Remberto Giménez

Vikipetãmegua
Remberto Giménez

Téra teñõikuaRemberto Giménez
Teñõi 4 jasykõi 1898
Coronel Oviedo, Paraguái
Mano 15 jasykõi 1977
Nacionalidad Paraguaya
Área Músico, Compositor
Tembiapokue Campanento Cerro León, Ka´aguy Ryakua, Kuarahy oike jave

Remberto Giménez ha’evakue peteĩ música paraguaigua. Heñói Coronel Oviedo, Paraguáipe 4 jasykõi 1898-pe, Ciriaco Giménez ha Ana Bella Benítez memby.

Guata ñepyrũ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Osẽre cuartel-gui, oñemoarandu teoría ha solfeo ha avei violín ñembopu, Vicente Maccarone ndive, Instituto Paraguayo-pe.

1920-me Paraguái Rekuái omondo chupe oñemoarandu hag̃ua Buenos Aires-pe, oike haguépe Conservatorio Nacional-pe, ha oñemoarandu violín ha música de cámara Andrés Gaos ndive, ha purahéi apo Alberto Williams ha Celestino Piaggio ndive.


Tapicha oñeha’ãva omboguata hag̃ua purahéi rehegua vy’a va’ekue ko tapicha, avei oipytyvõ opaichagua tembiapo arandu rehegua oñemboguatáva Paraguáipe. 1912-me Nicolino Pellegrini omoñepyrũ Banda de Músicos de la Policía de la Capital oñemaorandu haguépe purahéi, ha ombo’e teoría musical ha oipytyvõ oñemoarandu hag̃ua José Asunción Flores ha Fernando Centurión. Ha’evakue Salvador Déntice remimbo’e.


Ojevy Paraguáipe ha oñepyrũ heta tembiapo pya’etemi oikuaakava’ekue chupe heta hendápe. Ohupyty jey peteĩ beca Tetã Rekuáigui ha oho Europa-pe oike haguépe “Schola Cantorum” París-peguápe; pépe oike mbo’ehaktýpe mokõi ary pukukue oñembokatupyryve hag̃ua violín ñembopúpe Lucien Capet Universidad hyakuã mombyrýva “La Sorbonne”-pe, oñembokatupyry Estética ha Historia de la Música.


1927-me oho Berlín-pe, oñembokatupyryve haguépe violín ñembopu ha música de cámara Alejandro Perschnicoff ndive, Stern Vhes Conservatorium-pe.


1928 guive opytaitéma Paraguáipe, ha oike umi tapicha oñemongu’evéva hetã purahéi rapykuéri apytépe. Músico Alfred Kamprad (puraheiha Alemania-gua oikóva Paraguáipe), Enrique Marsal ha Erik Piezunka ndive omboguata “Cuarteto de Asunción”, tuichavéva ha ojekuaavéva aty música de cámara Paraguáipe umi ary rupi. Ojapo concierto peteĩha tetã Paraguáipe orquesta sinfónica completa reheve, 1928-pe, Franz Schubert ombotývo sa ary. Oĩ sãmbyhyháraramo Instituto Paraguayo ha Ateneo Paraguayo-pe.


1934-pe ojejapo peteĩ encuesta tetã tuichakue javeve ojekuaa hag̃ua mávapa ojapo pe purahéi orekóva Tetã Purahéi Guasu. Tetã Rekuái, peteĩ aty ojejapóva upe tembiaporã omog̃uahẽ rire hemimo’ã, ojapoyhy pe Tetã Purahéi Guasu omyatyrõ ha omog̃uahẽva’ekue Remberto Giménez.

Hapykuere[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Año Actividad Resaltante
1940-pe Omoñepyrũ Escuela Normal de Música, mbo’ehao heta tembiapo porã ojapova’ekeu purahéi rehe.
1957-me Ohupyt Municipalidad Paraguaygua pytyvõ omboguata hag̃ua Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción (OSCA), oisãmbyhyva’ekue omano meve.
1958-pe Oikuaauka, Orquesta Sinfónica de la Radio de Bonn, Alemania ndive, “Rapsodia paraguaya”, ha péicha oiko chugui Paraguaigua músico peteĩha omyakãva peteĩ orquestag sinfónica Europa-guáva.
1963-pe Omyakã Orquesta Sinfónica Brasilera Teatro Municipal de Río de Janeiro ha Teatro Tupi de Canal 7 Sao Paulo-pegua.


Cargo ojupi haguépe arte rehehápe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Kane’õ’ỹme omboguatáma tembiapo purahéi rehegua ha hetaiteme arandu rehegua atýpe ohómi. Péicha, oĩva’ekue Academia de la Lengua y la Cultura Guaraní; hatã omyañámi ko aty ojoaju hag̃ua Instituto con el Gimnasio Paraguayos ndive, ha pévagui osẽ Ateneo Paraguayo; ha’eva’ekue Autores Paraguayos Asociados (APA) motenondehára peteĩha; mbo’ehára Colegios Nacionales de la Capital ha Colegio Nacional de Niñas, Paraguaype; sãmbyhyhára, “ad honorem”, Purahéipe, departamento dependiente del Ministerio de Educación y Culto-pe.


Tekombo’e rehe ñañe’ẽramo, oipytyvõ oñemboguata hag̃ua orfeones ha omyatyrõ purahéi tavaygua rehegua; avei ohai purahéi mitãrusu ha mitãkuñáme g̃uarã. Escuela Normal de Música-gui osẽ heta piano mbopuha ikatupyrýva, katu oje’e hese hakate’ỹ hague arandu orekóva purahéi jepyaha rehe, ha upévare ndohejái hemimbo’ekue ko’ã arandúpe. Ambue mba’e ndojehechaporãiva hembiapokue rehe ha e heko oĩramo guare OSCA myakãháraramo máramo ndohejái haguére pa’ũ ỹrõ nopeipirũi ambue orquesta sãmbyhyhára Paraguái térã pytaguápe, omyakã hag̃ua upe orquesta.


Ha’eva’ekue orquesta sãmbyhyhára ndekatupyrýva ha oĩ hembiapokue, “Rapsodia paraguaya” ichagua, ojehechakuaahápe armonía ha’e ojapóva ipyahueteha ha tuicha iporãveha ambue tembiapo sinfonía rehegua oipyaháva ambue paraguaigua ijavegua. Violín mbopuha katupyryva’ekue, jepémo orquesta motenondeháramo–oñemboykéramo ikatupyry hague omboguta hagua tembiapo- ndaha’éi ikatupyrypáva.


Hembiapokue sinfonía rehegua oho tetãrayhu rapére, upéichante avei ha’e romántico ha contemplativo. Ambue hembiapokuéra oreko estilo melodía popular ojepyaha porã ha ipu porãva.


Omyakã ha onohẽ heta jey Himno ha Purahéi Tetã rayhu rehegua ha’e omyatyrõmbyre, upéichante avei versión oficial purahéi ha piano púpe, coro, banda ha orquesta sinfónica Tetã Purahéi Guasu. Municipalidad de Asunción pytyvõme onohẽ mokõi disco ogravava’ekue Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción, solista ha coro, purahéi popular ha himno patriótico-kuéra.

Purahéi oipyahava’ekue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ipuraheikuéra oguata nacionalismo de corte romántico ha contemplativo rapére. Omotenondekuaamími orquesta, ha umi hembiapokuépe, ha umíva apytépe "Rapsodia Paraguaya" (Nicolino Pellegrini mba’e)-pe ojehechaukuaa pujoja ha ipyahúva, iporãvéva umi sinfonía ko’ag̃agua purahéi apoha oipyahávagui.


Hembiapokuéra apytépe: Campanento Cerro León, La Golondrina, Nostalgias del terruño, Ka´aguy Ryakuã (Fragancia del bosque) y Kuarahy oike jave (Cuando entra el Sol), la Marcha presidencial ha heta tavaygua purahéi ombohekova’ekue orquesta sinfónica-pe g̃uarã.


Ojapova’ekue purahéi mbykymimi oñembopuva’erã violín ha piano-pe. Ipuraheikuéra apytépe: Himno a la juventud, Canción de paz, Al pie de tu reja y Conscripto, Himno del Colegio Nacional de la Capital y Armonía


Últimos Años[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omenda ña Silvia Fiandro ndive ha oreko hendive iñemoñare.

Omano Paraguaý-pe l 15 jasykõi 1977-me.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.