Eho kuatia retepýpe

Avañeꞌẽ Ára

Vikipetãmegua
Yvyvore oñeñeꞌẽhápe avañeꞌẽ

.

Avañeꞌẽ Ára Retãygua térã Avañeꞌẽ Ára haꞌe peteĩ arete ojegueromanduꞌáva Paraguáipe ary 1967 guive opa 25 jasypoapy, ára oñemoherakuãhaguépe Léi Guasu Retãygua, peteĩha jey avañeꞌẽ (térã katu guaraniñeꞌẽ), peteĩ ñeꞌẽ tupiguarani ñeꞌẽatyꞌipegua, ojehechakuaa tetã ñeꞌẽramo ha ohupyty tekoha huhtísiape.[1] Avañeꞌẽ oñeñeꞌẽ avei heta variánteicha Arhentína, Vrasil ha Volívia yvyraꞌãnguérape, ha oguereko amo 6,5 sua oñeꞌẽva. Uruguáipe, jepéramo, opyta peteĩva tendaréra ijypy avañeꞌẽguáva añoite.[2]

Evolusiõ teetéicha rembiasakue

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Paraguái Léi Guasu oñemoherakuãva ary 1967 hembipotápe oime omeꞌẽ tetãyguakuérape sãso oñeꞌẽ haguã iñeꞌẽ okyhyjeꞌỹre ñemboyke. Uperire, ary 1992, avañeꞌẽ ojehechakuaa ñeꞌẽteéramo kahtillañeꞌẽ ykére ha upe guive oñemboꞌe tekomboꞌe ĩhtitusiõnguérape.

Ary 2018 jasypoapýpe oñemoneĩ avañeꞌẽ achegety teete, tembiapo omotenondéva Guarani Ñeꞌẽ Rerekuapavẽ, [3] ha ary 2019 ñeꞌẽtekuaa teete. [1]

Avañeꞌẽ rembiasakue dihital

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Avañeꞌẽmegua kuatiarogue peteĩha ojejapo tetã Alemániape: osẽ ary 1995 héra Guarani Ñanduti Roguépe. Haꞌe oikékuri ipype marandu guaraninguéra ñeꞌẽ ha arandupy rehegua, avei Paraguái tavarandu rehegua. Omoñepyrũkuri chupe Mainz Mboꞌehaovusu alemaniapegua Dr. Wolf Lusting.[3]

Wikipedia avañeꞌẽme oñepyrũ ary 2005.[4] Ko versiõ héra Vikipetã ha oguereko haimete 6 000 kuatiarogue (ary 2025).

Joajuha okapeguándi

[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]
  1. 1 2 "Hoy se conmemora el Día Nacional del Idioma Guaraní – Locales – ABC Color." www.abc.com.py. Oñeporandu 22 jasypoapy 2020.
  2. "El guaraní abandona su estigma 'de pobreza' y pervive con 'gran vitalidad'." www.diariolibre.com. Oñeporandu 22 jasypoapy 2020.
  3. 1 2 "El guaraní, el idioma de confianza de los paraguayos." ultimahora.com. Oñeporandu 22 jasypoapy 2020..
  4. "Wikipedia en guaraní." www.momarandu.com. Oñeporandu 22 jasypoapy 2020.