Emilio Bigi

Vikipetãmegua
Emilio Bigi
Téra teñõikuaEmilio Bigi
Teñõi 1 jasypokõi ary 1910
Paraguay, Paraguái
Mano 28 jasypo ary 1969
San Cristóbal, Venezuela
Nacionalidad Paraguaigua
Área Música
Tembiapokue “Renacer guaraní” ha “Poema sinfónico”

Emilio Bigi ohecha arapy táva Paraguay, Paraguái retãme, ára 1 jasypokõi ary 1910 jave, ha’e Elisa Bigi memby, kuñakarai Italia-gua oikóva tetãme.

Infancia y Juventud[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Imitã’i guive oike pe hérava “Batallón de Exploradores”, omyakã peteĩ pa’i salesiano Ernesto Pérez Acosta (“Paí” Pérez), oñemoarandu ñepyrũvo pe Banda de Músicos upépe guápe. Ary ohasavévo oikéma Banda de Músicos Policía de la Capital mba’évape, ombopuhápe mbaraka guasu (bajo).

Primeros pasos[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Oñembokatupyry avei acordeón, teoría ha solfeo Ateneo Paraguayo-pe ha upéi bandoneón mbopúpe, kóva rupi oike pe orquesta típica Gerardo Fernández Moreno mba’évape ha upéi heta mba’epu atýpe música popular reheguápe oĩva, omoñepyrũvo, ipahápe, imba’éva orquesta típica. Ary 1940 jave, oho pe tendota Higinio Morínigo atýpe peteĩ visita oficial jave tetã Argentina-pe.

Trayectoria[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Opyta oiko táva Buenos Aires-pe, oñemoaranduve haguépe teoría ha solfeo, armonía contrapunto ha piano-pe, Academia Rubbione héravape. Upépe, omohu’ãvo iñemoarandu, ojapo tesis “Variaciones sobre un tema guaraní” rehegua. Oike, nda’aréirõ jepe, pe “Trío guaireño” ndive, omyakãva Gumersindo Ayala Aquino, upéi omoñepyrũ mba’epu aty imba’éva, ombopu haguépe ambue puraheihára ndive pe Agrupación Folklórica Guaraní ojeheróva ndive, kóva ndive heta ára omba’apo ko tenda rupi.

Ary 1952 jave oho imba’epu aty música popular rehegua ndive, oĩháme Ayala Aquino, Carlos Federico Reyes (“Mitã’i Churi”) ha Paty de Ayala, ha opyta táva San Cristóbal, Departamento de Táchira, tetã Venezuela-pe. Ko tetãme omba’po heta ára músico ha avei mbo’eháramo, omotenonde pe Orfeón del Instituto Alberto Adriani, mbo’eháramo Escuela de Música Miguel Ángel Espinel ha mba’embopuhararamo Banda del Estado de Táchira ha pe Orquesta Típica del Estado peguápe, oheja’ỹre tembiapo puraheirã apo rehegua, popular, sinfónica ha cámara peguáva.

Su familia[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omenda kuñataĩ Venezuela-gua rehe hérava Carmen Osorio, oguerekohápe hikuái mokõi mitãkuña.

Últimos años[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Omano táva San Cristóbal, Venezuela-pe, ára 28 jasypo ary 1969 jave. Hetekue opyta pe távape.

Obras[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Hembiapokue música aranduguáva apytépe ikatu jahecha:

  • “Cuarteto de cuerdas”
  • “Aire Nacional Op. 3”
  • “Renacer guaraní”
  • “Poema sinfónico”
  • “Aires nacionales para piano”
  • “Canciones”

Música popular ryepýpe oĩ:

  • “Paraguay”
  • “El suspiro”
  • “Mimby pu”
  • “Amanecer”
  • “Achuita”
  • “Minero sapukái”
  • “Pobre de mí” (Teodoro S. Mongelós ndive)
  • “La canción del mimby”
  • “Mutilado de la guerra” (ohaiva’ekue ári Rigoberto Fontao Meza)
  • “Acosta Ñu” (ha’éva purahéi ñorairõkue rehegua, umi mitã mba’eichaitépa oñorairõva’ekue pe Guerra de la Triple Alianza-ramo guare, ára 16 jasypoapy ary 1869) jave.
  • “Teresita”
  • “Por tu cariño, madre”
  • “Nacional querido”
  • “Guapo che rymba buey” (ohaiva’ekue ári Néstor Romero Valdovinos)
  • “Ñande rekove”
  • “Karai comisario”
  • “Cordión jahe’o” (Osvaldo Sosa Cordero nadive).

Referencias[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]