Kajetáno Marangatu

Vikipetãmegua
Kajetáno Marangatu

Kajetáno Marangatu niko heñoi’akue Vicenza, Venecia, Italia retãme, ary 1480-pe, ojekuaa’ỹre mba’e araitépa heñóikuri. Itúva herava’ekue Gaspar de Thiene ha isýkatu María di Porto. Itúva omanókuri iñemoñarekuéra okakuaapa mboyve.

Ary 1504-pe oñemoarandúkuri Tupãkuaaty ha Tavaygua ha Tupãmba’e Léipe Padua Mbo’ehaovusúpe ha ary 1506-pe ohóraka’e Roma-pe oñemoarandúvo pa’irã ha upérõ ojeporavókuri Papa Julio II pytyvõhárarõ ha péva omano rire ary 1513-pe, Kajetáno oheja pe mba’apo ha oñemoarandúkuri mbohapy ary pukukue pa’irã.

Roma-pe omoheñóikuri peteĩ tupãrembiguái aty hérava Tupã Mborayhu Aty ha upéi ojevy Vicenza-pe ha oike San Jerónimo Tupãópe oipytyvõ hag̃ua tapicha imboriahuvévape ha umi hasykatuetévape oĩva tasyópe. Upeichaite avei ojapo Venecia-pe ohohaguépe ary 1520-pe. Kajetáno niko ipirapire heta ha akóinte ipojera oikotevẽvéva ndive. Avei omoheñóikuri, Roma-pe, Teatino-kuéra Atyvusu, Clemente VII ñemoneíre, omba’apo hag̃ua -hetave mba’e apytépe- tupãrembiguái atykuéra ñembopyahúpe, Ñandejára ñe’ẽ marangatu myasãime ha hasykatúva ñeñangarekópe.

Heta oñeha’ã ha omba’apo rire hapichakuéra oikotevẽvéva rayhupápe, Kajetáno hasykatúkuri ary 1547-pe. Pohãnoharakuéra he’íkuri chupe omoĩ hag̃ua peteĩ kochõ hupa yvyra ári ha ha’e ombohováikuri: “Chepysyrõháraniko omanókuri kurusúre ha che, upévare, amanose avei yvyra ári”. Kajetáno niko omanókuri Napoles-pe orekórõ 77 ary, arateĩ 7 jasypoapy ary 1547-pe.

Kajetáno-gui oiko marangatu ary 1671-pe peteĩ aty poravopyre ohesa’ỹijo rire peteĩteĩ ipokatu.

Kajetáno Marangatu ñembo'e[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ha!, Kajetáno Marangatu verapýgui nerenyhẽva
Mboriahu ha hasykatúva rerekua niko nde
Mba’apo ha pirapire me’ẽha umi oguereko’ỹvape
Nde ha’éva tekove ipy’aporã ha hekopotĩva
Nde ha’éva chejeroviaha
Ndéve amog̃uahẽ ko che ñembo’emi
Ajerurévo ndéve rehekuavo hag̃ua ore ári nde pokatu
Eme’ẽmo chéve tapiaite che rembiaporã ha upéva rupive tahupyty viru tekoporãrã
Avei, ku teko’asyve jave, ajerure ndéve che rógape akóinte oĩ hag̃ua tembi’u
Opavave taoreresãi
Upéicha avei, ajerure ndéve akóinte reipytyvõ hag̃ua che rapichakuérape
Maymáva torohupyty, nde rupive: py’aguapy, tembi’u ha mba’apo
Taupéicha…

***[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]