Jasyretã Apipe

Vikipetãmegua
(Ojegueraha jey Yasireta-Apipe guive)

Péicha yjokoha yhendyrýva Yasyretã-Apipé (oúva guarani "jasy retã", "tierra de la luna" karaiñe'ẽme) ha'éva yhendyry róga guasu omopu'ãva ytu Yasyretã-Apipe ysyry Paranáme, ojoajuhápe tetãmi Argentinagua péva Corrientes-pe ha'éva tetãvore Paraguáigua Misiones.

Iku'ekavoña aty orekóva mbaretekue omopyendáva 3200 MW, oiméva tembiaporã ombotuicháva ombohasáva capacidad doble, ha energía omoheńóiva ombohapéva 15% Argentina hendyry jeipuru.

Péicha turbina ikatúva ohasa 2630 millones de litro y aravópe, térã oapotáva “vapor`´ 20 turbina Yasyretăme ohasáva ha peteĩ aravópe iktu ohasa upe ojeporúva y ońeipohanoa’ekue 13 día rupi upe tavusúpe Asunción (capital del Paraguay) téră ohŕsa 2 día tavaguasu Buenos Aires ( Argentína tavaguasu Argentina). Ko energía ikatúva ojapo anualmente 19.000 Gwh, he’iséva 65% generación eléctrica ojoajúva Paraguái ha Argentina.

Jepénte prestación ojejapóva, ko proyecto represa-gua omotenondéva tembipota orekóva umi otakýva planeamiento ha construcción apo jave, péva heta mba’e ogueru naiporăiva ecológicas ojapóva —umíva apytépe bioma anegamiento ha’eńoitéva, omopokăva ohóvo umi mymba mimi ha ka’avo endémicas— péva gestión orekóva ko emprendimiento, orekóva presupuesto original ohasáva heta jey ohupyty peve 11.500 millones dólares ha ome’éva heta denunsia corrupción oĩha.

Yvyrekuaa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Yacyreta oime 320 kilómetro sudeste Paraguaýgui. Kóva Ayolas tavusúpe, 100 kilómetro Encarnación yvy ha y gotyo, opytáva 2 kilómetros ohjeho pya’eramo Apipégui. Kóva peteĩ embalse opytáva isla Yasyretă ha Talavera-gui.

Hembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojehecháva margen akatua (paraguayo) central hidroeléctrica Yasyretă

Protocolo ońepyrűvo ohecháva oiporu salto ofirmŕva 1 jasykői 1925, Estados Unidos. Péicha, ndaha’éiva jasyteĩ 1958 omoheńóiva Comisión Mixta Técnica Argentino-Paraguaya, oisămbyhýva estudio técnico oaprovecháva río. Opresentáva, 3 jasypokőime 1973 osuskrivi Paraguaýpe TratadoYasyretă, upévare mokői Estado ome’ę ińe’ę omboguatáva obra común. Upévare omopyenda Entidad Binacional Yasyretă: condición joja ko’ă tenda, omoĩva capacidad jurídica ha responsabilidad técnica ojapóva estudio ha proyecto, ha omotenondéva ejecución.

Construcción ońepyrű 3 jasypakői 1983; 26 jasyryrundy 1989 ofirmŕva nota reversal odefiníva esquema definitivo umi obra ońangarekóva umi valle orkóva umi arroyo afluente ha embalse margen akatua (paraguaya)-pe. Jasypoteĩ upe arýpe omboty i jyva principal upe ysyrýpe, 19 jasypo Ańa Kua jyva. Péicha 1 jasypoteĩ 1993 ojeavilita esclusa navegación osalva agua joavy altura orekóva, ha 2 jasyporundy 1994 peteĩha unidad central hidroeléctrica-pe. Ko’ă 20 unidad programada ońemoĩva en función itotalidad péva 7 jasypokőime 1998.

Obra civil[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Avei dique represa, orekóva 808 m pukúkue, embalse orekóva material suelto haimetévai 65 km, ombotýva mokői jyva odividíva isla Yasyretă; péicha central hidroeléctrica péva omoĩva parcialmente péva, peteĩha pared espolon basáltica ogueraháva falla osyrýva dirección NE-SO sustrato provincia Corrientes, ha omoheńóiva umi salto. Ińextremo omoirű costa argentina, táva Rincón Santa María, paraguaya gotyo, omoirűva Santos Cosme ha Damián. Ko lago artificial osęva ysyry rapégui ohupytýva 21 m nivel previo ŕri, omo’ăva 1600 km².

Péicha ko’ă jyvápe oĩ vertedero; turbinas oĩva brazo principal, vertedero ha’čva 18 compuerta omoĩva flujo máximo 55.000 /s. Péicha ambue ysyry jyva orekóva 16  compuerta-ve, orekóva capacidad umi 40.000 m³/s.

Sala de turbinas

Ojo’o ha ombohupáva basáltico, peteĩvava esclusa omomýiva embarcaciones 3,60 metros (12 pies). Peteĩ sistema elevación —diseńado upéi umi estudio ecológico ohechaukŕva dique ojokóva umi especie migratoria Paranáme —umi dorado ha surubí— oipytyv0§va ani opa umi mymba mimi ype ovy’áva ha o’ytáva ojesalava 25 metro ojoavýva upe Alto Paranágui.

La casa de máquinas tiene 70 m de altura medidos desde los cimientos hasta el techo. La caída de agua (15 m actualmente; 21,3 m cuando se alcance la cota 83 msnm) tiene un caudal medio de 8000 m³/s que pasan por las turbinas y producen energía en forma continua. Para comparar dimensiones, las cataratas del Iguazú tienen 70 m de altura y un caudal medio de 1750 m3/s (la quinta parte del caudal turbinado por Yacyretá).

Tavaygua ha hekorã mba'e[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Esclusa pirakuérape guară

Área orekóva omo’ăva lago embalsado orekóva obra 40.000  tapicha, orekóva ońembohasáva. Péicha omboyvatévo y nivel ohupytýva infraestructura vial ha cloacal región estudio previo ejecución, oipytyvőva ha oavaláva Banco Mundial, ndorekóiva en cuenta; investigador independiente omoańetéva, ary ohasávape, péicha censo ary 1990 pe INDEC ojealtera omboguejývo importe Entidad Binacional Yasyreta, ogestáva proyecto, ho’áva okompensa odesplasávo.[1]

Ecológicamente, oñemopu'ã díke ohupytýva mbohapy entorno regional:

  • lestructura ha composición hábitats acuático, ohupytýva nive yvate ha anegamiento área oguahęva ikăvóve peteĩ cambio composición química ykuérape. Péicha avei, ombyai corriente ohupytýva ńemit˙ ońapymíva, ha’éva sistema del Yvera omopyendáva hábitat oimehŕpe heta especie endémica. Péicha, mansedumbre ysyry guasúpe omońemuńa umi especie ombohasáva ojupe esquistosomiasis, dengue ha paludismo;
  • estructura ha composición tembiapópe sector primario, omotenondéva anegamiento directo ioikéva modificación omohe’őva decena de miles hectárea odestináva agricultura ha explotación maderera. Péicha hetaiterei mymba ońehundíva proceso omyenyhęva yno’ő guasúpe;
  • diversidad ha estabilidad de los hábitats terrestre, ikatúva ome’ę pa’ű incalculable biodiversidad. Hetaiterei especie protegida ohuptýva pa’ű oikovéva Argentina ha Paraguái; ijapytépe ojeguereko:
    • guasu pantano rupi, ońembyatýva zona embalsada-pe ha migración orekóva yvy yvate ohechaukáva orekóva grado mymba jura kakuaa, competencia ganado bovino hi’upyrăme, ha mba’asy ojeipysóva oiméva portador ramo;
    • karpincho, área de reposo ha alimentación oĩva anegada;

Péicha consecuencia orekóva pira aty Paranáme ohasáva vaietereíva, ombohapéva sensible disminución volumen ko’ă especie; construcción sistema elevador omitigáva péva ko’ă efecto-pe.

Denuncia oiva corrupción rehe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mención aparte omereséva denunsia korrupsión ha'éva emprendimiento. Presupuesto paha 11.000 millones de dólares, 7.000 millones okorrespondéva coste financiero ha ambue 1.000 millones estudio de consultoría-pe.

Ndojekuaŕi paradero 1.870 millón dólares, ome’ęva pie hetaiterei investigación, infructuosa-va. Funcionario-kuéra EBY (Entidad Binacional Yaciretá) ońekondenáva malversación de fondo ha especulación orekóva información privilegiada, ojoguávo umi yvy terreno omońapymíva ohupytývo indemnización oexpropiáva. Péicha ex presidente argentino Carlos Menem ohenóiva, péva frase ojapóva célebre, peteĩ «monumento pokaręme».

Heta korrupsión, ary 2008 ojejuhúva sobreprecio[3]

Ko'ág̃a[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tendyry imboja'o.

Plan de Terminación del Emprendimiento Binacional Yacyretá oiméva en:[4]

  • Omosãso área ońapymíva, ojehecháva expropiación inmueble, orekóva seguridad ko’ă tenda ońemosăsőva, péva relocalización población oĩva actividad económico-productiva, ha’éva upe rehabilitación socioeconómica de la población ojereasentáva ha ohekáva solución pasivo social ambue instancia llenado mbytépe.
  • Realizar obras y acciones necesarias para mitigar los efectos sobre el medioambiente
  • Reponer obras upe infraestructura, ha’éva ruta, puente, puerto, aeropuerto, línea de transmisión eléctrica, ijapytépe,
  • Omohenda poră trama urbana Encarnación, Posadas, ha ambue tŕva guasu oĩva afectada.

Péicha jasypokőime ary 2007 nivel del agua ohupytýva 76 msnm, 7 metros oguejýva cota ońepyrűva proyectada naturalmente. Ojoavýva altura oĩ responsable represa omba’póva 60% -nte upe capacidad iońenstaláva, orekóva peteĩ potencia pico ha’éva 2.100 MW tenda 3.100 MW oplaneáva originalmente. Péicha principal razón opermitíva y nivel oguahę 83 msnm ojeproyectáva, y omo’ăva 500 km˛ adicional oestimŕva 80.000  tapcha oikóva upe rupi. Los presidentes de Argentina y Paraguay firmaron un acta de acuerdo para finalizar la obra y llevarla a cota 83 msnm en diciembre de 2008.[5]

Oiko jave campańa electoral paraguaya ary 2008, Fernando Lugo (ojeporavóva presidente ramo Paraguáipe),omopyenda ikampańa ojerarévo revisión Tratado de Itaipu, orreguláva energía hidroeléctrica, péicha iprecio-pe. Oikuaauka interés orrenegosiávo Argentina ha Brasil (ha’éva copropietario Represa de Itaipu) umi contrato péva energía. Péicha, Paraguái oikuave’ę energía orekóva represa ko’ă tetă péva osaldávo deuda generada ońemba’apo jave hese.[6]

Ygarata jeipuru[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ombohapévo navegación omopyendáva esclusa localidad Santa María Argentína gotyo.

Oreko longitud ha’éva 270 metro (útil 236 m), ipéva 27 m ha ipypukúva mínima 5 metro, ome’ęva pa’ű ysyry ohóva yvate gotyo embarcación 3,66 m (12 pies).

Turismo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko tenda oreko fauna ictícola ha pype umi área odestináva ojepeska haguă. Péva oipotágui ha omantenévo umi pira nativo pesca orrreguláva, ohupytýva carnet de pesca ikatúva Oficina de Pesca regional ojeguerekóva.

Museo Regional Yasyretă ojejuhúva Ayolas tavaguasúpe. Ipype ojejuhu piesa arqueológica, mineral ha techapyră fauna nativa. Refugio Faunístico de Atinguy oiméva 18 kilómetros Ayolas-gui; iterritorio ohupyty 100 hectárea, ko’ápe ojehecha hetaiterei especie de fauna ha flora región-me. Kóva refugio omotenondéva umi condición óptima ikatu agua umi mymba oiko naturalmente.

Jepénte ko represa hidroeléctrica relativamente nombyai hetáivape tekoha, Entidad Binacional odestina área oñangarekóva conservación ha flora ha fauna recuperación, péicha omboguapy consecuencia ambiental ombotyryrýva obra. Péicha inundación, ogueraha ha omohendáva umi mymba mimi 11.000 rupi ha 110 especie opŕichaguáva.

Ko'ág̃a, entidad oreko protegida peteĩ área ohupytýva 58.000 hectárea, ojeproyectáva ombotuicháva ko terreno 187.000 hectárea péva medida omboguatáva proyecto.

Ko Reserva Natural oiméva ypa'ũ rembe'y peteĩme. Oipe'ŕva hokẽ Centro de visitantes ha ombohapéva henóiva "Acuti po’i" 2500 m ikatúva ombohape tape ojeguiáva. Oime opáichagua opción oikóva upe tendápe, ha'éva Hotel Nacional de Turismo ha Yasyretă Apart Hotel. Secretaria Nacional de Turismo ome'ẽva marandu ha umi mba'e hese.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. ”World Bank Panel Details Problems at Yasyretă Dam”, pe “Environment News Service”, 10 jasypo 2004. [1]
  2. Daniel E. Blanco ha Aníbal F. Parera: «Estero Yvyra. Péicha inundación kirir{ietehápe». Fundación Vida Silvestre Argentina. [2]
  3. «Archive copy». Archivado desde el original, el 2009-04-28. Ojehechákuri árape: 2008-06-14.
  4. Página Oficial Ente Binacional Yasyretă
  5. LaNacion.com.ar/Politica/Nota.asp
  6. [ https://web.archive.org/web/20080627100241/http://infobae.com.ar/contenidos/378337-100799-0-Paraguay-quiere-cobrar-m%E1s-cara-la-energ%EDa-que-env%EDa-la-Argentina Paraguái okobra energía omondóva Argentina] gotyo