Perũ

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Perũ
Perũ


Poyvi

Ha'erã'i

Tetã ñe'ẽ akã: Firme y feliz por la unión

"Firme ha javy'a joaju haguere"
Tavusu Lima 4
Ñe'ẽ tee Karaiñe'ẽ
 • Cooficiales   Kechuañe'ẽ, aimarañe'ẽ y todas las lenguas originarias2
Tetãygua réra Peruano(a)3
Tekuái reko República presidencialista
Presidente
Primer Ministro
Pdte. Congreso
Pdte. C. Suprema
Dina Boluarte
Alberto Otárola
José Williams
José Luis Lecaros
Tetã Amandaje Congreso de la República del Perú
Independencia
 • Declarada
 • Constituida
 • Consolidada
 • Reconocida
Epáña pegua
Jasypokõi 28 1821
20 de septiembre de 1822
Jasypakõi 9 1824
14 de agosto de 1879
Yvy apekue Ñemoĩha 20.º
 • Opaite 1.285.216,20 km²
 • Y (%) 0,4 %
Tembe'y   5.536 km
Yvyty yvatevéva Huascarán
Ava hetakue Ñemoĩha 40.º
 • Typy'ũ 21,96 hab./km²
PIB (PPA) Ñemoĩha 41.º
 • Opaite (2011) US$ 299.648 millones [1]
PIB (nominal) Ñemoĩha 50.º
 • Opaite (2010) US$ 153.549 millones[2]
 • Per cápita US$ 9,985
IDH Crecimiento 0,723[3] (63.º) – Alto
Viru Sol (S/.) (PEN)
Ára UTC-5
 • Arahakúpe UTC-5
ISO Jehero 604 / PER / PE
Tetã renda tee Ñandutíme .pe
Tetã pumbyry papapy +51
Tetã puhoe papapy OAA-OCZ 4TA-4TZ
COI Jehero PER
Opaite Tetã Yvýgui
  1. República Peruana hasta 1979.

  2. Las lenguas nativas (como las lenguas quechuas o el aimara) son co-oficiales en las zonas donde predominan.

  3. También peruviano(a) y perulero(a) como arcaísmos.[4][5]

  4. Capital histórica: Cuzco[6]

[editar datos en Wikidata]

Perũ, karaiñe'ẽme: Perú) ha'e peteĩ tavakuairetã oĩva Ñembyamérikape. Ijerére ojejuhu yvate gotyo Kolómbia ha Ekuator; kuarahyresẽ gotyo Pindoráma; ñemby kuarahyresẽ gotyo Volívia; ñemby gotyo Chíle; ha kuarahyreike gotyo Paraguasu Py'aguapy. Perũ oreko heta tekoha, yvytyrysyi Andes, ka'aguy Amasónia-pe, yvyku'ipa renda ha yvyty pa'ũnguéra.[7][8] Hyepýpe oĩ 36.000.000 ava kuéra, oñe'ẽ karaiñe'ẽ ha ambue ñe'ẽ ypygua, kechuañe'ẽ ha aimarañe'ẽ avei. Oguereko hembe'ykuéra Paraguasu Py'aguapy rehe. Ko tetã oguahẽ kuri isãsome Epáña-gui ary 1824-pe.

Táva tenondegua[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. [1] Banco Mundial (1 de julio de 2010)
  2. International Monetary Fund, World Economic Outlook Database, October 2010: Nominal GDP list of countries. Data for the year 2010.
  3. PNUD (4 de noviembre de 2010). www.undp.org (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2010 Edición del Vigésimo Aniversario"» (en inglés) (PDF). Ojehechákuri árape: 04/11/10.
  4. RAE (2001), Peruviano, en DRAE, 22ª ed.
  5. RAE (2001), Perulero, en DRAE, 22ª ed.
  6. Tribunal Constitucional, Constitución Política del Perú, artículo 49°. Consultado el 24 de junio de 2009.
  7. Servicio Nacional de Áreas Naturales Protegidas (ed.): «Perú: País MegadiversoArchive copy» (PDF) pág. 1. Archivado desde el original, el 2014-06-222014-06-22. Ojehechákuri árape: 17 de diciembre de 20122013-11-24.
  8. Ministerio de Agricultura del Perú (ed.): «Recurso MineralArchive copy». Archivado desde el original, el 2014-02-262014-02-26. Ojehechákuri árape: 21 de febrero de 20122013-11-24.

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Ñembyamérika
Arhentína Chíle Ekuator Gujána Kolómbia Paraguái Perũ Pindoráma Surinã Uruguái Venesuéla Vorívia