Tupãra'y Marangatu

Vikipetãmegua

Ko jerovia Tupãra'y Marangatu rehe, ojegueromandu’áva ñavõ ary ára 20 jasypokõi jave, oñepyrũkuri ary 1935-pe Kolómbia retãme, táva Bogotá ñemby gotyo, jeikoha hérava 20 Jasypokõime, ogueraháva pe téra ha’égui Kolómbia arasãso (20 jasypokõi ary 1810).

Ary 1935-pe, Pa’i Juan del Rizzo og̃uahẽkuri jeikoha 20 Jasypokõime, ha’éva peteĩ tekoha ha’eñomi haimetete oikóva tesaráipe. Ñepyrũrãme Pa’i del Rizzo oguerekosékuri Hesu Tupãra’y Praga-yguápe upe jeikoha rerekuárõ ha ndaikatúikuri oĩgui peteĩ aty oñemomba’éva upe ta’ãngáre ha ombotoveva’ekue chupe. Pa’i del Rizzo akóinte ogueroviákuri Tupã ohechakuaaha umi omomba’eguasúva Hesu rekove imitãrõguare, oĩre hetaiterei pokatu ohupytyva’ekue Mitãmíre ojeroviávape; upévare Pa’i del Rizzo noñeme’ẽi ha ndaje ohókuri peteĩ mba’ejegua’apohára rendápe ha ojerure chupe peteĩ Tupãra’y ra’ãnga iporãvéva. Mba’ejegua’apohára ojapókuri peteĩ ta’ãnga neporãmbajepéva ha upéva, ary 1937-pe, Pa’i del Rizzo ogueroikékuri tupão pyahúpe, hérape oñemopu’ãva’ekue jeikoha 20 Jasypokõime. Upépe ha upete guive, oñepyrũ Tupãra'y Marangatu ñembojerovia ko’ág̃a iñasãiva yvóra tuichakue javeve.

Ñemboe[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ára hasývape g̃uarã

Tupãra’y Marangatu:
Aguereko heta apañuãi: chepytyvomína
Umi che ã mbyaiseháragui: chepysyrõmína
Ajavy jave: cheresapemína
Angekói ha temimbyasy jave: chemomytuẽmi
Che’año jave: chemoirũmína
Cherasykatu jave: chemombaretékena
Oî jave ijae’ỹva cherehe: chembyetia’emíke
Py’ara’ã vai jave: eñemoĩke che ykére
Oiko jave ijetu’úva: che’angapyhymi
Ne ñe’ã marangatu rupi: cherayhúkena
Nde pokatu tuichaitévape: eñangarekomi cherehe
Ha nde jyva korápe, amanóvo: cheañuãmi

Taupéicha

***[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]