Puruhára:DiegoRO
Ojehechaháicha
| Información de idiomas del usuario | ||||
|---|---|---|---|---|
| ||||
Mbaꞌéichapa! Che réra Diego Oliveira. Aiko Vrasílpe. ![]()
Amoĩ tesa renondépe jehaikaturã tetã réra pytaguakuéra moavañeꞌẽmbyre rehegua (Mbo'ehára Tadeo Zarratea hai rape tembiecharãramo) – propuesta para la ortografía de nombres de países extranjeros en guaraní – guaranización (con base en la escritura del Maestro Tadeo Zarratea):
| Ehpañañeꞌẽgui gueru taitére | "Avañe'ẽ" apopyrerasa ("artificial") | Jehaikaturã tape mbyteguápe |
|---|---|---|
| Francia | Hyãsia | Frãsia, frãsiagua, frãsiañeꞌẽ |
| Brasil | Pindoráma | Vrasil, vrasilgua, Vrasílgui |
| España | Epáña | Ehpáña, ehpañagua, ehpañañeꞌẽ |
| Portugal | Poytuga | Portugal, portugalgua, portugalñeꞌẽ |
- Puꞌae koꞌytegua (vocales especiales):
- "r" oúramo ambue pundie mboyve térã rire, paraguaiguakuéra oiporúva heta puꞌae kangy, akói naimuanduhéiva, añonte puꞌae aty (pukõi ha puapy)-pegua. Ipu hiꞌaguĩ "r" ha "j" oñemokangývagui térã ingreñeꞌẽ puꞌae r-ichagui (ikatu ojehaíva puꞌae érre-icha, puꞌae erreicha; en: rhotic vowel; es: vocal rótica), ñeꞌẽ "fur", "word" ha "sir"-pe háicha. IHR rupive, taipu [ɯ˞] térã [i˞]-icha hína. Ikatu avei taipu ypykue kahtillañeꞌẽmegua (IHR [r] ha [l]) oñemoĩjey.
- h. Pundie mboyve, ikatu ipu [h] kangýicha (pundie aguĩgua grotigua iñe'ẽsẽ'ỹva), he'íséva [ɯ̊]. (Tadeo Zarratea oiporu "h" iñaranduka Kalaíto Pombérope.) Ojeheguaitépe, ikatu avei oñemboykepa térã taipu ypykue kahtillañeꞌẽmegua oñemoĩjey (IHR [s], ha mbaꞌe).
- Pundie ñeꞌẽpehẽichagua (consonantes silábicas): ombaꞌapóva pu'aéramo.
- l. Pu'ae ha ñeꞌẽsẽ pyta mboyve, ha'e ehpañañeꞌẽ "l"-icha oñembopukúva. Ñeꞌẽsẽ pyta mboyve, ikatu avei Paraguái ehpañañeꞌẽ "l"-icha (pundie ykegotyogua tãimegua [ l]). Pundie mboyve, ha'e sapy'ánte puꞌae ll-icha (pundie ykegotyogua apekũrenondegua oñemboapekũguáva [ l̳ʲ]). "Portugal oreko" oñeñeꞌẽ "portugaloreko"-icha ha "Portugal ha" oñeñeꞌẽ /poi˞tugalːha/-icha térã jepe /poi˞tugal̳ʲːha/-icha.
- n ha m. (nte: [nːte]; Asunsion: [asunːsionː]).
•Avañeꞌẽ ñeꞌẽpehẽ:
(C)[V](V): o-hai - [V]-[C][V][V]
(C: pundie; V: puꞌae).
Ñeꞌẽpehẽ oĩva ñeꞌẽpy moavañeꞌẽmbyrépe:
(C)[V](Ve): Eh-pa-ña - [V][Ve]-[C][V]-[C][V];
(C)[V](Ve) ha Vc: Por-tu-ga-l - [C][V][Ve]-[C][V]-[C][V]-[Vc].
(Ve: puꞌae koꞌytegua; Vc: pundie ñeꞌẽpehẽichagua).

- ꞌ (okakuaáva; kódigo Unicode: U+A78C) ha Ꞌ (michĩva; Unicode: U+A78B) tape hekopetevéva ohai hag̃ua puso (es: saltillo).[1] Jepémo ⟨'⟩ (Unicode: U+0027), ⟨´⟩ (kódigo Unicode: U+00B4), ⟨ʻ⟩ (Unicode: U+02BB), ⟨ʼ⟩ (Unicode: U+02BC), ⟨‘⟩ (Unicode: U+2018), ⟨’⟩ (kódigo Unicode: U+2019) hambaꞌe ojeporu heta, haꞌekuéra tã'anga'i kuatiapyre, ndahaꞌéi tai. Haguére, añehaꞌã amopeteĩ hag̃ua puso Vikipetãme tai teete ⟨ꞌ⟩ ha ⟨Ꞌ⟩-ramo añonte.
Amoheñóiva ahechaukávaꞌekue ñe'ẽpyahu (es: neologismos):
- mboyraiha (mboy cuánto + rai escribir [forma aglutinante con el obj. dir.] + ha sufijo locativo/agentivo):"donde se escribe cuánto / aquél que escribe cuánto" = fórmula
- ñeꞌẽpukuaápe (en fonética): [pundie] peteha – [consonante] plosiva; [pundie] pytuhẽha – [consonante] fricativa; [pundie] petepytuhẽha – [consonante] africada (pundiekõi – dígrafo); [pundie] tĩmegua (térã pokoha tĩmegua) – [consonante] nasal (o oclusiva nasal); [pundie] ag̃uiha – [consonante] aproximante; [pundie] ykegotyogua – [consonante] lateral; [pundie] ryryiha – [consonante] vibrante; pokoha – occlusive / ndopokoiha – continuant; mbotoveha – obstruent / nombotoveiha – resonant.
- ↑ Alfabeto Guaraní – Nomenclatura Gramatical. Oñeporandu 20 jasypoapy 2025.