Eho kuatia retepýpe

Petrópolis

Vikipetãmegua
Petrópolis
Petrópolis

Muséo Imperiopegua (Museu Imperial)
Tetã Pindoráma
TetãvoreRio de Janeiro
Avaitakue278 881 ava
Aperaꞌã795,798 km²
ISO
Yvatekue838 m
Koordinasiõ22°30′18″S, 43°10′44″W

Petrópolis haꞌe táva oĩva Tetã Vrasil retãvore Rio de Janeirope.[1] Ijyvyraꞌã 795,798 km2, ha hiꞌavaitakue haꞌe 278 881 ava, heꞌiháicha IBGE jepapa osẽvaꞌekue ary 2023.

Petrópolis haꞌe tetãvore Rio de Janeiro ha Vrasil-pegua távakuéra irairõꞌỹvévagui peteĩ, táva ituichakue mbyteguáva ha tuicháva apytépe.[2][3] Upépe oĩ Laboratorio Nacional de Computação Científica,[4] Ministério de Ciência, Tecnologia ha Inovação vrasilgua peteĩ tembikuaa jeheka renda. Ojekuaa oguerekoha heta muséo, ñohaꞌangao, ogusukuéra ha tembiapokuéra marandekogua ha jerehagua turíhmo rehegua. Avei ojejapo jepi heta arandupy jehu, haꞌeháicha Bauernfest ("kolóno alemaniaguigua vyꞌaguasu").

Ararova sỹi, edifísio henyhẽnguéra marandekógui ha kaꞌaguy hetáva haꞌe vyꞌarã tuicha. Avei, ku táva oguereko seytor ñemuha ha servísio oñemýiva, avei ñemitỹ jejapo (koꞌýte yva ñemitỹ) ha mbaꞌeapopyha. Oñemopyenda Mburuvicha guasu Dom Pedro II oñepyrũha rupive, héra ou oñembojoajúgui lasioñeꞌẽ Petrus (Pedro) ha gresiañeꞌẽ ymaguare Pólis (táva), osẽva "Pédro Táva". Ojeꞌe jepi hese "Táva Ĩperiogua" haꞌehaguégui tenda Dom Pedro ohayhuvéva ovyꞌa haguã ha opytuꞌu . Ombaꞌapo sapyꞌami tetãvore tavusúramo ary 1894 ha 1902 mbytépe, Armáda Ñepuꞌã rupive. [5]

Avenida Koeler
Quitandinha Ogusu
Petrópolis Ovelíhko
Petrópolis Katedral
Rio Negro Ogusu
  1. www.diariodepetropolis.com.br/integra/petropolis-nao-perdera-recursos-com-saida-da-regiao-metropolitana-174002.ghtml
  2. http://grep.globo.com/Globoreporter/0,19125,VGC0-2703-5895-2-97685,00.html
  3. http://mundodasdicas.com.br/as-10-cidades-mais-seguras-do-brasil
  4. http://www.lncc.br
  5. Tentativas de interiorização da capital do Estado do Rio de Janeiro. https://books.google.com.br/books/about/Tentativas_de_interiorização_da_capita.html?id=pWh3zwEACAAJ.

Tembiecharã:Portal3