Diferencia entre revisiones de «Francisco Solano López»

Vikipetãmegua
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb r2.6.5) (bot ojoapy: hr:Francisco Solano López
Jehai 56: Jehai 56:
[[fr:Francisco Solano López]]
[[fr:Francisco Solano López]]
[[he:פרנסיסקו סולנו לופס]]
[[he:פרנסיסקו סולנו לופס]]
[[hr:Francisco Solano López]]
[[hy:Ֆրանսիսկո Սոլանո Լոպես]]
[[hy:Ֆրանսիսկո Սոլանո Լոպես]]
[[it:Francisco Solano López (politico)]]
[[it:Francisco Solano López (politico)]]

Jehaipy 19:53 1 jasyapy 2013 pegua

Francisco Solano López
Período de gobierno - República del Paraguay: 10 jasyporundy, ary 1862
1 jasyapy ary 1870
Mboyvégua: Carlos Antonio López
Hekovia: Facundo Machaín
Ára reñói: 24 jasypokõi ary 1827
Tenda reñóiha: Paraguay
Ára mano: 1 jasyapy ary 1870
Tenda omanóha: Cerro Kora
Partido político:

Francisco Solano López heñóikuri 24 jasypokõi 1827-pe, Manorã, Paraguaýpe. Itúva karai Carlos Antonio López ha isýkatu kuñakarai Juana Pabla Carrillo. Oguereko irundy joyke’y, hérava: Inocencia, Venancio, Rafaela ha Beningno. Oñemoarandu’ypýkuri Mbo’ehára Juan Pedro Escalada ndive ha upéi Pa’i Bernardo Parés ndive. Itúva ojupírõ ñane retã ruvichárõ Dr. Francia omano rire, Francisco orekókuri 15 ary. Omoñe’ẽ heta ha opaichagua aranduka. Upéi oñembokatupyry avei Francia ha Inglaterra ñe’ẽme. Imitãrusúpe oikóma chugui Guarini ha 1845-pe ojehupi chupe coronel ramo.

1853-pe oiko ichugui brigadier general ha ohókuri Europa-pe oikuaaukávo ñane retã hérava Paraguay isãsomaha. Upe mba’e rehehápe ha jekupyty rekávo og̃uahẽkuri Gran Bretaña, Francia, Prusia ha Cerdeña-pe. Umi tetãgui ojogua avei ñane retãme g̃uarã yga tuicháva ha opaichagua mboka. Oĩroguare Paris oikuaajepékuri Elisa Alicia Lynch-pe, Irlandaygua, oguerúva’ekue hendive, hembirekóramo.

Ary 1862 mbyte rupi ojeporavo ichupe omyengoviávo itúvape, oñembyaty peve peteĩ Amandaje oiporavo’arã ñane retã ruvicha pyahurã. 10 jasyporundy 1862 omanósapy’a Carlos Antonio López ha ita’ýra Francisco ojupi hendaguépe. Uperiremínte ñane retã Amandaje oiporavókuri Francisco Solano-pe ñane retã ruvichárõ 10 ary pukukuerã. Ojupi guive ñane retã ruvichárõ ha mbohapy ary rire peve, Francisco Solano López ojapo heta mba’e ñane retã motenondevévo, péicha: oipysove pe Ferrocarril ha omog̃uahẽ Piraju peve; avei omoñepyrũ Tuvicharenda Rogaguasu, omopu’ãuka Tupãsy Paraguay Tupão ha Paraguay Ñoha'ãnga Róga. Ombohetave mbo’ehaokuéra ha omondo heta mitãrusúpe Europa-pe oñemoaranduvévo. Omoheñói Campamento Cerro León, Pirajúpe, ombyaty ha ombokatupyryhaguépe 5.000 Guarini.

Tenondeve gotyo, 1 jasypo 1865-pe, Karai Elizalde, Argentina-ygua; karai Octaviano, Brasil-ygua ha Carlos de Castro, Uruguaigua; omboguapy hikuái herakuéra kuatiáre ombojoaju hag̃ua umi mbohapy tetã mbaretekue ojeitývo Paraguay ári, ñorãirõ guasúpe. Upérõ ñane retã Amandaje ojapókuri Francisco Solano López-gui Mariscal omotenonde hag̃ua ñane retãme upe ñorãirõ guasu aja. Francisco Solano López upémarõ ova Humaita, Ñe’ẽmbukúpe oisãmbyhy porãvévo ñane retã ñorairõharakuérape. Mbeguekatúpe mbohapyve tetã imbaretevéva ñandehegui oñemotenonde ñanderehe ha ñanemboguevi Uruguaya ha Corrientes-gui. Ohasa hikuái Parana ha oikémakatu Paso de Patria, Ñe'ẽmbukúpe.

Upéi oñepyrũ pe vore mokõiha. Umi ñorãirõ opytáva mandu’arã apytépe oĩ: Humaita, Pikysyry ha Las Cordilleras. Kurupa’ytýpe jajokókuri Triple Alianza-yguápe. Upéi jaikejey ambue ñorãirõme Corrales, Estero Bellaco, Tujutĩ, Jataity Kora, Boquerón ha Sauce. Ho’ávo Humaita ipoguypekuéra, López oguerova henda San Fernando-pe, Tevikuary rembe’ýpe. San Fernando-pe, Francisco Solano López ojukauka heta ñane retãyguápe oje’égui hesekuéra omotĩha ñane retãme.Umi ojejukava’ekue apytépe, haimete 400 tapicha rupi, oĩkuri Venancio ha Beningo López, ha’éva hikuái Francisco Solano joyke’y.

Heta ñorãirõ oiko upe rire (Pirivevúi, Acosta Ñu ha ambuéva). Jepémo upéicha, Francisco Solano López noñeme’ẽi. Péicha, 14 jasykõi 1870-pe ñane retã ñorãirõharakuéra og̃uahẽ hikuái Cerro Kora peve; ha peteĩ brasilerokuéra aty, omotenondéva Gral. Correa da Cámara, osẽ’akue Concepción-gui ipiarikuéra. 1 jasyapy 1870 jave Brasiléro ha 200 Paraguay ñemoñare oñorãirõ hikuái Cerro Korápe. Francisco Solano López-pe ojekutu hu’ýpe hyeguýpe ha kysepykúpe oñembovo iñakã. Vaivaípe ha’e og̃uahẽkuri Aquidabán rembe’ýpe. Upépe ohupytyjeýkuri chupe Correa da Cámara ojerureva’ekue ichupe oñeme’ẽ hag̃ua. Upépe Francisco Solano López oñembo’yjey ha kysepuku ipópe oñorãirõjey upe brasilero ndive. Ho’ájeývo he’i chupékura: “Amano che retãre” ha upépe peteĩ brasilero ojapi chupe ikorasõpe ha ojuka ichupe.