Aníbal Lovera

Vikipetãmegua
Anibal Lovera
Téra teñõikuaAnibal Lovera
Teñõi 26 jasyteĩ ary 1926
Paraguay, Paraguái
Mano 23 jasyteĩ ary 1994
Nacionalidad Paraguaya
Área Compositor, Purahéi.
Tembiapokue ““Recuerdos de Ayer””
”“Paraguarí”” ““Mi Pobre Vida””

Aníbal Lovera (* 1926 - 1994) ha'e cantante ha compositor paraguayo. Folklorista ha exponente música épica, ha'e opurahéiva ha oháiva tavayguakuéra popular. Opurahéiva epopeya del Chaco-pe.

Heñói Paraguáipe, Departamento Paraguari, tavaguasu Kuykuyho óga mboriahumíme 26 jasyteĩ ary 1926, omano Asunción 23 jasyteĩ 1994, hekovépe opyta hesatũ, hasýgui heta ára ha ndikatuvéi opu'ã, omano meve.

Imitã ha Imitãrusúpe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hekove ndaivevúiri, heta oiko asy, omoheñói ha interprete, osẽva mba'evégui ha hendive opu'ã umimmba'e añetéva. Ipurahéi, ndohasái mba'epupente, sino avei, osẽ umi mba'e ha'e omoheñóiva ipurahéi rupive.

Oguata ñepyrũ purorýpe oimévo mbo'ehaópe peteĩ coro ha'éva Escuela Pedro Juan Caballero, ko'ápe ohechauka mba'eichjapa ipu ijahy'o ogueraháva ichupe jeguerohory ha jepopete opurahéivoa música folklórica paraguaya, péva orekógui ijahy'o ipuporãgui, hembiandu tetã rayhu ha pévape tendota, péicha avei, omomba'y papytu'ũ ha temiandu iñirũnguéra ndive.

Omoñepyrũ mbarak´´ape ñemoarandu ha orekóvo formación musical Ateneo Paraguayo-pe Dionisio Basualdo ndive, imbo'ehára ñepyrũ omboguatáva oikuaáha pe ojapóva.

Péicha década 40-pe omoañete peteĩha agrupación musical oñondive, Felipe Sánchez ha Guillermo Vera, ohechaukávo pe oikuaáva escenario-pe ha ohekávo purory jeguerohory ha upéva oñuã tembiaporõ.

Hekove rembiasa[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ipurahéi katuete oikuaauka estilo ha'ente ojapóva, omoirũva iñe'ẽ ha ipurahéi, oikuaaukáva ha'eha pe opurahéiva ha oñe'ẽva katuete tetã rembiasáre térã omomba'e guasu umi mburuvicha taha'e civil térã militar, péicha opurahéi en forma coloquial pero vibrante.

Hembiasa pukúpepurahéihára ramo, mbaraka, autor ha compositor oike heta atýpe, oimévo talento orekóva oguahẽva ha ombovúva ichupe oikuaaukávo música autóctona térã nativo tetã Paraguáigua.

Omoheñóiva purahéi Paraguái, iñapytu'ũ roky ha oñeispiráva, omoĩ sa'y Paraguái ipypukúva andúpe, pueblo oporopytyvõva ha oiporiahuverekóva maymávape, orekóva erída hasýva hembiasa pukukue ha oipohanóva ome'ẽvo “aguyje tekovépe, mborayhu, ta'ãrõme, ha kerayvotýpe”.

Ary 1948 ha 1950 oike Conjunto Folklórico Guaraní oisãmbyhýva mbo'ehára Julián Rejala, opurahéivo a dúo Wilma Ferreira ha'éte Aníbal Lovera voz principal.

Péicha 6 jasyteĩme 1950 jave omoheñói conjunto imba'éva ojekuaaukáva ojehovasa jave Radio Guaraní, emisora oñemotenondéva tetãme umi árape, ha péicha conjunto musical oñepresenta gran público paraguayo-pe.

Opavave aty orekóva pensamiento porã gusto popular rehe, oregistrada hembiapo sello discográfico-pe, Aníbal Lovera ha conjunto orekóva pa'ũ ary 1957 ofirmáva contrato ha upéi ograba peteĩ “Long play” (LP) sello Marpar, péva material oiméva ha presentación heta omotenonde táva okaháre ha paraguaýpe.

Heta éxito ohupyty ha heta presentación péva ojeguerohorýgui material ojapóva.

Década 60-pe, oime kuri seminario peteĩme Villa Devoto Buenos Aires. Argentina-pe.

Péicha producción fonográficas, “Dulce Margarita”, ome'ẽva Disco de Oro ñeikuave'ẽme, omotenondéva RCA Internacional.

Ary 1961 oreko peteĩha premio Concurso Nacional de Música Popular ombosako'íva sello discográfico Marpar ha Villalonga Hermanos, ojekuaáva ha'éva casa comercial umi árape, galardón ohasáva omyatyrõ haguã conjunto oñemohenda haguã.

Ary 1970 ha 1980 oimeva'ekue programa televisivo serie “Así Canta mi Patria”, paũ oñemotenondéva omoherakuã haguã repertorio nativo, iñirũnguéra ha conjunto-pe oiméva, músiko katupyry; Reinaldo Sanabria, Papi Meza, Rodolfo Roa, Lorenzo Leguizamón ha ambue.

Hembiapo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ograva 30 disco larga duración, umíva contenido épico ogueromandu'áva batalla, contienda chaqueña ary 1932 ha 1935, péicha umi purahéi omomba'e guasúva personalidad civil ha militar.

Ohupytýgui disco jehepyme'ẽ ohasa umi cifra oestipuláva sello discográfico, ogana disco de oro ome'ẽva compañía disquera RCA internacional, material Dulce Margarita rehe.

Ipurahéi mbytépe oreko:

  • Mi pobre vida.
  • Josefina.
  • Felicidades.
  • Paraguarí.
  • La canción del soldado.
  • Regimiento siete.
  • Don Alfredo.
  • Marzo ko´ëme.
  • Soldado del Chaco.
  • Tuyami y otras.
  • Recuerdos de Ayer.

Discografías[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ograva 30 disco ári ha'éva purahéi ñorãirõ reheguáva ojoajúva Guerra del Chaco (Paraguay- Bolivia 1932-1935). Éxito, ohupytýva disco de oro RCA Internacional osẽ porãgui imaterial Dulce Margarita.

Referencia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Fascículos publicados por el diario ABC Color, Sonidos de mi Tierra.