Teatro Municipal Ignacio A. Pane

Vikipetãmegua

Teatro Municipal Ignacio A. Pane Moõ opyta: tapePresidente Franco aimete Alberdi, táva Paraguay, Paraguáipe.

Breve historia del Teatro Municipal[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Fachada del Teatro Municipal

Ary 1843 jave, consulado de don Carlos Antonio López ha Mariano Roque Alonso oĩramo guare, ojejapova’ekue óga pe teatro rendagua, ojehechávo mba’éichape opu’ä ohóvo pe actividad cultural tetãme.

Ary 1844 jave oikopa pe ogaguy oiko haguã aty ha oñepyrũ omba’apo, ha avei ojepurúkuri Congreso rendagua.

Oikuaaporãvo oĩha tekotevẽ pa’ũ arandukuaa rehegua, Carlos Antonio López ojapo pe tendágui teatro, oikova’ekue ary 1855 jave, ha pe Congreso ova Cabildo pyahúpe.

Pe arýpe, tendota Carlos Antonio López ojerure pe periodista ha dramaturgo español, Ildefonso Antonio Bermejo, oñepyrũ haguã omba’apo teatro Paraguaýpe, pe Primer Congreso Nacional-pe, oñepyrũva’ekue ára 4 jasypateĩ ary 1855 jave.

Uperire Ildefonso A. Bermejo oñepyrũ ojapo pe plano ha avei óga guasu, oikopa rire ha’éva Teatro róga.

Ary 1886 jave: peteĩ empresario catalán hérava Baudillo Alió oguereko pe óga tuja (viejo coliseo) ha yvy plasa Libertad pegua omopu’ã haguã upépe ambue Teatro Nacional ha oñepyrũ tembiapo ko óga guasu rehegua, oguahẽva hu’ãme ary 1889 jave.

Ko Teatro Nacional oñepyrũ omba’apo ára 21 jasypoköi ary 1889 jave oï haguépe umi Compañía de Orquesta, la Estudiantina Española Fígaro, Verdi, Schubert, Flotow ha ambue mba’éva.

Ary 1894 jave: Alió rembiapokue, teatro de Bermejo pukukue, opytáma tendaguápe guarä, oñemoinge palcos ha oñemoporë pe patio oñeñoty haguépe yvotykuéra, umi cartelera iñambue mante ha ko coliseo de Asunción rekove ojehecharamo ko’ápe ha ambue hendápe.

Pe tenda ha’e oike hague umi compañía tuichavéva tetä ha ambue tetämegua.

Ary 1939 jave ohasa Municipalidad de Asunción poguýpe, oikohápe chugui Teatro Municipal ãgameve.

Ko “Primer Coliseo” táva Paraguay pegua rupi ohasa umi compañía pytagua ha avei tetägua, ópera, opereta, zarzuela ha teatro rehegua.

Teatro Municipal, ha’éva tuicháva pa’ũ, oñembotyva’ekue ary 1995 jave oñembyai rupi heta hendápe ha avei ikatúma ho’a.

Jasypoteï ary 1997 jave Agencia de Cooperación Española ha Escuela Taller de Asunción pytyvõ rupive oñepyrũ ñemyatyrõ rehegua mba’apo.

Proyecto De Restauración[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Vuelta a la vida de un invalorable patrimonio cultural[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe ñemyatyrö Teatro Municipal rehegua, omotenondéva Municipalidad de Asunción, ojejapo pe proyecto oiko haguéicha, oĩ rire heta jeporeka (investigaciones y posteriores hallazgos arqueológicos).

Pe óga guasu hembiasakuéva ha pe proyecto gouereko mbohapy rete: peteïva ha’e jeikeha, ambue pe tambor octogonal, oïháme plateas ha ipahápe pe escenariorehegua, ijyvatéva aimete ógaicha. Pe idea pyahu omingejey moköi mba’e: peteïva ha’e pe bloque lateral de servicios y conexiones ha ambue ogahoja patio norte gotyo.

Pe funcional rehegua oiko jeikehakuéra tape Alberdi rupi, oñemboty haguépe mba’yruguatápe guarã, oĩháme peteĩ plasa ojáva Teatro ha Correo rehe. Ko mba’e nombotýi jeikeha tuja, ome’ẽ uvei jeike ha ñesẽ pya’eve tendágui.

Su interior[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Jaikuaáma umi mbohapy tenda ja’eva’ekue, pe edificio de acceso ombojeroviajey pe planta original, oipe’ávo umi mba’e oikóva uperire, omoĩ peteĩ circunvalación pyahu ha servicios, ha avei ombokakuaave pe jeike ypy rehegua (acceso original).

Pe tambor ohechaukajey oĩhagueichaite, peteĩ hérava rectificación de niveles palco pegua ha avei jeguejy tenonde gotyo ojehechaporãve haguã. Pe escenario rete oñemoambue ojokupyty haguã umi normativa pytagua mba’e rehegua, boca de escenario, profundidad ha acústica.

Pe patio norte, ha’éva ipyahúva tendápe, ojepurútava tenda opa mba’erã, oike pe idea kuápe haéva recuperación de los fragmentos Congreso róga tuja rehegua. Noñemoambuéi pe textura oguerekóva ha vei umi volumen pe óga guasu rehegua.

Los primeros trabajos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Danza clásica

Heta ára ohasa rire oñepyrũ hague omba’po guive, pe jasypoteĩ ary 1997 jave Agencia de Cooperación Española ha Escuela-Taller Asunción pytyvõ rupive, oñepyrũ pe proyecto peteĩ concurso de diseño rupi.

Datos del edificio[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ãva ha’e umi proyectista ñemyatyrõrã rehegua: Carpelletti, Corvalán ha Espínola Asoc.

Umi osẽva tenonde gotyo pe concurso del anteproyecto ary 1995-pe guare, Corvalán ha Capelletti he’i pe valor arquitectónico Teatro Municipal oguerekóva ndatuichái, ndaikatúi ojejapóvo ñemyatyrõ año, oikotevẽ ñemombue óga guasu. Pe idea osẽva ko’ã karaígui ha’e mbojuaju umi mba’e iporãva yma guaréva umi mba’e pyahu ko’ãgagua ndive, ha’e rupi óga guasu renda pe hérava corazón del centro histórico Paraguay pegua.

Mba’apo oñepyrũ: ára 28 jasuporundy ary 2004 jave.

Opa hague mba’apo: jasyporundy ary 2005.

  • Tuichakue: 4.643 m2.
  • Escenario: 225 m2.

Mboy ava oike: 700 rendaguã, oñembojao mokõi hendápe.

a) Platea: 490 rendaguã.

b) Palcos: 3 niveles, 70 rendaguã peteĩme.

Ogahoja: yma guaréicha, hákatu iñambue mba’eguipa oiko, ymagua ha’e yvyragui ha ko’ãga metal-gui.

Escenario[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Kóicha oĩ:

  • Juru: ipe 13,60 m., ijyvate 8,90 m, tuicha 225 m2.
  • Ijyvatekue pe torre escenario pegua 22 m.
  • Orquesta oĩha: 68 m2., ikatuhápe oike 90 músicos.

Estado actual[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko Teatro Nacional opyta Municipalidad de asunción poguýpe sa ary ohasava’ekue opávo (Siglo XIX) ha ary 1949 guive iñambue héra tuja ipyhávare, Teatro Municipal “Ignacio A. Pane”.

Ikatu ja’e, oĩha centro histórico-cívico táva Paraguaýpe, ápe hetave oĩ umi edificios públicos rehegua.

Pe Sala ojohuanunga pe herradura-pe; oguereko peteĩ jeguapyha (platea) ha ijerére oĩ mbohapy palco, ome’ẽva chupe 700 rendaguã.

Heta mba’e oĩ iñambue’ỹva umi yma guare, pe baranda palco pegua, columnas de hierro ha ambue mba’e.

Habilitación[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pe jasyporundy ary 2001 jave iñapysẽ peteĩ bloque, oñemoĩháme “El Café del Teatro”, karapehápe ha avei ogaguy’i oĩháme teatro rehegua, oñembohérava Baudilio Alió, karai oipytyvõ añeteva’ekue rérape, Presidente Franco ha Alberdi ojuajuhápe.

Ára 28 jasyrundy ary 2003 jave iñapysẽ sala Jacinto Herrera, clases ha ensayos rendaguã, yvatehápe, ha umi oficina karapehápe Presidente Franco ha Chile-pe oĩva.

Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • www.google.com.py
  • Enciclopedia Historica del Paraguay, publicado por el diario La Nación.