Diferencia entre revisiones de «Nueva Colombia»

Vikipetãmegua
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mbSin resumen de edición
mb Coreccion de palabras
Jehai 12: Jehai 12:
| coor = {{coor dms|25|10|47|S|57|21|00|W|}}
| coor = {{coor dms|25|10|47|S|57|21|00|W|}}
|}}
|}}
'''Nueva Colombia''' ha’e pete’î tetãvore’i opytáva tetãvore [[Kordilléra]], [[Paraguáipe]]. Ñaguahêkuaa ko távape tetãvore’i [[Emboscada]] Ruta 3 ''General Elizardo Aquino'' rupi.
'''Nueva Colombia''' ha’e pete’ĩ tetãvore’i opytáva tetãvore [[Kordilléra]], [[Paraguáipe]]. Ñaguahẽkuaa ko távape tetãvore’i [[Emboscada]] Ruta 3 ''General Elizardo Aquino'' rupi.


Ha’e peteî tetãvore’i pytu’urenda, táva opytáva ñuhovy yvyporã apytépe.
Ha’e peteĩ tetãvore’i pytu’urenda, táva opytáva ñuhovy yvyporã apytépe.


Nueva Colombia herakuãguasu avei kambuchikuéra apópe, ko’águi oñeguenohê upe itape iporãitemíva óga aporã.
Nueva Colombia herakuãguasu avei kambuchikuéra apópe, ko’águi oñeguenohẽ upe itape iporãitemíva óga aporã.
Nueva Colombia guive jajuhu peteî tape oñembo’itáva ñanemoguahêva táva [[Loma Grande]], ñasêvo [[Altos]], táva [[San Bernardino]] peve.
Nueva Colombia guive jajuhu peteĩ tape oñembo’itáva ñanemoguahẽva táva [[Loma Grande]], ñasẽvo [[Altos]], táva [[San Bernardino]] peve.
==Ikorapy==
==Ikorapy==
Jehai 26: Jehai 26:
==Economía==
==Economía==


Nueva Colombia ha’e tenda oñemba’apoitemiha kokuépe, oñeñotÿ ko’árupi ka’avokuéra hi’upyrã ojegueraháva ñemuhaguasu [[Paraguaýpe]]. Avei oñemba’apo kokuépe, ha oñeñotÿ [[parral]], [[avati]], [[mandyju]], [[mandi’o]], [[takuare’ê]], [[petÿ]], [[kumanda]], [[ka’a]], [[café]], ha avei naranjakuéra rehegua.
Nueva Colombia ha’e tenda oñemba’apoitemiha kokuépe, oñeñotỹ ko’árupi ka’avokuéra hi’upyrã ojegueraháva ñemuhaguasu [[Paraguaýpe]]. Avei oñemba’apo kokuépe, ha oñeñotỹ [[parral]], [[avati]], [[mandyju]], [[mandi’o]], [[takuare’ẽ]], [[petỹ]], [[kumanda]], [[ka’a]], [[café]], ha avei naranjakuéra rehegua.
[[Image:Nueva colombia.jpg|thumb|300px|left|Municipalidad de Nueva Colombia]]
[[Image:Nueva colombia.jpg|thumb|300px|left|Municipalidad de Nueva Colombia]]
Jehai 57: Jehai 57:
Ko tetãvore’i Nueva Colombia-pe, tapekuéra ijitáva rupi, osãva tetãvore’i
Ko tetãvore’i Nueva Colombia-pe, tapekuéra ijitáva rupi, osãva tetãvore’i


[[Emboscada]]gui. Ñomongeta mombyryrã katu, ko tetãvore’i oguereko ñe’embyryku´éra rehegua COPACO omoîva.
[[Emboscada]]gui. Ñomongeta mombyryrã katu, ko tetãvore’i oguereko ñe’embyryku´éra rehegua COPACO omoĩva.


==Ykuéra rehegua==
==Ykuéra rehegua==
Jehai 65: Jehai 65:
==Arapytu==
==Arapytu==


Ko tetãvore [[Kordilléra]] rupi climakuéra ha’e subtropical, subhúmeda, ya okykue peteî arykue javeve 1.540 milímetro rupi, arahakue 22º C rupi, oguejýva 3º C ha hakukue 40ª C peve. Jasypoteî ha jasypoapy jave ha’e umi oky’iveha. Hetave javeve ndahakuetei ha ndaro’yetéi, heta rupi ko’árupi yvyty ha ka’aguy porã oguerúva yvytu piro’y. Ko’a mba’ére ko’árupi jajuhu tapia ára porã, upévare ko tenda rupi ojeju ojevy’a haguã turistakuéra rehegua.
Ko tetãvore [[Kordilléra]] rupi climakuéra ha’e subtropical, subhúmeda, ya okykue peteĩ arykue javeve 1.540 milímetro rupi, arahakue 22º C rupi, oguejýva 3º C ha hakukue 40ª C peve. Jasypoteĩ ha jasypoapy jave ha’e umi oky’iveha. Hetave javeve ndahakuetei ha ndaro’yetéi, heta rupi ko’árupi yvyty ha ka’aguy porã oguerúva yvytu piro’y. Ko’a mba’ére ko’árupi jajuhu tapia ára porã, upévare ko tenda rupi ojeju ojevy’a haguã turistakuéra rehegua.


[[Image:Rio Salado3.jpg|thumb |300px ]]
[[Image:Rio Salado3.jpg|thumb |300px ]]
Jehai 77: Jehai 77:
* Nohupytýiva guetei15 ary, 36,4%.
* Nohupytýiva guetei15 ary, 36,4%.
* Mboýpa imemby kuñakuéra, 3,4 mitã.
* Mboýpa imemby kuñakuéra, 3,4 mitã.
* Ndohai ha nomoñe’êkuaáiva haipyre, 9,9%.
* Ndohai ha nomoñe’ẽkuaáiva haipyre, 9,9%.
* Omba’apóva kokuehárupi, 51,6%.
* Omba’apóva kokuehárupi, 51,6%.
* Omba’apóva sector secundario-pe, 19,9%.
* Omba’apóva sector secundario-pe, 19,9%.
* Omba’apóva sector terciario-pe, 27,1%.
* Omba’apóva sector terciario-pe, 27,1%.
* Ogakuéra oguerekóva electricidad, 80,8%.
* Ogakuéra oguerekóva electricidad, 80,8%.
* Ogakuéra oguerekóva y potî, 50,9%.
* Ogakuéra oguerekóva y potĩ, 50,9%.


Tapichakuéra oguerekóva Necesidades Básicas Insatisfechas (NBI):
Tapichakuéra oguerekóva Necesidades Básicas Insatisfechas (NBI):

Jehaipy 17:23 30 jasypokõi 2008 pegua

Nueva Colombia
Nueva Colombia
Ta'ãnga:Cordillera-py.jpg
'
Tetã Paraguái
Tetãvore Kordilléra
Távayguakuéra 4277 ava
Ape távagui 81 km²
ISO 3166-2
Yvatekue m
Koordinasion 25°10′47″S, 57°21′00″W (G)

Nueva Colombia ha’e pete’ĩ tetãvore’i opytáva tetãvore Kordilléra, Paraguáipe. Ñaguahẽkuaa ko távape tetãvore’i Emboscada Ruta 3 General Elizardo Aquino rupi.

Ha’e peteĩ tetãvore’i pytu’urenda, táva opytáva ñuhovy yvyporã apytépe.

Nueva Colombia herakuãguasu avei kambuchikuéra apópe, ko’águi oñeguenohẽ upe itape iporãitemíva óga aporã.

Nueva Colombia guive jajuhu peteĩ tape oñembo’itáva ñanemoguahẽva táva Loma Grande, ñasẽvo Altos, táva San Bernardino peve.

Ikorapy

Ko tetãvore’i korapy oguereko 81 kilómetro cuadrado, tapichakuéra oikovéva ipype 26,73 hab por . Jajuhu ko tetãvore’i tuichakue javeve 4.277 tapicha.

Economía

Nueva Colombia ha’e tenda oñemba’apoitemiha kokuépe, oñeñotỹ ko’árupi ka’avokuéra hi’upyrã ojegueraháva ñemuhaguasu Paraguaýpe. Avei oñemba’apo kokuépe, ha oñeñotỹ parral, avati, mandyju, mandi’o, takuare’ẽ, petỹ, kumanda, ka’a, café, ha avei naranjakuéra rehegua.

Ta'ãnga:Nueva colombia.jpg
Municipalidad de Nueva Colombia

Población

Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos ojuhu ko’ápe 4.277 tapichakuéra, ko’ãva apytégui hetamive kuimba’ekuéra. Hetave avei jajuhu omba’apóva kukuérupi ha oikovéva okaháre.

Tapichakuéra heñóiva ko’árupi na’iñambueguasúi yma guivéma, ko’ãva ñamombe’u iguýpe:

Geografía

Ko tetãvore’i Nueva Colombia, tetãvore Kordilléra rembe’ýpe Este gotyo.

Ikorapy ohupyty

Ko tetãvore’i korapy Nueva Colombia ohupyty:

Tapekuéra rehegua

Ko tetãvore’i Nueva Colombia-pe, tapekuéra ijitáva rupi, osãva tetãvore’i

Emboscadagui. Ñomongeta mombyryrã katu, ko tetãvore’i oguereko ñe’embyryku´éra rehegua COPACO omoĩva.

Ykuéra rehegua

Ko tetãvore ombohykue porã upe ysysy ohasáva ko’árupi ha’éva Piribebuy, avei heta ysyry’ikuéra jajuhu ohasáva ko’árupi.

Arapytu

Ko tetãvore Kordilléra rupi climakuéra ha’e subtropical, subhúmeda, ya okykue peteĩ arykue javeve 1.540 milímetro rupi, arahakue 22º C rupi, oguejýva 3º C ha hakukue 40ª C peve. Jasypoteĩ ha jasypoapy jave ha’e umi oky’iveha. Hetave javeve ndahakuetei ha ndaro’yetéi, heta rupi ko’árupi yvyty ha ka’aguy porã oguerúva yvytu piro’y. Ko’a mba’ére ko’árupi jajuhu tapia ára porã, upévare ko tenda rupi ojeju ojevy’a haguã turistakuéra rehegua.

Demografía

Nueva Colombia oguereko 4.277 tapichakukéra oikovéva ipype. Ha ñamañá ramo hesekuéra, jajuhu 83,57% oikovéva okaháre.

Omombe’úva mba’eichaitépa ojeikove:

  • Nohupytýiva guetei15 ary, 36,4%.
  • Mboýpa imemby kuñakuéra, 3,4 mitã.
  • Ndohai ha nomoñe’ẽkuaáiva haipyre, 9,9%.
  • Omba’apóva kokuehárupi, 51,6%.
  • Omba’apóva sector secundario-pe, 19,9%.
  • Omba’apóva sector terciario-pe, 27,1%.
  • Ogakuéra oguerekóva electricidad, 80,8%.
  • Ogakuéra oguerekóva y potĩ, 50,9%.

Tapichakuéra oguerekóva Necesidades Básicas Insatisfechas (NBI):

  • NBI mbo’epykuéra rehegua 11,5%.
  • NBI ogakuéra rehegua, 36,2%.
  • NBI tembipukuéra rehegua, 4,9%.
  • NBI oikove porãva 15,9%.

Jeikuaapyrã Índice de Desarrollo Humano 2000/2001-pe tetãvorekuéra rehegua:

Ko tetãvore Kordilléra oguereko:

  • Tasa bruta de matriculación combinada del 72,8%.
  • Tasa de alfabetización del 91,4%.
  • Esperanza de Vida al nacer del 66,3 años.

Bibiografía

  • Publicaciones del semanario “Tiempos del mundo”
  • Geografía del Paraguay.
  • Che Retá Paraguay.
  • Datos del la DGEEC.
  • Informe sobre Desarrollo Humano, PNUD.

Enlaces externos