Mbói

Vikipetãmegua
Mbói

Mbói (karaiñe'ẽme: serpiente, culebra térã víbora) niko nda'ipýi ha yvýre otyryry. Mbói oĩ opaichagua ha maymáva herapa. Mbóinte ja'e chupe ndajaikuaáirõ mba'eichaguápa ha ndajaikuaáirõ héra, ha péicha ja'évo, upépe ñamoingepa mbói oĩ haguéicha. Mbói apytépe oĩ umi ombo'áva ha oĩ umi imembýva, umíva apytépe oĩ kuriju, oje'éva avei chupe mbói jagua.[1] Oĩ avei umi hupi'a ojáva isy retepýpe, ha ojávo isy oity.

Mbói oiporu ipire oñemongu'e hag̃ua. Oĩ avei umi oñemokonikoníva oguata hag̃ua. Mbói oĩ haguéicha, so'o hembi'u. Ho'ukuaa anguja, teju hamba'e ha umi tuichavéva katu tapiti, kapi'yva, vaka ra'y ha hetave mba'e. Oĩ umi yvyra rakãre oikóva, mbói hovy, umíva ho'u guyra térã hupi'a ha opa mba'e oikovéva ojuhúva.

Mbói ndoisu'úi hembi'u okaru jave, mbeguembeguépe omokõ ohóvo hembi'u, taha'e ha'éva, ijahy'ópe ijáma guive. Upévarã hañykã osẽ hendágui ikatu hag̃uáicha ojejurupe'a tuichave hembi'u omokõ hag̃ua. Omokõmba rire, ojejurupe'pe'a omoĩ jey hag̃ua hañykã hendápe. Mbói ndaha'éi opa ára okarúva, ojuhu rire ho'u arã na'iñembyahýi pya'e. Ndojuhúirõ hembi'urã, umi michĩva oikokuaa 2 semana okaru'ỹre, umi tuicháva katu oiko areve.

Mboikuéra[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. https://www.portalguarani.com/402_ramiro_dominguez/13102_mboi_jagua_poesia_de_ramiro_dominguez_1973_.html