Terere

Vikipetãmegua
Prácticas y saberes tradicionales del tereré en la cultura del pojhá ñaná

Tekopy tee ojehechakuaa'ỹva Yvypóra reko pegua
Localización
Tetã Paraguái
Datos generales
Mba'eichagua Cultural inmaterial
Criterios R1, R2, R3, R4 y R5
Identificación 01603
Tenda Amérika Latína ha Karíve
Inscripción 2020 (XVII sesión)
[editar datos en Wikidata]

Terere ha’e peteĩ jey'urã ojejapóva ka'a rogue (ilex paraguariensis) ha y ro'ysãgui, ikatúva oñembojehe'a pohã ñanare. Ko ñanary ojeipuru Ñembyamérikape umi Europagua ñeguahẽ mboyve, ha oiko chugui mba'e teéva ojejapóva oikohápe guaranikuéra, oñemombareteve tuichaitépe oikóvo Paraguáipe umi franciscano ha hesuíta, oñemombe'uháicha kuatiáre saro'y XVI, XVII ha XVIII pegua.[1] Oĩ avei pe terere ojejapóva yva rykue reheva, péva ojehero epañañe'ẽme "tereré de jugo". Ára 17 jasypakõi 2020 jave, Unesco he'i terere ha'eha tekopy tee ojehechakuaa'ỹva Yvypóra reko pegua, ko mba'épe oĩ terere je'u ha pohã ñana jeporu.[2][3]

Terere niko ojogua ka'ay —ñanary ambuéva ojejapo avei ka'águi—, hákatu terere niko jay'u va'erã ro'ysãitehápe. Kóva hína Paraguái mba'e tee, ko tetãme ojehechakuaa terere ha'eha arandupy mba'e tee.[4][5] Ko'ágã katu hetaite umi otereréva Pindoráma vore ñembyguápe,Vorívia vore kuarahyresẽyguápe ha ñembyguápe ha Arhentína vore yvateguápe (umi tetãme tuichaitépe ho'u hikuái terere yva rykuére).[6]

Terere oñembosako'i va'erã peteĩ mba'yrúpe, y ryrúpe térã "tykuador"-pe[7][8] otykuáva kaguápe orekóva ka'a (pe kagua ojeheróva "guampa" Paraguáipe ha "mate" Arhentínape), upégui ojesyryku va'erã peteĩ jepyteha rupive ojeheróva vombíja (bombilla karaiñe'ẽme). Py'ỹinte jahecha terere pohã ñana reheve (ka'avo ombopiro'ýva ha omohesãiha), umíva ojeipuruvéva hína cedron, menta'i, kokũ, ménta, ju'apekã, aguaracha'ĩ ruguai, ka'a jagua (ojeheróva ave "vurríto"), ka'a ja'i, jety ka'a, verbena, kapi'i katĩ, ahẽho ha heta ambuéva. Ko'ágã, heta umi oñemúva yrypy'a pohã ñana térã yva reheve oñembojehe'a hag̃ua terere rehe, taha'e haéva Paraguáipe[9][10] ha Arahentína vore yvateguápe.[11]

Terere oikóma Paraguái jey'urã teéva ramo ha tetã rekopy tee rembiejakue ramo. Opaite jasykõi arapokõi pahague ojegueromandu'a "Terere Ára".[12] Tembiapoukapy 219/2019 rupive, Tetã Arandupy Sãmbyhyha he'i terere ha pohã ñana jeporu ha'eha Tetã rekopy tee rembiejakue japokokuaa'ỹva.[13] Upéicha avei, táva Itakyrýpe ojejapo pe "Terere Arete Guasu" ary 1998 guive.[14]


Jey'uhápe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñembojehe'a va'erã y ro'ysã porã ha ka'a, umíva hese ikatu oñembojehe'a avei pohã ñana opaichagua, umi ojeipuruvéva hína kokũ, kapi'ikatĩ, parapara'i, menta'i, santa lucía morotĩ, limõ, aguakáte rogue ha ambuéva rykuére.

Oĩvoi oguerekóva hembipuru apytépe peteĩ angu'a'i oipurúva ojoso hag̃ua pohã ro'ysã.

Oĩ avei terere rupa ha'éva tembi'umi terere mboyvegua. Umi oje'uvéva hína rora kyra, revíro, chipa, fariña kyra, tortilla mandi'omíre térã empanada ỹrõ mortadela-mi. Avei tembi'u ko'ẽngue ojekuaavéva ype rovápe. Asaje katu, jekaru mboyve, oĩ terere jopy.[15]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «El Padre Pedro de Montenegro, 1711. Su tratamiento de herboristerapia para las afecciones mentales y sus referencias a la medicina hipocrático-galénica» (PDF). Ojehechákuri árape: 7 de diciembre de 2019.
  2. «La Unesco declaró al tereré como patrimonio inmaterial de la humanidad». Ojehechákuri árape: 18 de diciembre de 2020.
  3. «El tereré, la primera tradición paraguaya en ser reconocida como Patrimonio de la Humanidad». Ojehechákuri árape: 18 de diciembre de 2020.
  4. «Qué es el tereré, la bebida paraguaya reconocida como patrimonio inmaterial de la humanidad». Ojehechákuri árape: 18 de diciembre de 2020.
  5. «La UNESCO declaró al tereré patrimonio inmaterial de la humanidad». Ojehechákuri árape: 18 de diciembre de 2020.
  6. «El tereré se convirtió en la bebida preferida en las playas de la costa atlántica». Ojehechákuri árape: 18 de diciembre de 2020.
  7. «Made in Paraguay: Tykuador, el termo al que solo le falta tener doble chip» (en es). Archivado desde el original, el 2022-01-22. Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  8. «Con bluetooth y cebado automático, joven renueva el termo de tereré» (en es). Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  9. «Jóvenes esteños lanzan línea de hielos saborizados con remedios refrescantes» (en es). Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  10. «Tereré Pantano: El emprendimiento que con G. 100.000 inventó una nueva forma de tomar tereré». Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  11. «Radio Formosa - "Yuyo, Mate & Tereré: El nuevo emprendimiento refrescante para el verano"». Archivado desde el original, el 2022-01-22. Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  12. «Paraguay festeja el Día Nacional del Tereré, bebida símbolo de su identidad» (en es). Ojehechákuri árape: 26 de noviembre de 2019.
  13. «Unesco admite candidatura del tereré y poha ñana como Patrimonio de la Humanidad» (en es). Ojehechákuri árape: 2 de junio de 2019.
  14. «Festival del Tereré propone serie de espectáculos». Ojehechákuri árape: 5 de septiembre de 2020.
  15. «Archive copy». Archivado desde el original, el 2016-03-05. Ojehechákuri árape: 2013-07-28.

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]