Ypane

Vikipetãmegua
Ypane
Ypané
[[Image:|270px]]
Tupao San Pedro Apóstol
Tetã Paraguái
Tetãvore Central
Távayguakuéra 34.943 ava
Ape távagui 52,7 km²
ISO
Yvatekue 70 m
Koordinasion 25°26′60″S, 57°31′60″W (G)


Ypane oĩ tava Paraguái retãme, tetãvore Centralme. Ko távape oiko 21.000 ava (2002 ary). Opyta 27 km Paraguaýgui. Tape hérava Acceso Sur ombojuaju tavaguasu Paraguay ko tendáre. Ojehero chupe "Ciudad Jardín".

Heñói ára 23 jasyapy ary 1538 jave gobernador español Domínguez Martínez de Irala rupi.

Oguereko actividades comerciales ha industria.

Toponimia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Héra ñepyrü ha’e "Pitum", España ñe’ëme he’iséva: "agua medicinal". Ko’äga héra "Ypané", oïháme mbobapy ysyry Ypané , Potrerito ha Ytororó, äva ho’a ysyryguasu río Paraguay-pe. "Y" he’ise agua, "pa"y ohóva ho’a ysyryguasúpe; "ne", ha’e umi karugua ha ysyry ryakuä ikä jave ndokyveipuku rire.

Tembiasakue[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñepyrüramo guare ojeiko tendáre ha’eva’ekue oñemba’apo hague kokuépe año. Ohasávo heta ary tendaguakuéra oñepyrüma avei omba’po ambue mba’épe: mymbajuka, pirakutu ha upéi arroz ñeñotýme.

Ha’eva’ekue peteï reducción franciscana oñepyrüva ary 1538 jave. Heñói ára 23 jasyapy pe ary 1538 gobernador Domingo Martínez de Irala rupi. Oguerekojey ambue ára heñoihague (segunda fundación) ára 6 jasypo ary 1862 jave, umi franciscano oikejeyramo guare Paraguáipe.

Ary 1911 jave tenda Ypanegua ojeguerova yvy Villa Real mba’égui pe tenda ko’äga oïháme.

Pe poivi sa’y táva pegua ha’e hovyü (verde), he’iséva esperanza; sa’yju, ohechaukáva kuarahy resë ha avei ko’ë pyahu. Ko’a sa’y ojeiporavo ikatuhaguaicha oiko Ypanégui táva histórica ha avei ciudad "Jardín".

Peteï mba’e ojehecharamové pe tenda pegua ha’e pe monumento "Al Santo del amor", "San Valentín", oïva yvyrakuápe pe plasa San Pedro Apóstol-pe. Ko monumento ha’e korasö mbyte oikóva pe tendápe, ha omombe’úva tendagua he’i ohóva guive ha’eño térä imborayhujára ndive ojeruréve imba’epota santope, ojerepaitévo pe korasö rehe, katuete oiko pe mba’e ojerureva’ekue San Valentín-pe.

Demografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ypanéme oiko 34.943 ava, ävagui 17.696 ha’e kuimba’e ha 17.247 kuña, jaikuaa Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos rupive.

Oï 34% avakuéra távape ha 57% okaraháre, oguereko tasa de crecimiento ary jave 3.61%.

Barrios[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Lomas Verdes
  • 6 de Junio
  • Ytororö
  • Colonia Thompson
  • Potrerito
  • Costa Alegre
  • Pentecostal
  • 29 de Agosto

Clima[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ararova Ypanémegua ha’e tropical ha subtropical, oguereko yvytu tropical ha polar, ary pukukue iñambuéva.

Arapytu hakuve jave arahakúpe oguahë 39 ºC, ikatuvoi ojupive. Arapytu michïvéva ha’e araro’y jave, 1ºC; ha mbyte pegua arýpe 22ºC .

Okykue ary pukukue ohupity 1.433 mm. Jasykuéra okyveha ha’e jasyteï guive jasyrundy peve, sa’iveha oky katu jasykuéra jasypoteï guieve jasypoapy peve.

Economía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oguereko actividades comerciales ha industria, avei kokuépe ñemba’apo, oñeñoty hetavéva ha’e arroz.

Ko távape ojeikuaa avei ñemba’apo mandyju rehegua (tejidos de algodon), kyha, bolsos, colchas ha ambue. Oï avei omba’apóva ñandutí apópe. Oguereko avei producción agropecuaria oïháme ñemity ka’avo hi’upyrä (hortícolas) ha yva opaichagua.

Turismo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Táva Ypané oguereko heta mba’e techapyrã, ãva ha’e pe tupão yma guare San Pedro Apóstol, ompu’ãva’ekue ypykuéra reducción pegua pa’ikuéra franciscano poguýpe oikóramo guare colonización América-pe. Pe tupão opyta táva mbytépe. Pe altar mayor ha’e patrimonio nacional ha universal avei.

Ambue henda ipiorãra ha ojehejaramóva ha’e pe monumento ojuayhúvare oñangarekóva “San Valentín”, oïva pe plasa San Pedro Apóstol mbytépe.


Ñorairö guasúrö guare (Guerra de la Triple Alianza), tetänguéra Brasil, Argentina ha Uruguay oúrö Paraguáipe), oiko ápe ára 6 jasypaköi ary 1868 jave batalla de Ytororó, ko’äga ha’éva Ypané yvy. Pépe oï peteï monumento oñemopu’äva umi héroes rérape. Avei oiko haguépe batalla de Avay (ypykue y) oï Mariscal Paraguagua Francisco Solano López ra’anga.

Pe plasa San Pedro Apóstol-pe rejuhúta peteï obra de arte iporämbajepéva, ha’éva "Centro de Atracción Turístico Municipal". Ko’ápe oï tembiasakue ha he’iséva Ypané rehegua, ikatuhápe rehecha umi mbohapyve ysyry ho’a peve ysyry guasu Paraguáipe.

Ypané oguereko pe laguna Yverá hérava, namombyrýi oïva Nueva Italia-gui. Ko laguna oguereko karugua guasu (humedales) iporämbajepéva.

Ko distrito ndoguerekói gueteri infraestructura, aeropuertos, hoteles, restaurantes, centros de compras, upévare nadikatúi hetaiterei tapicha oho tenda poräitépe.

¿Cómo llegar?[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ypané ha’e táva Paraguái retäme tetävore Centralmegua, 27 km Paraguaýgui. Tapekuéra ikatuha reho ha’e 1 ha 2 rupi. Hérava Acceso Sur ombojuaju tavaguasu Paraguay ko tendáre, oĩháme opaichagua mba’yruguata ikatúva nemohuahẽ.

Arte y Cultura[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Santo patrono Ypanemegua ha’e San Pedro Apóstol, oñemomoräva ára 29 jasypoteï ary ha ary jave. Pe altar mayor oï Iglesia San Pedro Apóstol-pe ha’éva patrimonio nacional ha avei universal.

Personajes Ilustres[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Referencia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Reportaje al País. Tomo 1. Edición 2001. Asunción Paraguay.
  • Geografía Ilustrada del Paraguay - ISBN 99925-68-04-06 - Distribuidora Arami S.R.L.
  • La Magia de nuestra tierra. Fundación en Alianza. Asunción. 2007.

Enlaces externos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]