Cháko Ñorairõ

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Cháko ñorairõ guive)
Cháko Ñorairõ
Arange Ára 9 jasyporundy guive ary 1932-pe ára 12 jasypoteĩ ary 1935-peve.
Tenda Ñemby Amérika - Cháko
Koondenáda 21°19′38″S 59°44′12″O / -21.32722222, -59.73666667


Coordenadas: 21°19′38″S 59°44′12″O / -21.32722222, -59.73666667
Causas

Volívia ondyry Fortín Kalo Toni López rehe

Yvy retakue rembijerure.
Ñorairõpy Volívia ha Paraguái oñorairõ Cháko-pe
Ipaha Oñemohembe'y hekopete Paraguái ha Volívia.
Oñorairõva
Bandera de Bolivia
Volívia
Bandera de Paraguay
Paraguái
Mburuvicha Ñorairõha
Filiberto Osorio
José Leonardo Lanza
Hans Kundt
Enrique Peñaranda
José Félix Estigarribia
Fuerzas en combate
Movilizados en 3 años
250 000 soldados
Movilizados en 3 años
120 000 soldados
Bajas
Omanóva ha ndojehechavéima:
60 000 80 000 pevé
Prisioneros: 25 000.
Omanóva ha ndojehechavéima:
30 000 50 000 pevé
Prisioneros: 2 500.
[editar datos en Wikidata]

Cháko Ñorairõ ha'e akue peteĩ ñorairõ oñorairõhápe Paraguái ha Volívia, oñepyrũ jasyporundy ary 1932-pe ha opa jasypoteĩ ary 1935-pe, oñemomba'e haguére Yvate Cháko. Kóva oreko sa'i ava ha iñama'ỹ, ha upévare mokõi tetã nomoĩporãi hembenguéra ha ndojekuaaporãi Cháko ha'e Paraguái térã Vorívia mba'e. Vorívia ndaipu'akái Pacífico Ñorairõme (1879), uperire omomba'e ramo Cháko rehe, kóva ha'e hape paraguasu Atlántiko gotyo, Paraguái ysyrýre. Avei oñeimo'ã'akue oĩha itakyra yvyguýgui oúva; péicha he'i Standard Oil Co. Amérika Retãvorekuéra Joaju-gua oĩva Volívia-pe.

Opa ñorairõ[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hose F. Estigarribia ha Enrrike Peñarada ompopa ñorairõ.
E. Martinez (Uruguái), Luis Alberto Riart (Paraguái), Tomás M. Elío (Volívia) ha Kalo Saavedra Lamas (Arahentína).

Pe ára pukukue, umi mba'e oheja vai ha omanóva retakue ombopochyve Volívia retãygua kuérape, ñorairõharakuéra añoite oimo'ã oreko ramo hikuái hetave ára ha pirapire ikatuha gueteri ipu'aka hikuái, ha katu ko oje'éva ha’eva’ekue ojapo gua'u noñeme'ẽséi hikuái. Jasypokõi 1935 jave, Volívia ondyrývo ysyry Parapetí rehe, coronel Árgel Rodríguez he'i oñeikotevẽha 50.000 kuimba'e ha 500 kamiõ oguahẽ haguã, hetaiterei mboka ha pirapire omantene haguã tembiapo ñorairõha hi'arevéva.

karaiñe'ẽme

Si no disponemos de estos elementos, que son indispensables, la paz debería ser aceptada ahora que ambos ejércitos están equilibrados.

Coronel boliviano Ángel Rodríguez,
en Tembiecharã:Cita Harvard

Ára 12 de jasypoteĩ ary 1935 jave, Vuenosáire (Arahentína)-pe, ojejapo Jekupytyha Py'aguapyrã oimehápe peteĩ ñe'ẽme opa hekópe ñorairõ, upéva oñemopyenda va'ekue umi tenda oguahẽva upe jave peve umi oñorairõva.

karaiñe'ẽme

Tenía en mi conciencia que esta afirmación podía hacerla con más derecho que cualesquiera de los dos que habían quedado en Villamontes, planeando disparates [se refiere a Peñaranda y Toro] […] enseguida pregunté al ministro de Hacienda, señor Carlos Víctor Aramayo si se contaba con dinero para continuar la guerra. El señor ministro contestó que no había dinero. Inmediatamente repuse, en mi calidad de asesor militar y personero del comando: «Es mi opinión que se acepte la cesación de hostilidades PORQUE TAMPOCO HAY COMANDO». Como me mirasen asombrados por esta afirmación pase inmediatamente a explicar las actuaciones desacertadas del coronel Toro [...] y terminé con esta frase: «Tengo el convencimiento de que al paso que vamos, acabaremos por entregar nuestras petroleras».

Coronel Ángel Rodríguez, jefe de Operaciones EMG boliviano;
en Tembiecharã:Cita Harvard y Tembiecharã:Cita Harvard

18 jasypoteĩ ary 1935-pe, Puesto Merino-pe, opytáva avave yvýpe Villamontes rapére, oiko peteĩha aty mokõive ehérsito ruvichakuéra apytépe. Sencillez general paraguayo Estigarribia ojoavy umi decoración, cinturón ha látigo ogueraháva general boliviano Peñaranda.

Karaiñe'ẽme

Al hacerse las presentaciones el momento es emocionante y solemne [...] La oportuna ejecución de la banda, disimuló las lágrimas que brillaron en los ojos de muchos de los presentes. Peñaranda, hombre recio, tiembla de emoción. Estigarribia tiene la mirada dulce y tranquila.

General uruguayo Alfredo R. Campos,
en Tembiecharã:Cita Harvard

Ehecha avei[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]