Eho kuatia retepýpe

Puruhára:DiegoRO

Vikipetãmegua
Información de idiomas del usuario
pt-N Este utilizador tem um conhecimento nativo de português.
en-4 This user has near native speaker knowledge of English.
es-3 Esta persona tiene un conocimiento avanzado del español.
gn-3 Ko puruhára porã oñe’ẽkuaa guaraníme.
ja-3 この利用者は上級日本語ができます。
la-2 Hic usor/Haec ustrix lingua Latina mediae difficultatis conferre potest.
ko-1 이 사용자는 한국어조금 할 수 있습니다.

Mbaꞌéichapa! Che réra Diego Oliveira. Aiko Vrasílpe.


Amoĩ tesa renondépe jehaikaturã tetã réra pytaguakuéra moavañeꞌẽmbyre rehegua (Mbo'ehára Tadeo Zarratea hai rape tembiecharãramo) – propuesta para la ortografía de nombres de países extranjeros en guaraní – guaranización (con base en la escritura del Maestro Tadeo Zarratea):

Ehpañañeꞌẽgui gueru taitére"Avañe'ẽ" apopyrerasa ("artificial")Jehaikaturã tape mbyteguápe
FranciaHyãsiaFrãsia, frãsiagua, frãsiañeꞌẽ
BrasilPindorámaVrasil, vrasilgua, Vrasílgui
EspañaEpáñaEhpáña, ehpañagua, ehpañañeꞌẽ
PortugalPoytugaPortugal, portugalgua, portugalñeꞌẽ
  • Puꞌae koꞌytegua (vocales especiales):
    • "r" oúramo ambue pundie mboyve térã rire, paraguaiguakuéra oiporúva heta puꞌae kangy, akói naimuanduhéiva, añonte puꞌae aty (pukõi ha puapy)-pegua. Ipu hiꞌaguĩ "r" ha "j" oñemokangývagui térã ingreñeꞌẽ puꞌae r-ichagui (ikatu ojehaíva puꞌae érre-icha, puꞌae erreicha; en: rhotic vowel; es: vocal rótica), ñeꞌẽ "fur", "word" ha "sir"-pe háicha. IHR rupive, taipu [ɯ˞] térã [i˞]-icha hína. Ikatu avei taipu ypykue kahtillañeꞌẽmegua (IHR [r] ha [l]) oñemoĩjey.
    • h. Pundie mboyve, ikatu ipu [h] kangýicha (pundie aguĩgua grotigua iñe'ẽsẽ'ỹva), he'íséva [ɯ̊]. (Tadeo Zarratea oiporu "h" iñaranduka Kalaíto Pombérope.) Ojeheguaitépe, ikatu avei oñemboykepa térã taipu ypykue kahtillañeꞌẽmegua oñemoĩjey (IHR [s], ha mbaꞌe).
  • Pundie ñeꞌẽpehẽichagua (consonantes silábicas): ombaꞌapóva pu'aéramo.
    • l. Pu'ae ha ñeꞌẽsẽ pyta mboyve, ha'e ehpañañeꞌẽ "l"-icha oñembopukúva. Ñeꞌẽsẽ pyta mboyve, ikatu avei Paraguái ehpañañeꞌẽ "l"-icha (pundie ykegotyogua tãimegua [ l]). Pundie mboyve, ha'e sapy'ánte puꞌae ll-icha (pundie ykegotyogua apekũrenondegua oñemboapekũguáva [ l̳ʲ]). "Portugal oreko" oñeñeꞌẽ "portugaloreko"-icha ha "Portugal ha" oñeñeꞌẽ /poi˞tugalːha/-icha térã jepe /poi˞tugal̳ʲːha/-icha.
    • n ha m. (nte: [nːte]; Asunsion: [asunːsionː]).

•Avañeꞌẽ ñeꞌẽpehẽ:

(C)[V](V): o-hai - [V]-[C][V][V]

(C: pundie; V: puꞌae).

Ñeꞌẽpehẽ oĩva ñeꞌẽpy moavañeꞌẽmbyrépe:

(C)[V](Ve): Eh-pa-ña - [V][Ve]-[C][V]-[C][V];

(C)[V](Ve) ha Vc: Por-tu-ga-l - [C][V][Ve]-[C][V]-[C][V]-[Vc].

(Ve: puꞌae koꞌytegua; Vc: pundie ñeꞌẽpehẽichagua).


Tape hekopetéva ha ivaíva omoinge hag̃ua tai "puso" mohendaha rupive.
  • (okakuaáva; kódigo Unicode: U+A78C) ha (michĩva; Unicode: U+A78B) tape hekopetevéva ohai hag̃ua puso (es: saltillo).[1] Jepémo ⟨'⟩ (Unicode: U+0027), ⟨´⟩ (kódigo Unicode: U+00B4), ⟨ʻ⟩ (Unicode: U+02BB), ⟨ʼ⟩ (Unicode: U+02BC), ⟨‘⟩ (Unicode: U+2018), ⟨’⟩ (kódigo Unicode: U+2019) hambaꞌe ojeporu heta, haꞌekuéra tã'anga'i kuatiapyre, ndahaꞌéi tai. Haguére, añehaꞌã amopeteĩ hag̃ua puso Vikipetãme tai teete⟩ ha ⟨⟩-ramo añonte.

Amoheñóiva ahechaukávaꞌekue ñe'ẽpyahu (es: neologismos):

  • mboyraiha (mboy cuánto + rai escribir [forma aglutinante con el obj. dir.] + ha sufijo locativo/agentivo):"donde se escribe cuánto / aquél que escribe cuánto" = fórmula
  • ñeꞌẽpukuaápe (en fonética): [pundie] peteha – [consonante] plosiva; [pundie] pytuhẽha – [consonante] fricativa; [pundie] petepytuhẽha – [consonante] africada (pundiekõi – dígrafo); [pundie] tĩmegua (térã pokoha tĩmegua) – [consonante] nasal (o oclusiva nasal); [pundie] ag̃uiha – [consonante] aproximante; [pundie] ykegotyogua – [consonante] lateral; [pundie] ryryiha – [consonante] vibrante; pokoha – occlusive / ndopokoiha – continuant; mbotoveha – obstruent / nombotoveiha – resonant.
  1. Alfabeto Guaraní – Nomenclatura Gramatical. Oñeporandu 20 jasypoapy 2025.