrománo tavusu, ha upéicha ojehechakuaa tava guasuite peteĩha yvy ape ári,[4][5] oñemombytehápe peteĩ tetãma tuichavéva ymaguare. Ojehecha hembiejakue oparupi avano'õ, arandupy, ñe'ẽte, ñe'ẽporãhaipyre, tembiapoporã, jogapokuaa, tekoiterape ha tekoporã rembiecharãme.[6]

Ko távape ojejuhuvéva umi óga ha mba'e ymaguare marandekógui henyhẽmbáva yvy ape ári;[7] imbytépe ojejuhu ivorekue tujavéva, ojerehápe hese umi Aurélio mongoraha, upépe oñemopu'ã óga ha ambue 3.000 ary pukukuévo, upévare ojehechakuaa marandeko, tembiapoporã ha arandupy rembiechapyrã tuichavéva ramo Yvy vorekue kuarahyreikeguápe.[8] Ary 1980 jave, oiko chugui peteĩ Yvypóra reko rembiejakue Unesco rupive.[9]

Rrómame avei ojejuhu jeroviapy katóliko mbyteha, ojehechakuaáva táva marangatu upe jeroviápe, ko táva añoite avei upe orekóva tetã hekosãsóva ipype: Táva Vatikáno.[10] Upévare ojehero va'ekue avei Tetãnguéra Tavusu.[11][12]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Istituto Nazionale di Statistica - Superficie di Comuni Province e Regioni italiane al 9 ottobre 2011 - https://www.istat.it/it/archivio/156224
  2. Istituto Nazionale di Statistica d'Italia (Italiañe'ẽ)
  3. Cutrufo, 2010, p. 84.
  4. «University of Southampton: Ancient Rome: the First Metropolis».
  5. Enciclopedia Italiana di scienze, lettere ed arti: Roma superava il milione di abitanti in epoca Augustea, il che la rese la prima metropoli del mondo (circa 1.200.000 residenti, stipati in più di 49.000 edifici, cifra che continuò a crescere nei secoli successivi, fino all'epoca Severiana, raggiungendo il 1.700.000 residenti). Roma, Istituto dell'Enciclopedia Italiana, Ed. 1949 (ristampa integrale fotolitica dei 35 volumi pubblicati fra il 1929 e il 1936), Vol. XXIX, p. 659
  6. Digital, Confidencial (2019-07-30). «El legado de la civilización romana que pervive hoy en día» (en es). Ojehechákuri árape: 2023-08-18.
  7. «Roma, un caso único: en la Historia, en el presente». Ojehechákuri árape: 14 de julio de 2011.
  8. «Roma, Centro Histórico». Archivado desde el original, el 30 de noviembre de 2010. Ojehechákuri árape: 21 de abril de 2010.
  9. «UNESCO - Centro histórico de Roma». Ojehechákuri árape: 23 de agosto de 2010. (en inglés)
  10. «Ciudad del Vaticano». Archivado desde el original, el 4 de mayo de 2009. Ojehechákuri árape: 20 de septiembre de 2009.
  11. «Discurso del Presidente Ciampi». Ojehechákuri árape: 29 de enero de 2010.
  12. «Las instituciones saludan a Benedicto XVI». Ojehechákuri árape: 29 de enero de 2010.