Eho kuatia retepýpe

Aguara guasu

Vikipetãmegua
Aguara guasu.

Aguara guasu, Chrysocyon brachyurus, niko hína upe aguara tuichavéva oĩva Paraguáipe ha Ñembyamérikape. Hague pytãngy, upévare héra Chrysocyon, he’iséva “jagua óro”. Hague vuku, ijatúa hũ, hyeguy ha hañykã katu morotĩ. Ijyvate amo 1 métro rupi ha ipuku 2 pota rupi. Umi hetyma ipukupuku ha hũ.[1]

Ovy’a ñúre ka’aguy rembe’y rupi, ha upe rupi oheka hembi’urã, anguja, teju, tatu, ynambu, guyra rupi’a, ju’i ha opaichagua tymba chu’i ho'u. Ho’u avei yva, pindo’a hamba'e, jepe mbói rembi’u, Solanum lycocarpum, hembi’uete.

Iñarórõ jepe, vaichánte, ndoúi ñandéve ipochy jave, herakuãvaireínte. Sapy’ánte ñahendukuaa mombyry osapukái po’írõ. Oĩ he’íva hese luisõ ha upévare ohechávo ojuka.

Jarekórõ mymbárõ, ndoikovepukúi, vaka ro’o ndoúgui chupe.

Sapy’ánte jahechárõ ñúre, oĩ arã katuete iñirũ upe rupi. Ha'e okakuaapávo oheka iñirũrã, ha upeguive oiko hikuái oñondive. Mokõivéva oñangareko ita'ýrare. Oguereko hikuái ikeha. Masiégaty yvate ombope hikuái ha upépe ojapo hupag̃ua. Kuarahy oikévo ha pyhare og̃uahẽvo, upépe oñembyatypa hikuái ha oñepyrũ oguahu joa. Emiliano R. Fernández imandu'a aguara gusúre ipurahéipe héra Pyhare Amangýpe.

Guahotýpe apete oikóma la ngururu

Iñangekói kuriju, vakara'y omyasẽ

Ha barrérope kure ahendu iñangu'apu

Umi ta'ytetu osẽva tuju paguépe

Ha amo maciéga yvatépe hasẽ aguara guasu.

Mbeguembeguépe opa ohóvo ha hasýma jahecha.

  1. Gatti, Carlos. 1985. Enciclopedia Guarani-Castellano de Ciencias Naturales y Conocimientos Paraguayos. Arte Nuevo Editores, Asunción