Artesanía indígena Paraguaipe

Vikipetãmegua

Pe artesanía indígena paraguaya ikatu oñemohenda mokõiha atype:

  • Artesanía indígena añetehápe oiméva, ombovu pu'a cerámica, cestería, tejido ha hilado-kuéra, talabartería ha arte plumario, upéicha
  • Artesanía mestizo, oiméva umi oipyaháva ha encaje, talla yvyrágui ha ambue producto metal reheguáva.

Mba'erepy tembiapojegua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko'ã producto artesanal Paraguáipe opaichaguáva ha ojeipysóva umi artículo cerámico ha'éva umi bordado ha hilado oheja'…va talla ojeguerekóvayvyrágui, cestería, marroquinería, ha platería.

Péicha Cerámica precolombina ojejapóva territorio paraguayo ha'éva rústica ha terracota ombojeguáva, ha umívaicha morotĩ ha hũ; omba'apóva sistema colombín po rupive ha péicha ko'ã te'…i ombojepokuaáva decoración incisa ombojy mboyve tatápe.

Umi español, oimehápe umi jesuita-kuéra, ombohasáva nivel técnico producción ha omboty va cerámica nativa, ojekuaáva icencillo-itereígui ha orekóva peteĩ carácter utilitario, ombokatupyryva población indígena misiones-pe.

Kóva peteĩ acción oguahẽva ombotuichávo papapy ha diversidad umi cerámica piesa, umíva apytégui oñemoĩva vidrio orñemopyendáva juky ha ryguasu rupi'ápe, técnica okañyva expulsión rupive.

Ko'ã producto cerámico ojeguerekóva gueteri ha ombapóva hese umi grupo indígena ha'e pe oñehenóiva botijo, jarra, maceta, ha umi orekóva forma zoomorfa, ha kambuchi. Ko'ãva apytépe, umi oñemoherakuãvéva ha ojejapo porã ha iporãitereíva ojeguerúva Tovatĩ ha Itágui.

Inimbo ojepyaháva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hilado ha tejido ha'e umi te'ỹ ome'ẽva tenda oñemomba'eguasúva ha omoingéva pirapire ogapy economía-pe. Oguahẽvo español-kuéra, indígena oiporúva oipyahàva yvate puku oiporúva mandyju inimbo umi kyha, ajaka, vosa hi’upýrãme guarã, ojejapo red ojeporúva ojeity jaguã pira ha’éva avei ñuhã mymba ka’aguy ho’áva ipype

Upéi ao ha poncho oipyaha hikuái. Oñemba’apo ñai’ũ rehe, okaháre jesuita-kuéra oguerúva técnica de tejido ha telar vertical ojehecháva sávana, mantel, toalla, manta ha umi oñeikuave’ẽva kyha, oipyaháva inimbo mandyju ha ipype ombojeguáva hembe’y.

Péicha, ko’ã recurso técnico ojeaportáva colonizador español-kuéra oguerúva tejido típico mandyju, ombohéra ao po`i, ojejapóva inimbo po’i, ha poyvi, oiporúba inimbo poguasu, ha lino, ha’eháicha ñanduti iporãitéva, he’uséva “ñandu inimbo” “tela de araña” ñe’ẽ guaraníme he’iséva encaje ojapóva tapete, mantel, cortina, mantilla, kamisa ha ao ojeguerohoryetéva ijeguáre.

Oñemba’apo tejido ñanduti tavaguasu Guarambare ha Itaugua. Oñemomba’e hekoitépe oioyaháva poncho etnia lengua, maskói, chulupi ha matako Cháko oiporúva ovecha rague oñemoambuéva sa’y pytãme ha herakuãitéva “sesenta lista”, ojejapóva Piraju ha Jataitípe, [[Guairá] departamento-pe.

Ajaka ha Karaguata jepyaha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko cestería, ojeporúva fibra, junco ha takuara, ojapñova umi ajaka ojyváva ha ndaijyváíva, pejúha, esterilla, piri, akãngao kapi’igui ojejapóva oiporúva chokokue oñemoãvo kuarahýgui. Ko’ã mba’erepy vakapígui, vosa, sombrero karandaýi, montura ohóva kavaju ári, etc. Avei oñemba’apo hese tavapy Limpio ha Lúke ha Tovatĩ, hembiapo porãitereíva.

Cestería indígena Paraguáipe, oñemombytéva ñemitỹre, techapyrã comunidad oñemotenondéva ñemitỹ, mandi’o ñemitỹ ha ajaka ojeporuetéva okaháre, péicha ajaka mbya, orekóva promedio 35 centímetro yvate oñemohendáva Mandi'o pohýi.

Umi ajaka oipyaháva tira hesakã porãva takuarembógui ha guembepi , omopyendáva umi ta’anga ajedresada ha geométrica, oñemohendáva guarani rembiapo oñemomba’eguasúva. Péicha ajaka omoirũva avati producción ha ombohapéva umi ajaka’i ivevùi ha ipohýiva, ojejapóva pindo roguépe.

Ojepyaháva Karaguatágui[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Umi tejido Karaguata omopyendáva tembiporu arte indígena reheguáva. Kóva ha’e indígena remiandu tavapy chákogua.

Umi Karaguatágui vosa ojejapóva ha oñemboje’àva ohóvo pindo roguègui. Ko’ã vosa ombyatýva umi kuñanguéra, oraba ijati’y ári medialuna-icha, ko’ã vosa ojeporúva omarika haguã, michĩvéva, rectangular, oraba kuimba’ekuéra ikati’ýre.

Umi chamakoko ohenói púpo ha péva ojogua upe chaleco protector-pe ojejapóva karaguatágui, ko tejido akỹ oreko imbarete ojokóva flecha oúva enemigokuéragui.

Ao Ceremonia jave[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Etnia chamakoko, oúva departamento Alto Paraguái, (Cháko) oiporúva ao oiko jave ritual jave ary pete{iha oguahẽvo ymaite guive oñehenóiva devylyvy ha ojejapóva tejido ha máskara ojejapóva yvyra fibra karaguatágui ha guyra chákogua raguégui orekóva sa’y opaichaguáva.

Pa`i Tavyterã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ojeguerohoryeterei umi ajurigua (collares) ojejap`´ova yva ra’ỹi isa’y opáichagua ha yvyra tallado omomba’apóva umi pa’i tavyterã.

Tova – Qom[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Tóva tèra Q`om-kuèra Ojapóva umi tembiapo isa’y opaichaguáva, avei mymba rague ha ojejapóva vosa ymaiteguaréva, sombrero piri, pantalla ha umi ajaka karandilla-gui ojejapóva.

Mbya[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã parcialidad indígena ikatupyryeterei ajaka apópe oiporúva takuara natural, ombojeguáva umi ta’anga guembep ha mymba upe tendáre oikéva, péicha umi collar ha tallado yvyrágui ojejapóva.

Ajoreo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ko’ã vosa ajoreokuéra oikuaaukáva muestra artesanal indígena oñemoherakuãitéva ko’ápe ha tetã ambuér, fibra karaguatágui, omantenéva indígena rembiapo, ojeguerohoryetereíva, avei upe arte pluma-gui ojejapóva ha ña’ëmbe ( platos) ha yvyra kuimbe (cuchara demadera palo santo-gui.

Makã[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Umi parcialidad Makãgua oipyahávo ikatupyerei, manta, vosa, faha, ha ambue elemento de tejido inimbo isa’y ombojegua porãtereíva.

Ava Guarani[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ipya’e ajaka apópe, kyha ojejapóva karaguata fibra-gui, ajaka guembepígui, ojeguerohorýva gama artesanal indígena tetãme.

Tavaygua ohechaukáva[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Arte ojapóva ko’ã mokõi forma subsistencia ohechaukàva opàichagua tembiapo peteíteïva. Péicha, comunidad oñemopyendàva sistema de recolección ha mymba ka’aguyre okarúva ha ndopytáiva peteĩ tendápe. Péicha avei, ko situación omoheñói trama cultural ipererïva ha omoingéva opáichagua mba’e pyahu.

Kuaapy agrícola guaraní, oñembojáva yvýre ha yvága natural, opresentáva peteĩ tendencia oñeñangarekóva ha oñembotýva mba’e pyahúpe, oñangareko umi imba’éva rehe ha omomba’eguasu naimba’éiva rehe ha oĩ ára ombotvéva umi pytaguáva mba’èva, nombojehe’aséi.

Jepénte umi estadio de evolución sociedad-pe ha orekóva característica peculiar peteĩteĩ, hi’arandúva oikuaauka ikatúha omohenda umi elemento oiporúva hikuái komunidad indígena oiméva térã oikóva territorio paraguayo-pe. Arte indígena- umi símbolo rupive ha oiporúva sãsõme iñe’ẽte – manifestación oñemomba’èva ñane retã kuaandýpe ko’àpe ha okaháre.

Ñembo’e ha jeroky[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Sociedad ombyatýva iñemitỹ orekóva tavaygua ñe’ãite ha’éva pe ojeheróva cuerpo mítico – ritual, oñemopyenda ha omongakuaa poder político, orden jurídico, tekorei, umi mba’e porã ha religión.

Mítico- ritual oñemopyenda cosmovisión indígena, omohendáva ceremonial comunitario-kuéra; péicha tavapýpe, ojeporu purahéi ha jeroky ñembo’e ha’èva pe ha’ekuéra oikuaáva orekóva ko’ãichagua ceremonia-pe ombojegua hete ta’anga ha jehaípe, soporte omombaretéva. Ornamentación plumaria, tatuaje ha pintura corporal ojehecha indígena chakéño rehe avei arte plumario guaraní omopyendáva elemento básico arte indígena Paraguáipe.

Bibliografía[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  • Paraguay, Nuestro País, Ediciones Nuevo Mundo.
  • Turismo Rutas Guia N? 19.

Ojoajúva oka gotyo[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]