John Locke

Vikipetãmegua
John Locke

Retrato por Godfrey Kneller (1697).
Tetãgua Ingyatérra
Mba'apo Iñarandúva, pohãnohára
Hembiapokue poguasu Carta sobre la tolerancia, Dos tratados sobre el gobierno civil, Ensayo sobre el entendimiento humano
Héraguapy
[editar datos en Wikidata]

John Locke (Wrington, Somerset, 29 jasypoapy 1632-Essex, 28 jasypa 1704) ha'e akue peteĩ pohãnohára ha oñemoarandúva arandupykuaatýre Ingyatérra pegua, herakuãitéva peteĩ omotenondéva pe empirismo ramo ha pe omoheñóiva pe liberalismo ramo.[1][2][3] Hembiapokue mba'eguasuite Voltaire ha Rousseau rembiapokuépe guarã, karai arandu Ára Mba'ekuaáva pegua. Ikatu jahecha hembiapokue rembieja oñeñe'ẽhápe tavakuairetã ha liberalismo rehegua upe kuatiápe oĩva Amérika Retãvorekuéra Joaju Sãso ha upe oĩva Yvypóra Tekoiterape ary 1689 pegua.[4]

Locke rembiapokue heta oñe'ẽ yvypóra rekotee ha rekove rehegua. Locke oimo'ã ñande ñanereñóiha jajepy'amongeta'ỹre, ha ñañemoarandúnte umi mba'e jahasáva ha oikóva ñandéve.[5]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Locke, John (1991). «Introduction». En Horton, John; Mendus, Susan (en en). A Letter Concerning Toleration. Nueva York: Routledge. p. 5. ISBN 978-0-415-02205-7. OCLC 613448161. 
  2. Delaney, Tim (2005) (en en). The march of unreason: science, democracy, and the new fundamentalism. Nueva York: Oxford University Press. p. 18. ISBN 978-1-423-76771-8. OCLC 67229016. 
  3. Godwin, Kenneth; et al. (2002) (en en). School choice tradeoffs: liberty, equity, and diversity. Austin: University of Texas Press. p. 12. ISBN 978-0-292-72842-4. OCLC 47825973. https://archive.org/details/schoolchoicetrad00godw. 
  4. Becker, Carl Lotus (1922) (en en). The Declaration of Independence: A Study in the History of Political Ideas. Brace: Harcourt. p. 27. OCLC 1936659. 
  5. From Plato to Derrida. Upper Saddle River, New Jersey: Pearson Prentice Hall. 2008. pp. 527–529. ISBN 978-0-13-158591-1. https://archive.org/details/philosophicclass0005unse.