Jehan Albert Vellard

Vikipetãmegua

Jehan Albert Vellard (1901-1996). Heñoi Tunes-pe, 1901. Imitã guive mitãrusu peve oiko Hyãsia-pe, oikohague itúva, oñehekombo’ehague pohã (medicina) ha tekovekuaaty (biología), ohupyty tekombo’e ijyvatevéva.

Omoñepyrũ ojeporeka katygaragua oñemoarandu hag̃ua avakuaaty ha tekovekuaaty; oikundaha Pindoráma-pe 1927 guive 1930 peve. Upe guive oñemoarandu opaichagua mbói oporombyaíva, ñandu ha ambue mymbakuéra oporombyaíva. Oisãmbyhy pe ñandu ñehekombo’e oporombyaíva, ojapo ñepyrũ tuguyry ojeiporúva tapicháre tasyópe. Ohechauka iñaranduka peteĩha 1936-pe “El veneno de las arañas” Ñandu oporombyaíva.

Oikuaaseve heta mba’e; oiko chugui guatahára naikane’oivavoi. Ndohejái chupe avave opyta mamove. Oĩ ohohápe ojokova chupe, upévare ndaikatúi opyta peteĩ tendápe omboguata hag̃ua hembiapo.

Opytapukúramoguare katyguaraguápe heta oikundaha tembikuaarekápe, Pindoráma, Paraguái, Argentina, Vorívia, Perũ, Venesuéla ha Chíle-pe, avei oho Apeika mbytegua avei. Pe katupyrykue upe tava’íre ogueraha chupe Pindoráma oka gotyo, opytaite pe (amazona); Matto Grosso upépe ojogueraha porã umi te’ỹikuéra ndive oikóva upépe.

Oikuaa umi ñembo’e ha oiporu chuguikuéra umi hekove, oipyhy tekoayhu, jepérõ pe ñe’ẽ ojoko chupekuéra.

1968 Mbo’ehaovusu kuaapavẽta: pegua Mbo’ehaovusu Buenos Aires ojerure hese mbo’ehárarã ha jeporekarã.

Upe araguive opyta Buenos Aires-pe. Hógagui ojapo mba’eñeñongatuha ha jehechuka umi oguatahague. Omano Argentina Buenos Aires-pe 28 jasypokõi 1996.

Tekombo’e ohechavakuaa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Chupe g̃uarã oñemomba’eguasu’arã umi mba’e oiko’akue yma, upéicharõ ko’ág̃a okakuaa ohóvo umi kuaapy ñande ypekuéragui ha oñemomorã pe tekoporã ohejáva ñandéve.

Kuatiahai[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Contribution à l'étude des indiens Urus ou Kot'suns, Paris-Lima, 1949.
  • Une civilisation du miel: les indiens Guayakis du Paraguay, Gallimard, Paris, 1954.
  • Dieux et parias des Andes. Les Ourous, ceux qui ne veulent pas être des hommes, Emile-Paul, Paris, 1954.
  • Histoire du curare. Les poisons de chasse de l'Amérique du Sud, Gallimard, Paris, 1965.

***[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Ohai: Isabel González