Vutã

Vikipetãmegua
'भुटान अधिराज्य' (Bhuṭān Adhirāzya)
' འབྲུག་རྒྱལ་ཁབ་་'
Brug.rGyal.Khab
Druk Gäkhap
'Tetã Vutã'


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi: འབྲུག་ཙན་དན་ Druk Tsendhen
Tavusu Thimphu
Táva tuichavéva Thimphu (ཐིམ་ཕུ)
Ñe'ẽnguéra Dzongkhañe'ẽ
Tetãygua réra Vutãgua
Tekuái reko Democracía Parlamentar Unitário ha Monarquía Constitucional
Tetã Amandaje Parlamento de Bután
Yvy apekue Ñemoĩha 135.º
 • Opaite 38.394 km²
 • Y (%) 1.1%
Tembe'y Índya ha Chína
Y rembe'y n/d
Yvyty yvatevéva Gangkhar Puensum
Ava hetakue Ñemoĩha 165.º
 • Hetakue 708.427 ava (est2011ary) hab.
 • Typy'ũ 18.0 hab./km²*
 • Opaite (2010) US$ 3.875 bi
 • Per cápita US$ 5.429 (2010)
 • Opaite (2010) US$ 1.412 bi
 • Per cápita US$ 1.978 (2010)
IDH (2007) 0.611 (132.º) – Alto
Viru དངུལ་ཀྲམ Ngultrum(Nu.) (BTN)
Ára UTC+6.5
 • Arahakúpe aní(+6.5)
ISO Jehero BT
Tetã renda tee Ñandutíme .bt
Tetã pumbyry papapy +975
COI Jehero BHU
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Vutã herateéva Tavetã Vutã (dzongkhape འབྲུག་ རྒྱལ་ཁབ་ Brug rGyal-Khab) tetã Ñembyásiape oiméva yvytyrysýi Himalájape ha ndorekóiva yrembe'y parápe. Omohembe'y yvate gotyo Chína ndive ha ñemby ngotyo Índia ndive. Kóva niko mburuvichavusujokuái tekome'ẽrehegua ha tekuái róga oime tavusúpe, Tímbu. Vutã tetã imichĩete yvýpe, ijyvy apekue katu 40 994 km² ha oikovy 800 000 ava. Vutã oñemboja'o mokõipa tetãvorépe.

Vutã ypykue oñepyrũ saro'y VIII-pe ñande árape ava Tíbetgua omoinge aja vudarape ha imburuvi ñemboguasu Vutã yvy ãgagua gotyo. Saro'y VII peve ava ko yvýpe oñorairõraka'ejepi, ha tuvicha tíbetgua Shabdrung Ngawang Namgyal ombojoapy chupekuéra ha omboguasu ko yvy.

Ta'anganguéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Vutã.
Haa Kuá kuarahyresẽike Vutãme.
Gangkhar Puensum(7570m) Gasa Tetãvomepe.
Tetãmininguera ha tetãvomenguera Vutãgua.
Takhstang Goemba kuarahyresẽme.
Chaam ojerokyhara.
Tava Thimphu.
Jigme Khesar Namgyel Wangchuck.


Ásia

Ahyganitã | Arávia Saudíta | Ayméña | Aservaijã | Chína Tetarã Retã | Arávia Emiráto Joapykuéra | Filipína | Hapõ | Horytáña‎ | Índia‎ | Indonésia‎ | Irã | Irake | Israel‎ | Jemẽ | Kambója | Kasahitã | Katára‎ | Kirigitã‎ | Kuáite‎ | Kuarahyresẽ Timor | Láo‎ | Lívano | Malásia‎ | Mayndíva‎ | Miama | Mongólia | Mburunéi‎ | Nepal | Ñemby Koréa | Omána | Pakitã | Paletína‎ | Rrúsia‎ | Singapúra | Síria‎ | Siri Lãka | Tajikitã | Tailándia | Tuykía | Tuykomenitã | Uvekitã | Varéĩ | Vangyladẽ | Vienã | Vutã | Yvate Koréa