Gyrésia

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Gyresia guive)
República Helénica
Ελληνική Δημοκρατία
Ellinikí Dimokratía
Estado miembro la Unión Europea


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Ελευθερία ή Θάνατος
Elefthería i thánatos
(Gyresiañe'ẽme: «Sãso térã mano»)
Tetã Momorãhéi: Ύμνος εις την Ελευθερίαν
Imnos eis tin Eleftherían
(Gyresiañe'ẽme: «Purahéi sãsóre»)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Atenas
Ñe'ẽnguéra Gyresiañe'ẽ
 • Hablados Arrumano, meglenita, arbanita, tsakonio, póntico
Tetãygua réra griego, -a[1]
heleno, -a[2]
Tekuái reko Amandajerape
 • Presidenta Katerina Sakellaropoulou
 • Primer ministro Kyriakos Mitsotakis
Tetã Amandaje Consejo de los Helenos
Sãso
 • Declarada
 • Reconocida
Mburuvi otománo poguýgui
25 jasyapy ary 1821
3 jasykõi ary 1830
Yvy apekue Ñemoĩha 96.º
 • Opaite 131957[3] km²
Tembe'y 1935 km
Y rembe'y 15 021 km
Yvyty yvatevéva Olimpo
Ava hetakue Ñemoĩha 74.º
 • Estimación 10741165 hab. (2018)[4]
 • Hetakue 11329600 hab. (2013)
 • Typy'ũ (est.) 82 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 57.º
 • Opaite (2018) US$ 311.650 sua[5]
 • Per cápita US$ 29.060[5]
PIB (nominal) Ñemoĩha 52.º
 • Opaite (2018) US$ 226.770 sua[5]
 • Per cápita US$ 21.140 [5]
IDH (2017) Sin cambios 0,870[6] (31.º) – Muy alto
Viru Euro (€, EUR)
Ára EET (UTC+2)
 • Arahakúpe EEST (UTC+3)
ISO Jehero 300 / GRC / GR
Tetã renda tee Ñandutíme .gr
Tetã pumbyry papapy +30
Tetã puhoe papapy SVA-SZZ / J4A-J4Z
Tetã aviõ papapy SX
Mba'yrumýi papapy tee GR
COI Jehero GRE
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Gyrésia (Gyresiañe'ẽme: Ελλάδα, Elláda; Gyresiañe'ẽ ymaguare: Ἑλλάς, Hellás) ha'e niko peteĩ umi 27 tetã hekosãsóvagui upe Európa Joatýpe oĩva.[4] Ko tetãme oiko amo 11 sua tetãygua ojojáva, avano'õ oñe'ẽva tenondeitépe pe Gyresiañe'ẽ ha ijerovia niko Gyrésia tupão tape ypýre ombo'éva.[7]

Atenas, ko tetã itavusu ha itáva orekovéva tapichakuéra ipype, itáva tuichavéva mokõiha niko Tesalónika. Oĩ táva tuicha ambuéva, herakuãite ha imba'eguasúva, techapyrãme: Piréo, Patras, Heraclión ha Lárisa.[8]

Gyrésia niko oñemohenda porãite Európa, Ásia ha Áfrika mbytépe, ha ijerére ojejuhu yvate kuarahyreike gotyo tetã Aváña, yvate gotyo tetã Vugária ha Yvate Masendóña, ha yvate kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu Tuykía.[9][10][11] Kuarahyresẽ ngotyo oĩ para Ehéo, kuarahyreike gotyo oĩ para Hóniko ha ñemby gotyo ojejuhu para Yvy mbytépe; umi mbohapy yguasu omohembe'y ko tetã amo 13 676 km rehe, upéicha Gyrésia niko pe tetã y rembe'y ipukuvéva 11ha opa Yvýgui.[4] Gyrésia oreko pokõi ypa'ũ aty, umi ypa'ũ atýpe niko oĩ 1400 ypa'ũ, umívagui 227 mante oreko tapichakuéra oikóva ijyvýpe.[12] Amove 80 % Gyrésia yvy apekuégui niko yvyty ha yvytyrysýi, upe tuichavéva niko yvyty Olímpo, ohupyty 2917 métro.[4]

Gyrésia ko'ãgagua ijypykue tee Gyrésia ymaguare avano'õme, upépe niko Yvy pehẽngue kuarahyreikegua arandupy ñepyrũ. Yvy pehẽngue kuarahyreikegua ijypy oñepyrũ hag̃ua oikuaa jekopytyjoja, upe jekopytyjoja Atena pegua rupive, oikuaa hag̃ua arandupykuaaty, oha'ã hag̃ua ñembosaraipavẽ (opa tetã oñembosaráivo ha oha'ã jetepysóre irundy rundy arýpe), oñepyrũ hag̃ua oikuaa ñe'ẽporãhaipyre ha marandeko ñehesa'ỹijo, upéicha avei ku avano'õ ymaguare ombo'e jokuaikuaa ha umi mba'e tenondeitéva papapykuaa ha tembikuaaty rehe.[13][14][15][16] Tetã Gyrésia ko'ãgagua oñemohendaite ary 1830-pe, isãso rire ñorairõre ha osẽ rire upe Mburuvi otománo poguýpe. Hembiasakue puku ha heko ymaite niko ojehecha oparupi, tenondeite ko tetã rembiapoporã tee, ojogapoháicha ymaite guive, ko tetã rembi'u tee ha ñe'ẽporãhaipyre tee.[17]

Ko'ãga niko Gyrésia ha'e peteĩ tetã hekosãsóva ijekopytyjoja, imba'ehetáva ha yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaháre ojehecha ko tetã iporãite ojeiko hag̃ua.[18][19][20][6] Gyrésia oĩ Európa Joaju atýpe ary 1981 guive ha oipuru ipirapire euro ary 2001 guive, oĩ avei OTAN atýpe ary 1952 guive.[21] Opáichavo, Gyrésia niko pe tetã iviru ñemomba'apo ohasa asyvéva oiko aja crisis 2008-2015.[22] Upe guive oñemboheta mboriahu Gyrésia retãygua kuéra apytépe, opa rire upe crisis Gyrésia oñepyrũ oñemoporã jey mbegue katu.[23]

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Real Academia Española y Asociación de Academias de la Lengua Española (2014). «griego». Diccionario de la lengua española (23.ª edición). Madrid: Espasa. ISBN 978-84-670-4189-7. </includeonly
  2. Real Academia Española y Asociación de Academias de la Lengua Española (2014). «heleno». Diccionario de la lengua española (23.ª edición). Madrid: Espasa. ISBN 978-84-670-4189-7. </includeonly
  3. CIA. «Grecia - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 30 de diciembre de 2016.
  4. 4,0 4,1 4,2 4,3 CIA (2014). «GreeceArchive copy» (en inglés). The World Factbook. Archivado desde el original, el 2016-08-252016-08-25. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 20142020-10-29.
  5. 5,0 5,1 5,2 5,3 Fondo Monetario Internacional (ed.): «Report for Selected Countries and Subjects: Greece».
  6. 6,0 6,1 PNUD (14 de septiembre de 2018). hdr.undp.org (ed.): «Human Development Report 2018 Data» (PDF). Ojehechákuri árape: 30 de septiembre de 2018.
  7. Autoridad Estadística Helénica (23 de agosto de 2013). «Announcement of the demographic and social characteristics of the Resident Population of Greece according to the 2011 Population - Housing Census.Archive copy» (en inglés) (PDF). Archivado desde el original, el 9 de julio de 20142013-12-25. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 20142020-10-29.
  8. Autoridad Estadística Helénica (2011). «Ανακοίνωση προσωρινών αποτελεσμάτων Απογραφής Πληθυσμού 2011» (en griego) (PDF). Tovima.gr. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  9. Chrestos G. Kollias; Gülay Günlük-Senesen; Gülden Ayman (2003) (en inglés). Greece and Turkey in the 21st Century: Conflict Or Cooperation: a Political Economy Perspective. Nova Publishers. p. 10. ISBN 978-1-59033-753-0. http://books.google.com/books?id=E_e4CT57tZYC&pg=PA10. Consultado el 10 de julio de 2014. 
  10. Christina Bratt Paulston; Scott F. Kiesling; Elizabeth S. Rangel (3 de febrero de 2012) (en inglés). The Handbook of Intercultural Discourse and Communication. John Wiley & Sons. p. 292. ISBN 978-1-4051-6272-2. http://books.google.com/books?id=L2_JtZV7ZIYC&pg=PA292. Consultado el 10 de julio de 2014. 
  11. Caralampo Focas (2004) (en inglés). Transport Issues And Problems In Southeastern Europe|url=http://books.google.com/books?id=MO33_NB5sWcC&pg=PA114. Ashgate Publishing, Ltd.. p. 114. ISBN 978-0-7546-1970-3. 
  12. Marker, Sherry; Bowman, John; Kerasiotis, Peter; Sarna, Heidi (2010) (en inglés). Frommer's Greek Islands. John Wiley & Sons. p. 12. ISBN 978-0-470-52664-4. http://books.google.com/?id=wvlP7D9C_7gC&pg=PA12. 
  13. Finley, Moses I. (1985) (en inglés). Democracy Ancient and Modern (2 edición). Londres: Hogarth Press. https://archive.org/details/democracyancient0000finl_p1k0. 
  14. Copleston, Frederick (1962) (en inglés). History of Philosophy, Volume 1. https://archive.org/details/historyofphiloso12copl. 
  15. Heath, Thomas (1981) (en inglés). A History of Greek Mathematics. Courier Dover Publications. p. 1. ISBN 978-0-486-24073-2. http://books.google.com/books?id=drnY3Vjix3kC&printsec=frontcover&dq=ancient+Greek+mathematicians&hl=en&sa=X&ei=oYYSUuWLDIXM2gXFp4CYCw&ved=0CDsQuwUwAA#v=onepage&q=ancient%20Greek%20mathematicians&f=false. Consultado el 10 de julio de 2014. 
  16. Brockett, Oscar G (1999) (en inglés). History of the Theatre. Allyn and Bacon. pp. 16-17. 
  17. «Modern Greek Culture and Traditions of Greece» (en inglés). In2 Greece.com (2008). Archivado desde el original, el 2 de febrero de 2015. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  18. Greece. «Greece» (en inglés). Freedom House. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  19. «Interactive Infographic of the World's Best Countries» (en inglés). Newsweek (15 de agosto de 2010). Archivado desde el original, el 28 de septiembre de 2013. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  20. «The Economist Intelligence Unit's Quality-of-Life Index» (en inglés) (PDF). The Economist (2005). Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  21. Comisión Europea. «Greece» (en inglés). Europa.eu. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2014.
  22. «http://www.eleconomista.es/economia/noticias/6829700/06/15/Grecia-llega-al-referendum-tras-27-meses-en-deflacion-y-cinco-anos-de-caida-del-PIB.html#.Kku8JcluPPrTnDi».
  23. «http://www.rpp.com.pe/2015-01-13-uno-de-cada-tres-griegos-esta-en-situacion-de-pobreza-y-endeudamiento-noticia_759197.html».


Európa

Alemáña | Andorra | Aservaijã | Ayméña | Áuteria | Aváña | Avekásia | Chekía‎ | Chípere | Elovákia | Elovéña | Epáña | Etóña | Georgia | Gyrésia | Hĩlándia‎ | Hungyria | Hyãsia‎ | Irilánda | Itália‎ | Ilándia | Kosovo | Kyoásia | Letóña | Liechytenteĩ‎ | Lituáña | Luxemburgo | Yvate Masendóña | Malta | Mónako‎ | Montenégyro‎ | Moyndávia‎ | Noruéga | Ndinamáka | Polóña‎ | Poytuga‎ | Rrumáña‎ | Rrúsia‎ | San Maríno | Sévia | Suésia | Suísa | Táva Vatikáno | Tavetã Joaju | Tetãnguéra Yvýi | Tuykía | Ukyáña | Véyhika | Vielorrúsia | Vónia ha Hesegovína | Vugária