Pedro Huã Caballero

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Peru Chuã Caballero guive)
Pedro Juan Caballero

Pedro Huã Caballero heñói tavaguasu Tovatĩme, oiméva III Departamento Kórdillera, Paraguai, ary 1786 jave. Pedro Huã Cavallero michĩve Fulgencio Yegros-gui, poteĩ ary ha Dr. Hosé Gaspar Rodríguez Hyãsia pegua ohasa ichupe 20 arýveve. Oike conspiración 1820 ha ojesuisida ka’irãime 13 jasypokõi 1821 jave.

Imitã ha imitãkaria’y ramo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñemoaranduva’ekue Real Colegio Seminario San Carlos, tavaguasu Asunción-me.

Tembiasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oimeva’ekue pe ome’ẽva’ekue sãsõ Batalla Tacuarí ha Paraguari Belgrano rehe. Upe 19 jasyteĩme 1811, omosãsõ Batalla Paraguarípe péva umi tendota paraguayo, he’iva upe triunfo Paraguáipe guarã , ojopývo Belgrano osẽvo Sur gotyo.

Péicha 9 jasyapy 1811, Río Tacuarí rembe’ýpe, upépe Belgrano oha’ãrõ refuerzo Buenos Aires guive, oiko jey ambue batalla, (Batalla de Tacuati) Belgrano ojeruréva capitulación , ome’ẽva tendota ejercito paraguayo.

Golpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Pyhare 14 jasypo, oguejy Capitán Pedro Juan Cavallero, umi patriota asunceno, upe toque de queda jave, aty oisãmbyhýva oho upe kuartel plása gotyo oimehápe guardia, ombohovái contingente oiméva 34 kuruguateño, alférez Mauricio José Troche, partidario revolución, ome’ẽva iguardia.

Upe kuartel ohasa centro revolución; omosãsõva preso político-kuérape, ombosako’i umi mboka, oipyhy medida de seguridad ha omondo umi emisario interior gotyo, ohenóiva Fulgencio Yegros ha Manuel Atanasio Cabañas.

Ipu Catedral itapu ha tavaguasu pukukue oñehendu ha upéichaoñehendu sapukái: ¡tyapu oiko plàsape!. Hetaiterei gente omboykése Gobernador Bernardo de Velasco ha ndikatúi oguahẽ oĩháme ha’e..

Pyhare mbytévo, Vicente Ignacio Iturbe oguahẽ Gobernador Velasco róga guasúpe, ohóvo Pedro Juan Cavallero ha subalterno-kuéra rendápe ogueraha peteí kuatiañe’è ha ipype ima’ejerúre:

  • “Oñeme’ẽha plásape, armamento ha llave Cabildo-pegua”.
  • “Gobernador Velasco oisãmbyhy agua gueteri gobierno, omoirũva mokõi diputado oheróva oficiales cuartel.gua”.

Gobernador Bernardo de Velasco intimación[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Péicha Gobernador Bernardo de Velasco ombotove revolucionario-kuéra ojeruréva, ko’ãva oguenohẽ tropa plásagui ha omopyenda poapy kañón gobierno róga rovái, Vicente Ignacio Iturbe ha’èva intimación portador, omopyendáva ñembohovái. Gobernador Velasco ombotove tuguy ñehe’ẽ, ha osẽvo okẽme he’i: “Ha’èrõ mando rehe, che ame’ẽ ko bastón”. Oikuaávo resolución Gobernador Velasco-gui oúva, pueblo ovya’a. Ohupi poyvi ha ombokapu 21 kañonáso.

Revolución opu’ãva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Congreso 17 jasypoteĩ oiporavo Primera Junta Superior Gubernativa, ko Junta oïhápe Presidente Fulgencio Yegros ha oikèva Dr. José Gaspar Rodríguez de Francia, Pedro Juan Cavallero, Francisco Javier Bogarín, ha Fernando de la Mora.

Upérõ Presidente 1813 jasypápe; pe asamblea oguerohorýve consulado-pe oike agua ha ombyaty Dr. José Gaspar Rodríguez de Francia ha Tte. Cnel. Fulgencio Yegros.

Ha’e, Juan Gamarra, ombotovéva Dr. Francia-pe, kóva opresionava’ekue Tte. Cnel Yegros-pe osẽ haguã Cavallero política-gui.

Estado Paraguayo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ẽmbotávo 15 jasypo 1811 heñòi Estado Paraguayo, ome’ẽvo poder don Bernardo de Velasco karai Pedro Juan Cavallero-pe, oipyhýva pueblo representante ramo. Patiotakuéra aty ombosako’ìva movimiento revolucionario, oikuaávo Gobernador Velasco oikuaa oñembosako’ìha conspiración ha oha’ãrõva oipapa tropa portuguesa, he’ìvo, oñemoñe’ẽvo Francia ichupe, omotenonde haguã golpe, oha’ãrõ ỹre Fulgencio Yegros tropa.

Tratado 12 Jasypa 1811[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oguahẽvo 12 Jasypa 1811 ofirma peteĩ Tratado pèva Buenos Aires omoañetèva Sãsõ Paraguáipe, ome’ẽva iñe’ẽ añeteguàva, ko’ã provincia oipytyvõva ñorãirõ oguahẽvo.

Junta[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapo Gobierno jave[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Junta omopyendáva Fulgencio Yegros, Pedro Juan Cavallero ha Fernando de la Mora, oñepyrũva reforma económica ha cultural, ha’eháicha:

  • Jasyteĩ 1812 arýpe omoheñoi Academia Militar.
  • Cátedra Matemática ha Sociedad Patriótica Literaria , ombosako’ìva instrucción pública guive.
  • Omotenonde Seminario ha ojogua aranduka Buenos Aires-pe omopyendávo Biblioteca Pública.
  • Péicha Real Colegio Seminario San Carlos, ohupi gravamen ha oipytyvõ mbo’ehára gasto, pèicha oñemopyenda mbo’epy gratis ha obligatoria.
  • Oñereglamenta escuela primaria ñemboguata, ohai umi mba’e ojapova’erã mbo’ehàra, ombotove tapicha nupã térã ñembyepoty.
  • Económico guatápe, oñepyrũ omomýi agricultura, comercio, navegación ha Chaco-pe jeiko.
  • Judicial-pe: odispone apelación ojapóva Junta ha Audiencia de Buenos Aires mboyve, ojerurèva institución remisión opàichagua causa criminal ha civil Paraguáipe. Péva Triunvirato Buenos Aires-pe oikéva demanda-pe.

Arapokõindy Marangatu 1820[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã àra Semana Santa 1820 jave, omoheñói conspiración Dictador rehe –ndóva noñemoañetèi pèichaha- Francia oikuaa martes santo jave, ha oñepyrũ yvypòra jegueraha ka’irãime. Haimète opàvave prócer Independencia-gua ho’a ka’irãime, pèicha orenunsia hikuài voluntariamente actividad política, pèicha ojapo Fulgencio Yegros. Dr. Francia oity tukumbo hesekuèra. Ko’ãva ojeapresa ha ojefusila upe rire, ha ome’ẽ periodo de persecución ha represión heta ohenòiva “El Terror”. Pedro Juan Cavallero oaapresàva upe guive, ha ojesuicida oimévo ka’irãime 13 jasypoteĩ 1821 jave.

Bibiografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Fascículos publicados por el Diario la Nación: “Enciclopedia Histórica del Paraguay”
  • Nueva Historia del Paraguay, Editorial Hispana Paraguay S.R.L.
  • www.gogle.com.py

Joaju hyepyguávandi[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]