Jejukaha

Vikipetãmegua
Jejukaha
Ñemohenda ha marandu ambuéva
CIE-10 X60-X84
CIE-9 E950
MedlinePlus 001554
MeSH F01.145.126.980.875
Vikipetã ndaha'éi pohanoha renda Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

Jejukaha niko oiko tapicha omanóvo omanoségui ha ojejukaségui.[1] Py'ỹinte ojehecha oĩha pe ojejukase iñapytu'ũ rasyitégui ha ojepy'amongetánte umi mba'e ombopy'apývare hese, taha'e ha'éva ohasa asyitégui isoguévare, térã hasýgui ichupe ojokuaa porã hapichakuérare, heko añoitére térã oĩre hetaite py'ỹinte ojahéi vaíva hese ha omoapañuái iñapytu'ũ.[2] Umi apañuáigui ikatu heñói apytu'ũ mba'e ikatúva oporomoĩ tesaparápe ha umíva niko ikatu ojehechakuaa ha'eha peteĩ apytu'ũ mba'asy, upéicha ojehecha umi hekokangyitéva, heko py'ahetáva, iñapytu'ũ jekáva, hekotee apañuái tembe'yguáva (TLP oñemombykyháicha karaiñe'ẽme, he'iségui trastorno límite de la personalidad),[3] oka'u meméva ha droga oipuruitereíva.[4] Pe mba'e ohechaukavéva tapicha oĩrõ tesaparápe niko yma oha'ãramo ojejuka ha ndaikatúi, ikatúgui oha'ã jey.[5]

Tetãnguéra rupive iñambue mba'éichapa tapichakuéra ojejuka ha ojehechami oipuruha mba'ekuéra oĩva hi'aguĩ. Py'ỹinte ojehecha oĩha pe ojejuvýva, pe ho'úva vícho jukaha térã pe oipurúva mboka. Upéicha omano 817 000 tapicha ary 2016 pukukue,[6] hetave niko ñambojojárõ 1990 pukukue, ku arýpe 712 000 upéicha omano.[7]

Ani hag̃ua oĩ ojejukáva ñahesa'ỹijo va'erã mba'érepa tapicha ojejukase ha mba'épa ojehu chupe, upéva ikatu ojejapo apytu'ũ terápia rupive. Oñemokañy pe ojejukasévagui umi mba'e ha'e ikatu oipuru –taha'e ha'éva mboka, pohã térã vícho jukaha–, ha ñamomombyry chupe umi mba'e ha'e ikatu oipuru vai, techapyrãme jey'urã oporomonga'úva térã droga ambuéva. Ojehechakuaa oñemomichĩha ku oha'ãva ojejuka ñañemongetárõ umi mba'e rehegua ta'angambyrýpe, kuatiañe'ẽme ha mba'e oporomomarandúva ambuévape.

Mba'éichapa jahecha pe jejukaha niko oĩ mba'e jagueroviávare, ñane rerakuãre ha mba'éichapa jahecha ñande rekovére. Islã, hudío jerovia ha Hesu rape niko he'i jejukaha ha'e angaipa, oroviágui hikuái ñande rekove niko mba'e imarangatúva. Oĩ he'íva ojehechave ku ojejukaséva umi ndogueroviáiva Tupãre apytépe ha karai avarekokuaatýre oñemoarandúva Emile Durkheim he'íma jeroviapýpe oĩ mba'e oporoñangarekóva, upéicha ohai iñarandukápe héra "Jejukaha" (1897).

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «Suicidio y comportamiento suicida» (en inglés). MedlinePlus. Biblioteca Nacional de Medicina. Ojehechákuri árape: 19 de septiembre de 2015.
  2. Bottino, Sara Mota Borges; Bottino, Cássio M. C.; Regina, Caroline Gomez; Correia, Aline Villa Lobo; Ribeiro, Wagner Silva; Bottino, Sara Mota Borges; Bottino, Cássio M. C.; Regina, Caroline Gomez et ál. (2015-03). «Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review» (en en). Cadernos de Saúde Pública 31 (3):  pp. 463–475. doi:10.1590/0102-311x00036114. ISSN 0102-311X. http://www.scielo.br/scielo.php?script=sci_abstract&pid=S0102-311X2015000300463&lng=en&nrm=iso&tlng=en. Consultado el 16 de febrero de 2020. 
  3. Paris, Joel (2002). «Chronic suicidality among patients with borderline personality disorder» (en inglés, pdf). Psychiatric services 53 (6):  pp. 738-742. doi:10.1176/appi.ps.53.6.738. PMID 12045312. http://ps.psychiatryonline.org/doi/pdf/10.1176/appi.ps.53.6.738. Consultado el 17 de abril de 2015. . Consultado el 17 de abril de 2015
  4. Hawton, Keith; van Heeringen, Kees (2009). «Suicide» (en inglés). The Lancet 373 (9672):  pp. 1372-1381. doi:10.1016/S0140-6736(09)60372-X. PMID 19376453. 
  5. «Suicidio». Tesãi Arapygua Atyguasu (31 de enero de 2018). Ojehechákuri árape: 12 de julio de 2018.
  6. GBD 2016 Causes of Death Collaborators (2017). «Global, regional, and national age-sex specific mortality for 264 causes of death, 1980–2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016». The Lancet 390 (10100):  pp. 1151-1210. doi:10.1016/S0140-6736(17)32152-9. PMID 28919116. . Consultado el 12 de julio de 2018
  7. GBD 2013 Mortality and Causes of Death Collaborators (2015). «Global, regional, and national age–sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013» (en inglés, pdf). The Lancet 385 (9963):  pp. 117-1171. doi:10.1016/S0140-6736(14)61682-2. PMID 25530442. http://www.thelancet.com/pdfs/journals/lancet/PIIS0140-6736%2814%2961682-2.pdf. Consultado el 17 de abril de 2015. . Consultado el 17 de abril de 2015

Joajuha[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]