Yaguarón

Vikipetãmegua
Yaguarón
Yaguarón

'
Tetã Paraguái
Tetãvore Paraguarí
Távayguakuéra 27.250 ava
Ape távagui 192 km²
ISO
Yvatekue 61 m
Koordinasion 25°36′00″S, 57°17′00″W (G)

Yaguarón ha'e tava Paraguaipe.

Toponimia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñepyrũrãme Yaguarón oñembohero Jaguaru, (Perro enorme) oikova’ekue upépe.

Geografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Yaguarón oĩ 48 km Paraguaýgui, oĩ Yvyty Yaguarón guýpe.


Clima[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

La temperatura media es de 21 º C. Ára hakúpe oñeñandu 39ºC ohupytývo ha ho’ysãve oñeñandu 2ºC ohupytývo araro’ýpe.

Yaguaronpe oĩ 27.250 yvypóra, upéva apytépe oĩ 13.965 kuĩmba’e ha 13.286 kuña he’iháicha Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos.

Economía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Yvyporakuéra oñemity, oñangareko hymbakuérare, ha ojapo ao ha opáichagua mba’e ojeipurúva Deporte-pe.

Transporte[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oĩ 48 Km Paraguaýgui ha ikatu oñeguáhẽ Yaguarónpe tape guasu 1 Mcal. Francisco Solano López rupive, avei ACCESO Sur rupive. Ñemby rupi.

Tembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Táva oĩ yvyty guýpe ha ko yvyty héra avei Yaguarón, Oñepyrũ Ava Carios ndive reducción Franciscanáicha Ava Carios ndive oikova’kuevoi upépe.

Ary 1600-pe Pa’i (Fray) Alonso de Buenaventura ha franciscanoskuéra omopu’ã Tupão ko’ãgaitepeve oĩva ha ha’éva umi franciscano rembiapo apytépe pe tupão iporãvéva Paraguáipe.

Turismo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tupão

Museo Gaspar Rodríguez de Francia oĩ 100m tupãógui. Upépe oĩ heta mba’e ha’éva’ekue Dr. Francia mba’e ha ambue avei ha’éva Siglo XIX-peguare. Itakua hérava Santo Tomás he’íva mombe’upy upépe oikohague pa’i Sume ohejáva’ekue upépe ipyrapykuere Ko tapére ohova’ekue oho hagua yvy oĩha’ỹme mbaeve añavai ha ko tape omomba’eguasu te’ỹikuéra he’ihaguére chupekuéra oujeýtaha upe rupi. Santo Tomás peteĩ karai iñakãrague hesa’yjúva oguãheva’ekue español-kuéra ou mboyve ha ombo’e te’ỹikuérape avati ñemity mba’éichapa ojapova’erã hikuái. Yaguarónpe opytava’ekue franciscanos.Tupão altar-pe ikatu ojehecha hispano – guaraní rembiapokue yvyra rehe ha ojapóva’kue ipópe te’ỹikuéra

Tupão’i Gamarra guive oĩva yvyty Yaguarónpeĩ ikatu ojehecha táva Piraju, Ita, Paraguari ha Carepegua. Tupão’i ojejapóva San Roque rérape ojeguerohorýva 16 jasyapoapýpe. San Roque rérape oñeñembo’e jaguakuéra rehe.

Tradición musical[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Yaguaronpe oĩ “Banda Para’i: Peteke, Peteke” oĩva Guajaivitýpe ha oipurúva ñande ypykue instrumentos musicales mba’e. Yvyty Yaguaronpe oĩ tupã’o’i ha ikatu yvyty guive rehecha heta ma’e iporãva. Ymaguare reko he’iva’erã upépe oĩha Santo Tomás pyrapykuere ha peteĩ sã ha’e opipuruva’kue ojokua agua hymbakuérape.

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6
  • Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]