Arareñói

Vikipetãmegua

Arareñói, térã Tupãra'y Arareñói, ha'e peteĩ arete imba'eguasúva Hesu rapépe, Pascua ha Pentecostés ykére. Ko arete ogueromandu'a Hesu Nasaregua ára reñói táva Velẽ-me ára 25 jasypakõi pe katóliko jeroviápe, anglikáno jeroviápe, oimeraẽ tupãonguéra oñemoĩva térã tupãonguéra Lutéro ra'y jeroviápe ha tapeypy tupão jeroviápe. Umívape oĩ oñemboarete avei ára 24 jasypakõi, Pyhare marangatu, ha ára 26 jasypakõi.

Ára 25 jasypakõi imba'eguasuitéva ha heta tetãme oñemboarete ha oguerovy'a, hetaite umi ndaha'éiva cristiano oguerohory avei.[1]

Ndojekuaa porãi mba'érepa ojegueromandu'a 25 jasypakõime Hesu Nasaregua reñói, ndaipórigui mba'eve he'i hekópe araka'épa heñói.

Paraguáipe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ohasávo Tupãsy Ka'akupe ára opavave oñembosako’íma oguero’ayvu hag̃ua pe vy’a tuichavéva, cristiano rekópe, ha’éva arareñói.

Oikembaretéma ñande jepokuaápe mymbakeha apo, jagueromandu’a hag̃ua Tupãra’y Arareñói. Oĩ ojapóva 15 jasypakõime; ambue katu ojapo ára 20 ha oĩ avei ojepóva upe Pyharemarangatu árape. Ko jepokuaa niko omoheñoi’ypýkuri Francisco de Asís Marangatu, sa'ary'aty XIII Kirito rireguápe ha upégui herakuãva’ekue oparupiete; ojegueromandu’a hag̃ua, ta’ãngamimi rupive, Hesu arareñói -ojapo 2.000 ary- peteĩ mymbakeha mboriahumíme, amoite Belén-me, ha oĩháme ijerére Maria ha Hose; avei, mymbamimi (vaka, ovecha, chavurro ha kupyju) ha ovechañangarekohára; ha umívape, upe rire, omoirũkuri Tupãra’y jehechakuaápe umi Mbohapy Karai Mba’ekuaa, og̃uahẽva’ekue upépe peteĩ mbyja ñesãmbyhy rupive.

Oñepyrũvo, jasypakõi henyhẽmavoi opaichagua temitýgui: sandia, merõ, avakachi, úva; upéicha avei, hetéva avatiky; ha Paraguáy tuichakue javeve henyhẽ mbokaja poty ryakuã asyetévagui.

Ko’ag̃aite peve ñande rapicha okaraygua osẽ oheka ha oikytĩ ka'avove'i rakãmimi, okakuaáva oparupiete. Ka’avove’i rakãmimi ojegueru ha ojekutujereva’erã, ojejapóvo heseve peteĩ tapỹi’i, ojoguáva upe mymbakeha, Hesu heñoihaguépe; ha ipype oñemohenda vy’apópe umi ta’ãngamimi ojejapóva ñay’ũgui: Hesu, Maria Marangatu, Hose Marangatu, Gabriel Tupãremimbou, pykasu, mbyja, ovachañangarekohára ha umi mymbamimi: vaka, ovecha, chavurro, kupyju; ha upéicha avei, umi ojehecharamovéva ha oñeha’ãrõvéva ha’éva umi Mbohapy Karai Mba'ekuaa. Temikuave’ẽrõ oñemoĩ avei pe mymbakeha jerére: mbokaja poty, sandia, merõ, avakachi, narã, pakova ha ambuéva. Ka’arupytũ jave katu oñemyendyva’erã peteĩ tataindy ojegueromandu’ávo Hesúpe, ha’éva tesape ha tekove.

Pyharemarangatu árape, pehẽnguekuéra ijatypaite ituvakuéra rógape. Umi okarayguáva ha oikóva ambue ñane retã táva rupi térã oikóva ambue tetãme, ojevypaite hógape ikatuhag̃uáicha ohasa oñondivepa Pyharemarangatu ha Arareñói.

Tatakuápe oñembojy umi tembi’u hevéva ha ñanemba’etéva, umíva apytépe: kure, ryguasu, vaka ro’o ha ovecha. Upe tatakuágui osẽ avei hyakuã asýva sópa paraguái ha chipa guasu. Peteĩ japepo guasúpe katu oñembopupu mandi’o. Upéicha avei, ojejapo pe mba’erykue hérava keleriko, oñembojehe’ávo opaichagua yva: manasána, narã, avakachi ha úva. Peteĩ kambuchi renyhẽte kelerikógui oñemoĩ pe mymbakeha ykére ojeitykua hag̃ua -peteĩ kaguápe- opavave oñembojávape ohecha hag̃ua pe mymbakeha.

Ka’arupytũvo, mitã ha mitãrusumimi ojahu ha ipotĩ’asýma, oñemoapesýi ha omoĩ ijao pyahu. Ha’ekuéra oho opavave hogaykereguápe, ohechávo pe mymbakeha. Upépe ogajarakuéra omomaitei, ombohasa ha omboguapy chupekuéra pe mymbakeha renondépe. Ogajarakuéra ogueropojái chupekuéra sópa ha keleriko; ha ohokuetévo hikuái ome’ẽ chupekuéra mba'ehe'ẽmimi. Upe jave katuete umi ouva’ekue ohecha mymbakeha, he’íva’erã “Iporãitépa nde pesebre”.

Upe rire, pyharepytepotávo térã pyharepytete jave, oñepehẽnguéva oguapypaite mesa jerere, oñembo’apéva ao po’ípe, okarupyharévo; omog̃uahẽvo ijapýpe Pyharemarangatu ha omomaiteívo Arareñói, ohenduhápe opaichagua arareñói mba’epu’i ha purahéi. Pyharepyte og̃uahẽvo, mbokapupara pa’ũme, ñeañuã hatãva rupi, ñehetũ ha tesaýpe, opavave oñomomaitei, he’ívo ojupe VY’APAVẼ TUPÃRA’Y ARAREÑÓIRE. Ipahápe, opavave oñemboja mymbakeha renondépe ha oñembo’e omomorãvo Tupãra’y Arareñói.

Enlaces[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «In the U.S., Christmas Not Just for Christians» (24 de diciembre de 2008). Ojehechákuri árape: 4 de julio de 2016.