Tetepu'aka ypykatu

Vikipetãmegua
Ta'anga oñembotuichaitéva ojehecharã umi neutrófilo (isa'yjúva) ho'úvo vakytéria (ipytãngýva), neutrófilo niko tekoveapỹi omba'apónte oñangarekóvo tekovekuéra retére.

Tetepu'aka ypykatu ha'e mymba ha yvypóra rete vorekue oñangarekóva ani hag̃ua oikerei mba'e omomba'asýva. Tekovekuéra ryepýpe niko heta mba'e omba'apo joa oipytyvõva ha omo'ãva hete ani oñembyai mba'asýre térã mba'e vai ambuéva oikekuaáva hetepýpe.[1][2][3] Ko'ã mba'e tekovekuéra retepýpe niko oikuaa mba'épa ikatu ombyai hetépe ha ombohovaikuaa ani hag̃ua oñemosarambi (taha'e ha'éva mba'e vai okágui oúva térã hyepy peguáva).[1]

Tetepu'aka ypykatúpe ojejuhu molécula (ha'éva umi proteína tetepytyvorã ypykatu mba'éva, umi anticuerpo, histamina, ha ambuéva) oĩva umi mba'e osyrývape tekovekuéra retepýpe (ha'éva tuguy ha tuguyry, ha ambuéva) ha umi tekoveapỹi ryepýpe ojejuhúva tete pehẽngue opaichaguápe, tuichaitépe ko'ãva: karaku, tímo, perevy, kytã huguyrýva ha ambuéva. Karakúpe ojejapo tuguytĩ opaichagua, umíva hína tekoveapỹi omba'apónte oñangarekóvo tekovekuéra retére: neutrófilo, linfocito, eosinófilo, basófilo, mastocito, monocitos, tekoveapỹi hakã hetãva ha macrófago; umíva niko oñemongu'e tuguy ha tuguyry ypykatu rupive oguahẽ meve opaite tete vorekuépe.[4][5][6][7]

Oñembyaíramo tetepu'aka ypykatu oñemoheñóine mba'asy opaichagua. Tetepu'akakangy niko oiko ko ypykatu nomba'apói omba'apojepiguáicha,[8] upéicha ikatu oikerei mba'e omomba'asýva. Tetepu'akakangy ikatu ou mba'asy heñoi'ypývagui, ha'eguáicha pe tetepu'akakangy joapy mba'asy,[9] térã ikatu ou pámogui, ha'eguáicha tetepu'akakangy mba'asy ováva (sida).[10]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. 1,0 1,1 F. Lozano Soto (2012). «Introducción al sistema inmunológico, sus principales elementos y la respuesta inmunitaria». En Farreras; Rozman. Medicina Interna (17 edición). Barcelona, España: Elsevier España. pp. 2453-2488. ISBN 9788480868969. 
  2. Delvis, Peter J. (2016). «Panorama general del sistema inmunitario» (en inglés). Merck Sharp & Dohme Corp. Ojehechákuri árape: 21 de junio de 2016.
  3. Berkow, Roberts (2008). «16». Manual Merck: Home edition (2da. edición). Océano. p. 837. ISBN 84-494-1184-X. 
  4. National Institute of Allergy and Infectious Diseases, ed (2003) (en inglés). Understanding the Immune System: How It Works. Estados Unidos. http://www.imgt.org/IMGTeducation/Tutorials/ImmuneSystem/UK/the_immune_system.pdf. Consultado el 21 de junio de 2016. 
  5. Middleton D, Curran M, Maxwell L (August 2002). «Natural killer cells and their receptors». Transplant Immunology 10 (2-3):  pp. 147-64. doi:10.1016/S0966-3274(02)00062-X. PMID 12216946. 
  6. Pancer Z, Cooper MD (2006). «The evolution of adaptive immunity». Annual Review of Immunology 24:  pp. 497-518. doi:10.1146/annurev.immunol.24.021605.090542. PMID 16551257. 
  7. Berkow, Roberts (2008). «16». Manual Merck: Home edition (2da. edición). Océano. p. 838. ISBN 84-494-1184-X. 
  8. Berkow, Roberts (2008). «16». Manual Merck: Home edition (2da. edición). Océano. p. 846. ISBN 84-494-1184-X. 
  9. Joos L, Tamm M (2005). «Breakdown of pulmonary host defense in the immunocompromised host: cancer chemotherapy». Proceedings of the American Thoracic Society 2 (5):  pp. 445-8. doi:10.1513/pats.200508-097JS. PMID 16322598. 
  10. Copeland KF, Heeney JL (December 1996). «T helper cell activation and human retroviral pathogenesis». Microbiological Reviews 60 (4):  pp. 722-42. PMID 8987361. PMC 239461. http://mmbr.asm.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=8987361.