Taragui Tetãmini Rekovoñaguasu

Vikipetãmegua

Jekuahaukaguasu: ára 8 jasypoteĩ rehegua, ary 2007.

Jekuahaukapy: Pokatuenda kuatiapyre ára 13 jasypoteĩ rehegua, ary 2007.

Ko ñembotuicháva Aty Ombohekovoñaguasu Taragui Tetãmini rehegua omyatyrõ ko kuatia oñemoĩ porãva, peteĩete ha ipaha:

Taragui Tetãmini Rekovoñaguasu[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñe’ẽ ñepyrũ mboyve

Ore, Taragui Tetãmini ha itáva ñembyekoviaha, roñembyaty romyatyrõ haguã Tekovoñaguasu 1993-gua, oñemombarete haguã ko ysaja ambuererapeguáva, tavakuairetãva ha itavayguarekuaiva teko sambyhyha, oñemotenonde haguã teko porãmba, oñemohatã haguã tekojoja, oñemboapyra’ỹ haguã sãso, oñembombarete haguã tetã reko porã, tetã jerereko, tojejapo tekombo’e ha momarandu, toñemyatã kakuaha hatã, toñeñangareko porã tekoha resãi, toñemombarete Tetã ñembyaty rehegua, ha toñemombarete tava hekosãso, ro’e ha rojapouka Tupã rérape ko Tekovoñaguasu.


Vore peteĩha

Téra peteĩha

Umi Ñemombe'u, tembiaporãngatu ha jeroviarepy rehegua

Ñemyakã peteĩete

Ñemyakã’i 1.- Taragui Tetãmini, Argentina rete ikatu’ỹva oñembyai ha ojepe’a oguereko Argentina Tetãguasu Rekovoñaguasu imba’etérõ. Oñesambyhy ha’etee ha tekotevẽ avei ñesambyhyha ñembyaty oñemboja’o’ỹva; upévare omoĩ porã isambyhy ysaja ambuererapeguáva tavakuairetãvarõ ha ohejapa ipu’aka ome’ẽ’ỹva katuete Tetãguasúpe.

Ñemyakã’i 2.- Taragui Tetãmini rembe’y yvyrehegua ãva: Yvate kuarahyresẽre ha yvy kotyo imba’etéva ymaite guare guive; kuarahyresẽre Uruguay ysyry, omboja’óva Brasil ha Uruguay-gui; ha kuarahyreikére Parana ysyry, omboja’óva Santa Fe ha Chaco Tetãminikuéragui.

Ha’e ijyvytee ysyry kuéra Uruguay ha Parana yvate rehegua umi ypa’ũ opytáva hembe’y ha ysyry rape guasu apytépe, ha imba’éva avei, umi ypa’ũ ñe’ẽ me’ẽ jehaipyre Tetãguasu Argentina mba’eha.

Parana ysyry rehegua avei ijyvymba’e umi ypa’ũ opytáva hembe’y ha ysyry rape guasu apytépe, ha umi omoañetéva avei Tetãmini ñe’ẽ me’ẽ jehaipyre térã tekovoña Aty Tetãguasu rehegua.

Opa tekovoña ojehaíva ha omoambuéva yvy Tetãmini pehengue ãgagua, oñeme’ẽva, térã ojoapýva opaichagua, térã avei umi ñe’ẽ me’ẽ jehaipyre omoañetéva tembe’y rehegua, omomarandujevyva’erã mokõijevy mokõive Aty Guasu Tetãmini rehegua. Oñekotevẽ peteĩ ha mokõi apytépe ñemomaranduhápe topyta período legislativo ipa’ũme, ha upérõ oñekotevẽ toñesanciona mokõi pehengue umi Aty Guasu rehegua pyvéi. Oñemoherakuãporãva’erã oñepyrũhápe, ha ojekuahaukava’erã upégui ojemba’apohajevyva’erã hese.

Ñemyakã’i 3.- Upe pu’aka pavẽ oĩ Tetãyguápe, jepérõ ojejapo Tekovoñaguasu ha tekovoña he’iháicha añoite.

Ñemyakã’i 4.- Ojererekova’erã Tetãmini akãrõ Táva Taraguipe. Mburuvichakuéra omba’apomemeva’erã ko Távape, sapy’ánterõ jepe ko Tekovoñaguasu ha tekovoña ikatu omoambue oimérõ tekotẽve are’ỹva.

Ñemyakã’i 5.- Téra oñemboguapyha Tetãmini rehegua oguerahava’erã mburuvichakuéra Tetãminigua peteĩháicha opárupi oma’ẽ’ỹre mba’e jeroviaháre.

Ñemyakã’i 6.- Ñe’ẽ ha jehai ava mba’etee isãsova’erã. Opáva opaichave ikatu oikuahauka ipahaite peve hemimo’ã, ha oipyguara mburuvicha rekove, jepérõ ndikatúi ojapo sarambi isãsógui.

Ndojejapóiva’erã tekovoña, ojokóva ñe’ẽ apyre’ỹ ha oimérõ mba’e rehegua ojehechaukava’erã mburuvichárõ umi ojeja’óva.

Opa mburuvicha tekotevẽ omombe’u opa kuatia ñe’ẽ japu ha tembiapo aigue oñemoherakuãva hesekuéra, ha tavaygua oikuahaséva.

Ñemyakã’i 7.- Noñeme’ẽiva’erã tekovoña ojokóva tavaygua ñembyaty oñemongeta haguã hekotevẽnguéra rehe. Opa mburuvicha ojapóva térã ojapo’ỹva pu’akápe mba’evetérõ ojererekova’erã.

Ñemyakã’i 8.- Avave mburuvicha ndikatúi oguenohẽ, omboyke térã omomeguã habeas corpus jeporu.

Ñemyakã’i 9.- Opa imonambimbyre sambuku ohepyme’ẽva’erã, umi tekovoña he’iháicha.

Ñemyakã’i 10.- Avave imonambimbyre ndojereraháiva’erã ka’irãime añarekohápe, katu henda peguáme, ndahéirõ umi tekovoña he’iháicha. Umi imonambimbyre noñerenohéiva’erã Tetãminígui oñemondo haguã ambue ka’irãime, aveí ndikatúi ojereru imonambimbyre okarapegua ika’irãime.

Ñemyakã’i 11.- Oĩramo marã'ei, mavave ndikatúi oñe’ẽ aigue ijehe, térã hi’ananguérare irundy ohupytyha peve.

Ñemyakã’i 12.- Ikatu ojeike hógape pu’aka pyvéi tekoja ohaírõ kuatia, térã mburuvicha tavaygua sapy’a ojejuhúrõ mba’asy ojerovaséva opárupi. Tekovoña he’iva’erã mba’éichapa ojeikeva’erã pu’aka pyvéi. Upe kuatia he’íva’erã mba’e ha mba’éichapa ojejapova’erã, ndoikóirõ upéicha katu umi mburuvicha ojapo aiguéva ombohovaiva’erã.

Ñemyakã’i 13.- Opaite ava tetãminigua, tekotevẽ ojapo opa mba’e tekovoña he’íháicha.

Ñemyakã’i 14.- Tetãmini ohepyme’ẽva’erã hembiguaikuéra rembiapo, tekovoña apohára he’iháicha opa ro’y, ha opa oikéva avéi Tetãmini rembirepype pyvéi.

Ñemyakã’i 15.- Mburuvichakuéra ndikatúi ome’ẽ, ipu’aka ambuépe, ko Tekovoñaguasu ha umi tekovoña ome’ẽva’ekue ichupekuéra, ikatu sapy’a ndoikói jehaiháicha Tekovoñaguasu ha tekovoñape. Mbovyháre umi pu’aka avave mburuvicha oguerekohetava’erã, ndikatúi ojerure avei hese, ha araka’eve noñeme’ẽiva’erã ichupekuéra.

Ñemyakã’i 16.- Mburuvichakuéra ombohovaiva’erã hembiapokuérarehe ko Tekovoñaguasu ha tekovoña he’iháicha.