Diferencia entre revisiones de «Ñorãirõ Estero Bellaco»

Vikipetãmegua
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Jehai 70: Jehai 70:
[[en:Battle of Estero Bellaco]]
[[en:Battle of Estero Bellaco]]
[[es:Batalla de Estero Bellaco]]
[[es:Batalla de Estero Bellaco]]
[[ka:ესტერო-ბელიაკოს ბრძოლა]]
[[pt:Batalha de Estero Bellaco]]
[[pt:Batalha de Estero Bellaco]]

Jehaipy 20:59 19 jasypo 2012 pegua

Batalla Estero Bellaco ha’eva’ekue ñorãirõ ñembyasyháva Guerra del Paraguay-pe oñemotenondéva Triple Alianza jave.

Ko batalla oikova’ekue 2 jasypo 1866 jave, ejército paraguayo oipyhy 2000 retekue. Ko’ápe, 300 omanóva prisionero tropa oimehápe Triple Alianza-gua: Argentina, Brasil ha Uruguay.

Estero Bellaco tenda

Estero kóva oiméva Departamento Ñe'ẽmbukúpe, Paraguái, Rio ogueraháva voi héra. Oiméva República Argentina guýre.

Antecedente

Ñorãirõ Paraguáie (1865 y 1870) ha’èva tendavaiete ha oguerúva ñembyasy vaiete ha tombohasáva América Meridional-pe. Oñehenóiva Paraguái Guerra de la "Triple Alianza" jave, ombohováiva ñenfrentamiento bélico República Argentina, Su Majestad Emperador Brasil-gua ha República Oriental del Uruguay, ojoajúva alianza ofensiva ha defensiva guerra omokyre’ỹva gobierno paraguayo Presidente Francisco Solano López.

Ñorãirõ Estero Bellaco-pe

Ára 16 jasyrundy 1866 ohasa río gotyo umi tropa brasileña omyakãva Mariscal Osorio ha omotenondéva Itapirúpe. Upe árape, ohasa general Flores omotenondévo primer cuerpo del ejército Argentina mba’éva ha peteĩ división de infantería uruguaya. Omotenondévo ambue àrape tropa Paunero.

General Flores, oñemohenondéva Estero Bellaco-pe, oipyhy 2 jasypo àra omombaretévo fuerza paraguaya 6.000 kuimba’e irundýha kotýpe artillería. Ko’ã paraguayo ho’a Flores pya’eterei ha ñemondýipe oñemotenonde tropa argentina rehe, ohechauaávo ndoikuaáiha moõ gotyo ohóta pakõi batallon reserva.

Ára 2 jasypópede 1866 arýpe, Mariscal López ojerúre oñemomba’e haguã Estero Bellaco tvy gotyo, ojepytasóvo tenda oiméha hikuái oponente.

Umi fuerza aliada campo paraguayo gotyo, ohecha ỹre peligro ha andu naiporãiva pe oha’ãrõva chupekuéra. Ejército adversario oñemotapykue ojerresisti ỹre. Ko’ã mba’e ohechauka osẽ porãtaha. Ohóvo López tropa pyporère oguerahá Humaitá peve, okañy’ỹre, oguahẽ Estero Bellaco del Sur-pe, upépe oime hikuái vanguardia, oimehápe irundýha batallon uruguayo, irundýha batallon brasileño, irundy pieza artillería, ko’ãva regimiento caballería riograndesa ha dosciento jinete escolta general Flores mba’éva. Ohupyty, siete mil kuimba’e umi mbohapýha arma-gui.

Oñemohenda Flores guarini mbarete, upe jave:

Irundýha batallon brasileño o´ñemombe’úva oime cuchilla vevúipe. Pe batallón 7º, ikatupyryvéva, oñangareko irundýha pieza regimiento 1º de artillería-gua. Amo ochociento metro retaguardia-gui oiméva 21 ha 38 cuerpo “Voluntarios da Patria”. Ko’ã batalón uruguayo Veinticuatro de Abril, Florida, Independencia y Libertad oñemoĩva tropa imperial asúpe.

Asaje mbytépe, umi aliado oñeme’ëva omokõva rancho, oike umi paraguayo mbohapyha pasos Estero-gui, omboguatávo umi puesto vanguardia omongakuaáva. Omyaña caballería paraguaya oñemitỹva ha ndoikuaáiva mba’épa ojapóta fuerza brasileña ha oriental, péicha, umi batallón ha regimiento oñemohenda jey ha oñeha’ã ojepytaso jey, ombotovéva oñondive cuerpo de infantería oĩva comprometido operación ñemotenondépe.

Péicha, vanguardia del ejército aliado oñembotapykuéte, Coronel José Díaz, comandante tropa paraguaya oisãmbyhýva, ohóse mombyrýve. Oñembotapykue ramo’ã ha oñemopyenda ha oguata jey, hembipotápe omoañete operación, oñeha’ã ha oiko osegi hekopeỹme, ndojepy’amongetái ha osẽ base oïhágui, oike ejército aliado rehe. Ha sarambi oiko chuguikuéra, ikane’õ, ipytúpa, presión ojopýva oponente oikéva ko movimiento-pe.

Estero gotyo, Díaz oharu movimiento ombojeréva tropa brasileña, oñeha’ã ohasa Paso Sidra gotyo ombotovévo mokõi jey bayoneta, ojopývo ha ombodispara.

Ojehekávo tape umi mba’e oikóvape

Opáichagua testimonio ha evaluación Batalla Estero Bellaco omoné{iva ohesa’ỹijóvo opáichagua perpectiva oñeha’ã ohekávo acontecimiento oñembohapéva:

Mitre omomarandu Pyaguapy oguahẽtaha (Paz): Umi paraguayo “ojeobliga ohejávo umi ka’aguy okañýha hikuái, ha ohechaukávo orekóha poder ohupyty 1.200 omanóva, 3 piesa artillería, 2 poyvi, ha’eháicha 800 fusil, omokyre’ỹva ha orekóva prisionero, ha’ekuéra hetáve opytáva erído, ko’ágã ndikatúi ojekuaa porã (…) perdida omotenondéva umi ejército aliado ohupíva 656 kuimba’e ñorãirõgui osẽva, hetáve herído opyta” (Mitre a Paz. Cuartel General oĩva Estero Bellaco-pe, 3 jasypo 1866. Parte Oficiales.p.31 y 32)

Mitre Literatura ome’ẽva "victoria", oñemoañetéva peteĩha "derrota". umi paraguayo oipyhýva “irundýha cañon rayado, umi carro munición, ha péva fusil pabellón” (Resquín. Partes históricos. p.43) ha según Natalicio Talavera, adscripto cuartel general López, ohejáva saldo 200 a 300 muerto ha péva 1.000 erído fila paraguaya oiméva fila aliada omohapéva 5 ha 6 mil baja, omanóva ha oĩva erìdo. (Natalito Talavera. Crónica de guerra.

Campamento de Rojas, mayo de 1866. El semanario N° 628). Thompson, oguejýva 2.300 peteĩteĩ parte-kuéra. Mitre ojederrota ha Flores avei. Péicha O´Leary : ohechakuaa “Flores, gaucho orgulloso, oitýva tukumbo hetãre, omotenondéva kyhyje hetãyguáva, noñembotapykuéi omboykévo upe tropa, ohóvo ikavaju àri desensillado ohekàvo ipo” (O´Leary. Ojeheróva centauro de yvyku’i.p.113)

Upéicha Flores, “ohóvo lana rehe osẽ trasquilado”, péicha predicción he’ìva:

“Che ndaikuaái mba’èpa oikóta nñandehégui” ohai Venancio Flores hembirekópe 3 Jasyapy jave, iko’ẽvo contraste oguenohẽva “ohundi División Oriental, ha péva aletehápe ko situación ojehasáva ombohape apatía general Mitre-gui, ikatúga oguahẽ lana osẽvo trasquilado”.

Péicha general Garmendia omoañete derrota,odisimula gua’u oporoja’óvo enemigo-pe: “El batallón (Argentino) oñepyrũ oñembotapykue, diezmado: maltratado orekóvo insolencia cobarde mbaretépe, oñembotapykue acuchillado enérgicamente, opytu’u’ỹre, enemigo ha’éva indio enjambre-icha oúva hi’ári, omotenondéva arma vencedora, osapukáivo combate-pe, okororõvaojerurévo tuguy ikuerái peve, oiporiahuverekóvo escarnio-pe” .

Upéva rire, oñeha’ãvo ohechauka Teniente Coronel Díaz, Mariscal Francisco Solano López ohupíva grado inmediato Coronel. Umi acciòn oñemotenonde:

López ojavy guerra jave ha ojeipyso mbaretépe tropa ohóva Paso Pacúpe ojearriesgávo batalla pukukue (ha’éva Tuyutĩ, péicha he’i plan orekóva).Peteĩ batalla ikatúva ogana térã ohundi tendota pópe kóva oreko calidad tropa-kuérape, ha’eháicha Tuyutĩ. López oipota condición militar orekóva Mitre-pe guarã, upéicha prestigio omoherakuãva La Nación Argentina-pe. Oguahẽma upéi Kurupayty, ombohapéva estratega ojejapova’erã, ka’arúma ogana haguã guerra guasu. Upépe umi brasileño oiméva umi punto oñembo’ýva General en Jefe; mbovýve ojeruréva oike agua hekovia duque de Caixas ko ñorãirõ oñemohu’ã haguã.

Ñorãirõ Guasu rire

Paraguái oreko ijerére 1.300.000 yvypóra omohu’ãva guerra opytáva 300 mil, umíva apytégui 10 por ciento kuimba’e –ko’ãva uni tapuja mimi ha opyta vaíva (inválidos)- avei oiméva kuña ha mitãnguéra. Tetãme osalva territorio mbyte porã –omombytéva vencedor-kuèra – ha péva ombohape heta ary oguahẽvo retirada completa brasileño-kuèra, ohupytýva osubsisti ha’évo peteĩ tetã independiente. Péicha avei, araka’eve nopu’ãi umi àra oúva guerra rire; ivaivéva upe tragedia ohasáva tet0Ò Paraguái rembiasápe, ni upe erída nombotýi del todo. Aliado-kuéra avei osẽ gratis aventura bélica-pe. Argentina, ha ambue tetãnguéra ojealíava, upéva, hetaiteréipe ojuka.

Bibliografía

  • Geografía del Paraguay- Ultima Hora